Malé Slovensko - hudobná velmoc

Od stredy 25. septembra do štvrtka 14. novembra 2002 odzneli v hlavnom meste USA Washingtone až tri koncerty slovenských hudobníkov. Nie pocet koncertov, lež ich vysoká kvalita ma vedie k použitiu tohto významného nadpisu.
(l) Mezzosopranistka Eva Blahová, profesorka na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, je tunajšiemu obecenstvu dobre známa koncertom na Katolíckej univerzite 5. decembra 1997. Prvou slovenskou recitalistkou, ktorá 30. marca 1984 velmi úspešne zaspievala vo Washingtone nemecké umelecké piesne, bola nebohá Lucia Poppová ( 1939-93). Za môj pochvalný referát v Hlase Ameriky sa mi Lucia podakovala listom z viedenskej Štátnej opery, ktorá ju vyznamenala honosným titulom "Komorná spevácka". Prvé tunajšie úcinkovanie Evy Blahovej ako v poradí druhej slovenskej recitalistky som v slovenských a anglických clánkoch jednoznacne ohodnotil zhodným nadpisom "Slovenský slávik ocaril Washington" (Slovák v Amerike, atd ).
V dvoch predstaveniach Janáckovej opery Jenufy, a to v piatok 13. a v nedelu 15. X. 2000, vo Washingtone po prvý raz úcinkoval vedúci slovenský tenorista Peter Dvorský. V tej istej Lisnerovej koncertnej sieni Univerzity Georga Washingtona má mat v stredu 5. februára 2003 samostatný piesnový recitál. A vo štvrtok 7. VI. 2001 v rámci osláv otvorenia novej budovy Velvyslanectva SR tu predniesol tiež svoj prvý nárocný piesnový recitál, ešte však v inej budove, vynikajúci slovenský basista newyorskej Metropolitnej opery Sergej Kopcák.
25. septembra, za hojnej úcasti obecenstva na Velvyslanectve SR, Eva Blahová zaspievala v jazyku skladatelov po dvoch krátkych piesnach Schuberta, Rossiniho, Cajkovského, a po troch piesnach z Janáckovej zbierky Moravská lidová poesie a zo Suchonových Piesní z Kútov. Potom nás príjemne prekvapila štyrmi slovenskými piesnami Antonína Dvoráka zo zbierky: V národním tónu, op.73: "Dobrú noc", " Žalo dievca", "Ach neni tu neni", "Ej mám ja kona Faku".
Vrcholom krásneho vecera boli dve podmanivé piesne: "Je to veux" (chcem ta) Erica Satieho. Je velmi úcinne zložená v duchu svižným straussovských viedenských valcíkov a náladových skladieb Fritza Kreislera. Nám Slovákom sa krv rozprúdila pri pocutí velmi dojímavého skvostu Mikuláša Schneidera-Trnavského "Ružicky". Prof. Blahová si zasluhuje uznanie za to, že v den predtým ochotne prišla do domu dôchodcov predniest skoro ten istý program.
Jej spev možno ohodnotit takto: Má velmi silný, zvucný, krásny hlas a cistú intonáciu. Tón tvorí klasický priamociaro, bez rušivých glisánd. Bezpecne s hlasovou ekonomikou, zvládne príležitostnú koloratúrnu partiu. Má sebavedomé vystupovanie. Príležitostne posilnuje citové zafarbenie hlasu s hodným výrazom v tvári a kontrolovanou gestikuláciou. Je dalším cenným príkladom vysokej kvality slovenskej školy spevu.
(2) Invázia prvotriednych slovenských hudobníkov do Washingtonu sa stupnovala úž o štyri týždne, ked nás bravúrnym prednesom uchvátil 32 rocný celista Jozef Lupták. Jeho koncert vo štvrtok 24. októbra na Velvyslanectve SR poriadala organizácia "Velvyslanecká séria" ( Embassy Series). Za agilného riaditela, barytóna Jeroma Berryho, dobrého priatela Slovákov, organizácia poriada abonentné koncerty na tunajších vyslanectvách. Takto sa aj Slovensko zaradilo medzi devät krajín, od Mexika cez Európu (7 krajín) až po Singapúr, kde sa pestuje dobrá hudba. Predplatitelia, ktorí by prípadne na jednotlivé kultúrno-hudobné podujatia Velvyslanectva SR možno neprišli, sa takto môžu oboznámit s vyspelou slovenskou hudobnou kultúrou, za co ich ešte pocastujú chutným slovenským jedlom!
