Kniha je najlepší vyslanec národa!

Pod týmto sloganom sa niesla slávnostná prezentácia amerického vydania knihy Jána Chryzostoma kardinála Korca Od barbarskej noci, v anglickom vydaní - The Night of the Barbarians. Je to literárne dielo memoárového charakteru, ktoré autor písal ešte v case tzv. komunistickej normalizácie. Kniha bola dokoncená v r. 1976.
Najväcšia vdaka patrí autorovi za to, že vydal svedectvo o dobe, ktorá vo vztahu k náboženstvu, veriacim (predovšetkým ku katolíkom), ku knazom a reholníkom, ale aj k celému kultúrnemu dedicstvu minulosti (napr. devastácia kláštorných a zámockých knižníc, historických budov a celých historických jadier miest atd.) je zrovnatelná len s tatárskym vpádom. Je velkou zásluhou vydavatelstva Lúc, že túto knihu pohotovo vydalo v niekolkých vydaniach, nakoniec ako väcšinu jeho diel doteraz.
Súcasné americké vydanie je rozšírené o bohatý poznámkový aparát, o úvodné slovo Svätého Otca Jána Pavla II., washingtonského arcibiskupa Theodora kardinála McCarricka, prezidenta Ceskej republiky Václava Havla, o state profesorov Petra Libu a Viliama Judáka i prekladatela Petra Pavla Šišku.
Treba ocenit zásluhy amerického vydavatela profesora Ladislava Bolchazyho a jeho slovenského spolupracovníka Mgr. Ivana Reguliho, pretože vydavatelstvo Bolchazy-Carducci už predstavilo na americkom knižnom trhu vela hodnotných slovenských diel a príruciek v duchu hesla pána Bolchazyho: "Kniha je najlepší vyslanec národa." Avšak vydanie knihy The Night of Barbarians je cinom mimoriadneho významu, pretože dáva americkému citatelovi na konkrétnom životnom osude významného cloveka a myslitela obraz o osudoch celej generácie a celej doby v komunistickom režime v bývalom Cesko-Slovensku.
Po zmene politického režimu (17. november 1989) prišla na Slovensko náboženská sloboda. Biskup Korec bol vymenovaný v januári 1990 za rektora Knazského seminára v Bratislave. Na biskupa mysleli aj inde. Svätý otec Ján Pavol II. ho 6. februára 1990 vymenoval za sídelného nitrianskeho biskupa. Nitrianske biskupstvo je najstaršie na Slovensku i v stredovýchodnej Európe. Založil ho pápež Ján VIII. v roku 880 bulou Industrae Tuae. Ján Chryzostom Korec je jeho osemdesiatym tretím biskupom. 28. júna 1991 Ján Pavol II. vymenoval biskupa Korca za kardinála. Ocenil tým jeho osobné zásluhy v službách Cirkvi. Nikdy predtým nebol nitriansky sídelný biskup kardinálom. Kardinála poznajú doma i za hranicami. Je velkou osobnostou cirkevného i spolocenského života. Viaceré zahranicné univerzity mu udelili cestný doktorát. Mnohí cirkevní hodnostári mu posielajú listy a pozdravy. Svetoví politici mu dávajú vyznamenania. Vážia si ho. Kardinál prijíma tieto pocty s myšlienkou, že nepatria len jemu, ale celej Cirkvi na Slovensku, ktorá hrdinsky s pomocou Božou - prežila komunistické prenasledovanie.
Osobitnú pozornost si zaslúži kardinálovo rozsiahle literárne dielo. Pocas minulých desatrocí komunistická literárna veda na Slovensku vylúcila náboženskú spisbu z literárneho diania, hoci v našich dejinách mala vždy svoje nezastupitelné miesto a dôležité úlohy. Spisba kardinála, biskupa, reholníka, knaza, väzna a robotníka je pre literárnu históriu ešte stále neprebádaným polom. Jeho tvorba je bytostne spojená s knazským a biskupským poslaním. Cítit z nej autentickú túžbu komunikovat, využívat bohatú intelektuálnu energiu v zápase o slobodný život prenasledovanej Cirkvi a všetkých clenov národa.
