Za Blahoslavom Heckom

PhDr. BLAHOSLAV HECKO (18. 9. 1915 Suchá nad Parnou - 22. 12. 2002 Bratislava), významný prekladatel a popredný teoretik umeleckého prekladu, clen Spolku slovenských spisovatelov. Brat básnika a prozaika Františka Hecka a prekladatela a básnika Vítazoslava Hecka.
Románsku filológiu študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, na univerzitách v Ríme a Neapole. Bol redaktorom Ceskoslovenského rozhlasu, pracovníkom Matice slovenskej, Povereníctva školstva a kultúry, dlhorocným riaditelom a neskôr redaktorom Slovenskej literárnej agentúry LITA (resp. Slovenského literárneho a divadelného zastupitelstva), redaktorom Revue svetovej literatúry a vydavatelstva Slovenský spisovatel.
Na vysokej profesionálnej úrovni sprístupnil slovenským vnímatelom okolo 300 titulov básnických, prozaických a dramatických diel, predovšetkým z talianciny a francúzštiny, ale aj z rumunciny, ceštiny a ruštiny. K najnárocnejším prozaickým projektom patria preklady Boccacciových Príbehov z Decameronu, Moraviových Nových rímskych poviedok, Balzacových Rozmarných poviedok a Chevallicrovho Zvonodrozdova. V prekladatelských výkonoch rozvinul širokú škálu originálnych kreatívnych postupov a invencnú aplikáciu slovenských nárecových prvkov.
V celosvetovom meradle sa stal rešpektovaným znalcom Goldoniho, z ktorého do slovenciny pretlmocil 27 divadelných hier - spomenme aspon legendárne komédie Klamár, Mirandolína, Prefíkaná vdova, Sluha dvoch pánov, Škriepky v Chiozze a Štyria grobiani. Západoslovenský dialekt funkcne aplikoval pri kompenzácii charakteristického jazykového prejavu z benátskeho prostredia.
Z talianskych veselohier umožnil vstup na javiská slovenských divadiel klúcovým dielam De Benedettiho, Bettiho, Bertolazziho, De Filipa, Fo, Gozziho a dalších autorov. Intenzívne sa venoval aj prekladu z tvorby L. Pirandella, z francúzštiny priblížil drámy Feydeaua, Molicra, Maeterlincka, Merleho... Väcšina prác našla uplatnenie aj v podobe rozhlasového a televízneho spracovania.
K popularizácii svetovej literatúry a prekladatelského umenia systematicky prispieval mnohými odbornými štúdiami, ako aj publicistickými vystúpeniami v tlaci a elektronických médiách. Kvintesenciu profesionálnych skúseností sústredil v kultovom esejistickom diele Dobrodružstvo prekladu (1991) a v mimoriadne úspešnej publikácii Nehádžte perly sviniam (1994), založenej na komparácii prísloví a porekadiel v dvanástich jazykoch nášho kontinentu.
Literárna a prekladatelská hviezda Blahoslava Hecka bude navždy svietit na nebi európskej kultúry.