Informacná vojna

Kto a ako sa stará o to, aby sa ludia dozvedeli to, co sa dozvediet majú, a aby si pokial možno mysleli to, co by si mysliet mali?
V histórii patrili medzi hlavné motívy vojen získanie nadvlády nad cudzím územím, nuda, neznášanlivost, ovládnutie pracovnej sily, prírodného bohatstva alebo produkcie. Vojny 20. a podla všetkého tým skôr 21. storocia budú zacielené hlavne na technické ovládnutie médií, na súboj o kontrolu nad vedomostami a informáciami, na ich spracovanie, upravovanie a distribúciu, na použitie ich špecifického tvaru - dezinformácie.
Globálna informacná siet, ktorá bola vytvorená (a odtajnená) ako vedlajší produkt vojnového priemyslu, sa premenila z pôvodne radostne ocakávanej "slobodnej informacnej dialnice" na neprehladné a nebezpecné územie permanentnej extenzívnej a intenzívnej mediálnej kybervojny. Ponuka foriem priameho i latentného násilia a moci je bohatá a pestrá. Nejde len o prenikanie do infraštruktúry nepriatela, nicenie jeho pocítacových databáz, výzvedných technológií, deštrukciu riadiacich centier, ale o sofistikovanú stratégiu a taktiku ideologizácie, manipulácie, jammingu, propagandy, infiltrácie, asimilácie, vymývanie mozgov, aplikácie metódy mimikri. Kybervojna je taktické zmývanie rozhraní informácie a dezinformácie, ich distribúcia, zbran ako intenzívny mediálny prúd zacielený na rozlišovacie schopnosti ludského porozumenia a chápania, ale i na modelovanie kúpnej preferencie a sily svetovej triedy konzumentov. Tí sú výhodnejšia obet v boji ako napríklad zabitý vojak tradicnej vojny.
Kto sú jednotliví aktéri v tomto len relatívne nekrvavom konflikte? Vojenské kruhy supervelmoci, ekonomickí a marketingoví experti nadnárodných korporácií sa vyzbrojujú na cyberguerillu, na konflikt paralelne prebiehajúci na uliciach i na internete. Lahko definovatelnými protivníkmi sú aktivisti rôznych nevládnych iniciatív, hackeri, "freaks" v službách organizovaného zlocinu, špecialisti platení teroristickými organizáciami. Obetami konfliktu sme však všetci, na ktorých dopadajú dôsledky informacných vojen: prienik kontrolných mechanizmov do sféry súkromia, obmedzovanie slobody slova, slobody tlace, slobody zhromaždovania, sprísnená kontrola hraníc, pohybu, cenzurovania médií, kontrola myslenia, nárast legality štátnej, vojenskej a policajnej moci.

Media Observatory CR k najvážnejšej situácii tlace v CR od roku 1989

Media Observatory CR bude podávat správu Európskej únii v súvislosti s udalostami na trhu tlacených médií v Ceskej republike, kde práve vzniká monopol na šírenie informácií a názorov. Od roku 1989 ide o najväcší útok na samu podstatu demokracie, ktorej životnou podmienkou je sloboda slova a konkurencia názorov a informácií.
Pre svoje dalšie postupy získala v posledných dnoch Media Observatory jasnú podporu Medzinárodnej/Európskej federácie novinárov v Bruseli rovnako ako odborníci v Nemecku, Velkej Británii, Rakúsku ci Dánsku.
Vo vyššie uvedených súvislostiach odovzdala Media Observatory CR vláde Ceskej republiky a Poslaneckej snemovni Parlamentu CR prostredníctvom Ministerstva kultúry CR a Mediálnej komisie Parlamentu balík zákonov, ktorými je striktne regulovaný trh tlacených médií v Európskej únii a ich jednotlivých clenských krajinách.
Európska únia vo svojich normách oznacuje tlac za tovar strategického a zvláštneho významu rovnako ako napríklad obrana a bezpecnost. Preto, podla EÚ, je s odkazom na slobodu slova oprávneným záujmom každej clenskej krajiny regulovat vydávanie a distribúciu tlace.
V Nemecku je pre reguláciu trhu s tlacou zvláštne ustanovenie zákona. Fúzia vydavatelských a distribucných tlacových podnikov, ci už prostredníctvom holdingu alebo nákupu akcií, je posudzovaná dvadsatkrát prísnejšie ako fúzia bežných podnikov. Základom regulácie je obrat podniku, ktorý je v prípade vydavatelstiev alebo distribúcie tlace dvadsatkrát nižší ako u ostatných podnikov.
Zákon o konkurencii z roku 1998 oznacuje vo Velkej Británii tlacový podnik za podnik zvláštneho významu. Preto je vo Velkej Británii zvláštna norma pre fúziu tlacových podnikov. Pred komisiu pre fúziu tlace musí predstúpit každý vydavatel s nákladom vyšším ako 50 tisíc výtlackov periodík. Dôvodom je zabránit monopolu šírenia názorov a informácií, obrana pred manipuláciou s informáciami, obrana pred záujmami tlace proti záujmom obcanov a naopak snaha prehlbit rôznost zdrojov informácií a konkurenciu pohladov a názorov, ako uvádza dôvodová správa.
Vo Francúzsku môžu mat spolocnosti, ktoré publikujú a šíria tlac, kapitálovú úcast zahranicného vlastníka maximálne 20 %. Prekrocenie tejto hranice je trestný cin. U akciových spolocností musia byt všetky akcie na meno, aby bola vždy celkom priehladná vlastnícka štruktúra spolocnosti. Porušenie tohto ustanovenia je trestný cin.
Nový írsky zákon o konkurencii z roku 2002 obsahuje zvláštne ustanovenie pre tlac. Podla tohto ustanovenia podlieha zvláštnemu režimu každý mediálny obchod.. Porušenie tohto zákona je trestným cinom so sadzbou až pät rokov väzenia.
Dánsko ci Fínsko majú všeobecné limity pre fúzie tak nízke, že regulacný úrad posudzuje väcšinu fúzie vrátane tlace.
Situácia, ktorá sa odohráva na trhu s tlacou v Ceskej republike (aj v SR - pozn. redakcie) by v clenských krajinách Európskej únie teda bud vôbec nemohla nastat, alebo by majitelia, vydavatelia a distribútori tlace boli stíhaní ako obycajní kriminálnici.