Biskup ThDr. Marián Chovanec v životopise Jána Chryzostoma Korca takto hodnotí literárne dielo: "Hodnotiac kardinálovo spisovatelské dielo treba vyzdvihnút jeho blízky vztah k domácej i zahranicnej umeleckej literatúre. Z množstva citácií a odvolaní sa dá zostavit akoby rebrícek jeho oblúbených autorov. Sú to najmä Silan, Rúfus, Tatarka, Holan, Capek, Rádl, Claudel, Unamuno, Chesterton, Lippert, Guardini a predovšetkým Dostojevskij. Svedcí to o bohatej a živej literárnej kultúre kardinála - spisovatela.
Typologicky patrí medzi hlbavých esejistov s dobrým rozprávacským štýlom. Takmer každú filozofickú pravdu majstrovsky vysvetluje živým obrazom. Pero mu pomáhala cibrit jeho dobrá, jednoduchá a úprimne zbožná matka, ktorá bola jeho prvou recenzentkou. Prejavilo sa to zvlášt v lahko pochopitelnej argumentácii. Vo vlastnom štýle dokázal s úžitkom sklbit viaceré vedné odbory - teológiu, filozofiu, etiku, sociológiu, históriu. Vždy vystupoval ako krestan katolík, národovec a ekumenista. Nemožno povedat, že je fundamentalista alebo tradicionalista, modernista alebo dogmatik. Zostal slobodný od nejakých skostnatených schém a pritom sa nestal lacným "ludovým rozprávacom" náboženských právd. V slovenskej náboženskej literatúre, co do spôsobu podania a šírky tém, nemá predchodcu. Skôr ho možno prirovnat k autorom, k akým patrí newyorský arcibiskup Sheen, brazílsky arcibiskup Camara a parížsky arcibiskup Lustiger. V kardinálovom literárnom diele, ktoré má nádych pastoracno-aktuálnej spisby, sa odzrkadluje skoro polstorocné dianie v slovenskom národe. Možno ho považovat za autentické svedectvo nášho casu a nášho prostredia. Nechýba v nom velkost, obeta, láska k pravde, láska k Cirkvi a k Bohu. V tom je jeho vzácnost a hodnota"
Má rád svoju vlast i národ, z ktorého vyšiel a ktorý svojimi postojmi vždy verejne bránil a bráni: jeho náboženskú slobodu i existencné zabezpecenie. Preto na záver uvádzame úryvok z jeho interview z roku 1993, ktorý je pre túto oblast charakteristický: "Opakujem a zdôraznujem, že kolektívna vina nejestvuje, môžu jestvovat len kolektívne následky viny. Ked otec premárni majetok, tak trpí rodina, premárnil ho aj pre deti. Národ si môže premárnit aj štát, môže ho rozvrátit, no je otázka, ci ho o sto alebo dvesto rokov znova nadobudne. Toto je dnes životne dôležité aj pre Slovensko, pre slovenský národ. Dajme pozor, aby sme nieco nepremárnili pre budúce generácie."
Ludmila Bilkovicová



Príhovor Prof. Petra Libu na prezentácii amerického vydania knihy kardinála Korca

Môj príhovor nemá zámer pangerika ani iluminácie. Chce len vyjavit radost nad neobycajným kultúrnym faktom, ktorú literárni teoretici nazývajú recepcnou udalostou, teda nad prekladom knihy biskupa - väzna J. CH. Korca. V com je význam tejto udalosti?
Predovšetkým sa mi žiada zopakovat starú pravdu rímskeho básnika Maura Terentia, ktorého verše sa citujú neúplne: Myslím na verš, ktorý znie: Pro captu habent sua fata libelli. Teda volne - kvôli citatelovi majú knihy svoje osudy. Tento citát sa exemplárne vztahuje na celú jeho knižnú, duchovnú tvorbu do roku 1989. Lebo kvôli "svojej nebezpecnej nákaze" museli jeho práce vychádzat tajne, casto bez mena, inojazycne, v cudzine, prenášali sa, odpisovali sa, šírili sa s osobným rizikom...