Jozef Lupták sa nám po prvý raz predstavil v stredu 14. júna 2000 na francúzskom velvyslanectve za medzinárodného sympózia o Móricovi Benovskom. V pomerne krátkom case odvtedy zaznamenal neobycajný kvalitatívny vzostup. Prvú cast koncertu otvoril aj zakoncil troma výnatkami z 2. ako aj z 1. Bachovej Suity pre sólo a celo. Hrat Bacha si každý ambiciózny celista pokladá za prejav zrelosti. V "Židovskej piesni a židovskej modlitbe" Ernesta Blocha" má melodika a harmonická výstavba nádych židovskej hudby. V celovom prepise huslovej skladby Nicolu Paganiniho "Variaca Mojžiš" sa casti jednej známej melódie ozývajú v záplave krkolomných dvojhmatov a flažoletov prehánajúcich sa po jednej strune.
Po krátkej meditácii pre celo sólo, "Ó, Crux" (kríž) slovenského skladatela Vladimíra Godára (nar. 1956) prešiel celista na vlastnú skladbu "Improvizácia" " Tri v jednom". Velmi originálne sa tu spája hra na celo, celistov vokalíz a ústne napodobnenie bicieho nástroja. Okrem minimalistickej melódie je tam vela dvojhmatov a flažoletov.
Dve skladby potom predstavili dva protichodné smery v hudbe. "Fratres" (bratia) Estónca Arvu Pärta (nar. 1935) pre celo a klavír predstavuje rozkúskovaný hudobný minimalizmus, ktorému chýba jednotiaci ráz. Využíva technické možnosti cela (dvojhmaty, flažolety). Na velký rozdiel od toho Brahmsova krásna Sonáta c. 2 pre celo a klavír nárocnej techniky oplýva aj bohatou povznášajúcou citovou zložkou. Hru Jozefa Luptáka možno charakterizovat takto:
Vynikajúco, ba bravúrne predniesol niektoré z pilierov celového repertoáru, sonáty Bacha a Brahmsa. Jeho hra je intonacne cistá, technický vyspelá. Má silný, bezpecný hmat, ktorý si žiada iba priamociary, cistý, klasický tón, nepokazený glisandami. Je velkým prínosom pre slovenskú hudbu.
(3) Komorný zbor bratislavského konzervatória ( 7 spevácok, 6 spevákov) sa vo štvrtok 14. novembra 2002 vyše 300 návštevníkom predstavil v prestížnom Kennedyho stredisku pre javiskové umenia (hrajú tam operu, balet, symfonické koncerty, cinohru). Za dirigovania umeleckého riaditela Zboru, prof. Dušana Billa, a klavírneho doprovodu prof. Ivety Sabovej, dobre nám známym z úcinkovania v Svetovej banke r. 1999, zazneli piesne náboženského rázu z Anglicka, Brazílie, Estónska, Nigérie, Rakúska, Talianska a Slovenska (Cantus Catholici z roku 1655) a dve svetské skladby: veselá piesen Petra Cóna "Išol milý orác" a "Na krásnom modrom Dunaji" Johanna Straussa. Tento oblúbený valcík a dojímavý zbor z Mascagniho opery Sedliacka cest velmi nadchli vdacné obecenstvo.
Najväcšie ovácie však zožalo prekvapivé vystúpenie 16. rocnej Lucie Kopsovej dnes už huslovej virtuózky. Je zaujímavé, že tak ako predtým celista Jozef Lupták hral skladby švajciarsko-amerického novoklasika Ernesta Blocha a estónskeho minimalistu Arva Pärta, aj zbor zaspieval Pärtovu piesen a huslistka Kopsová zahrala Blochovu bravúrnu skladbu.
Následne potom na Velvyslanectve SR po niekolkých oblúbených slovenských zborových piesnach nás svojím virtuóznym zahraním melódií z Gershwinovej opery Porgy a Bess nadchla a uchvátila mladá huslová virtuózka Lucia Kopsová. Silne emocným spôsobom prednesú velmi pripomína štýl Americanky Nade Salerno-Sonnembergovej.
Záver. Návštevník týchto troch washingtonských koncertov slovenských hudobníkov sa nemohol vyhnút radostnému poznatku, že vdaka svojim vynikajúcim umelcom sa malé Slovensko zaradilo medzi hudobné velmoci sveta.
Dr. Ján Šimko, Washington, D. C.