Teodor Križka

Tri žalmy

I
ZAHYNIE HRDOST RODU? DOJATÍ
chrabrostou otcov pýtame sa synov.
Kde máme srdcia? Spadli do gatí?
Potom píš parte, zaplac nad krajinou!

Nám obrom klamú, že sme krpatí.
Chudobných svätých zatažujú vinou.
Bratia, na koho sa Pán obráti,
až príde zbierat plody našich cinov?

Obavy, úzkost, strach a sklamanie.
Život, to neodcudzitelné imanie
zarastá horkým býlím. Kvitne zrada.

Mal by v nás planút, ale neplanie
vzdor, hrdost, viera, sväté volanie.
No co tu potom taká svoloc hladá?

II
BIJÚ SA DO PRS: OTCE, MILUJEME TA!
Na rukách nosia matku, sestru, brata.
Ale ak trpí vlast, ak chýba obeta,
len krcia plecami. Vraj - co tu ešte máta.

Milostivý cas zavše pozmetá
smetie i krivdy. Tepe plásty zlata.
No spravodlivost nie je kométa -
kým dokríva k nám, kto tie rany zráta?

Vraj, co nás po tom! Civiet na rany,
ked treba cakat casy svitaní?
Pokor sa. Trp. Aj biedu prijmi na štít.

Po námestiach nám škrecia havrany.
Ale kto berie s láskou hlinu do dlaní,
toho vlast má cím odmenit a skrášlit.


III
SLOVENSKÁ ZEM, K SNOM PRISTANE TI BIELA,
a cervená, a vedla belasá.
Vykúpené sú krvou tvojho tela.
Vyzlec sa zo šiat, aspon do pása

a pracuj. Oslobodia ta od imela,
vykúpia navždy život životom.
Si na dosah, si celkom blízko ciela.
Ved spásu nejde nechat napotom.

Nepovieš matke: Pôrod, to je kríž,
pozhovej, zajtra lahšie porodíš,
pozajtra možno poviješ aj chlapca...

Ked žena pocne dieta pod srdcom,
cherubíni ju oblažujú snom
a Všemohúci žehná: ŽI a TRÁP SA!

31. 12. 1992