Ale my dnes sme svedkami opaku: Epický cas a priestor trilógie Od barbarskej noci je cas komunistickej totality, v ktorej písané slovo pravdy, spravodlivosti ostro sledovali oci mocných... Je to osobné svedectvo, historický dokument, pramen poznania celej doby, postavenia cloveka, Cirkvi, národa, štátu. Je to pohlad osobný, svedecký, teda živý, pravdivý a presvedcivý. Je to zároven svedectvo vnútornej potreby.
Práve pre tieto hodnoty sa trilógia v krátkom case preložila viac ako do šiestich jazykov v Európe. A nielen to. V našej slovenskej duchovnej spisbe po jej vydaní sa rozvinul prúd knižne vydávaných svedectiev, prúd duchovnej biografistiky, po ktorej túžil citatel aj vzdelaný aj jednoduchý, lebo fakty hovoria vlastnou recou, ucia i vzdelávajú, svedcia i usvedcujú, apelujú i varujú - neopakovat!
Udalost prekladu knihy Od barbarskej noci do anglictiny zasahuje kultúrne potreby citatelov USA, ale aj širšiu citatelskú obec iných krajín sveta.
Tým sa znásobuje a rozširuje jej historicko-dokumentárna hodnota. Popri informatívnej hodnote pribúda aj jej reprezentatívna funkcia. Ona sama ponúka citatelovi objektívny obraz o tom výskume našej národnej a duchovnej kultúry, ked sa rodila naša bolestná skúsenost, ked sa narušovali, nerešpektovali, neuznávali ludské práva, ked ludská dôstojnost klesla na nulu, ked nenávist bola programom dna, ked sme si sami nicili duchovné, krestanské hodnoty, ked cast slúžila likvidácii bytostných, zakladatelských hodnôt cloveka, národa, spolocnosti. Je to kniha reprezentatívna aj v tom zmysle, že vydáva svedectvo o nepoddajnosti, o odpore, o obrane krestanskej spravodlivosti, pravdy, lásky a dobra. Chcem tým vyslovit myšlienku, že pre zahranicných citatelov preklad diela "Od barbarskej noci" jasne dáva na vedomie aj to, akým spôsobom a cím môžu malé národy odovzdávat a obohacovat kultúry národov väcších i starších. Myslím na ideál hrdej pokory a nepoddajnosti, istý druh výkupného utrpenia, istý druh krestanstvom prepodstatnenej komunikácie medzi ludmi, ostrý projekt (bolestou preverený) medziludských vztahov, projekt služby cloveka cloveku v jeho núdzi.
Nemôžem nezopakovat to, že morálna autorita spisovatela biskupa-väzna nie je len výsledkom mimoriadnych historických okolností našej katolíckej cirkvi v case neslobody, lebo ona vychodí z neho samého, z jeho tvorivej a zásadovej osobnosti, ktorá vládla - i dnes vládne - nad udalostami, hýbe nimi. A priznajme otvorene: táto osobnost priberá príznaky živého symbolu. Pravda, vieme, že symboly v každej kultúre, v každom národe sú plodotvorné, zjednocujúce, inšpirujúce fenomény, ktoré utvrdzujú pravdu ducha. Symboly pritahujú, osvecujú, ale aj dráždia, provokujú, rozdelujú, lebo sú stálicami, sú meradlom dobrého i zlého, sú zavše opravdivým zrkadlom doby a ludí v nej. U J. Ch. Korca - ako tvorcu duchovnej literatúry sa prejavuje ešte jedna vlastnost: jednota medzi životom a dielom. Božie i ludské slovo sa mu stalo údelom, výsadou i cielom. Iskrí, cistí, zahrieva, ale aj exploduje, lebo je v stálej pohotovosti cistej a úprimnej služby cloveku. Je pritom dialogický, co je už príznakom celej jeho katechézy, do ktorej patrí aj preklad tohto diela.
Kiež pochopia všetci citatelia prekladu "Od barbarskej noci" v naznacených hodnotových kontextoch a reláciách jej význam, nech pochopia skutocnú podstatu jej posolstva. Kiež táto výmena kultúrnych hodnôt medzi našim národom a národom USA - i širšie, sa neustále zväcšuje, lebo je vždy z našej strany posolstvom i prejavom dobrej vôle a uskutocnovaním civilizácie lásky.