O Európe s europoslancom Prinášame rozhovor J. M. Rydla, ktorý pripravuje monografiu o dejinách európskej integrácie a vývoji európskej myšlienky u Slovákov, s predsedom Aliancie Európa národov, francúzskym europoslancom Charlesom Pasquaom. J. M. Rydlo: - Tohto roku sa uzavreli prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, ale rozšírenie EÚ nie je takým jednoznacným procesom, ako politické špicky i obyvatelia týchto krajín ocakávajú? Charles Pasqua: - Ak je perspektíva pripojenia ešte stále pre mnohých federalistov strašidlom, je to zaprícinené tým, že rúca pohodlné schémy obrancov nadnárodnosti. Viete to dobre. S týmto pokrytectvom treba skoncovat. Pravdu treba vyslovit jasne a nahlas! Musíme povedat, že medzi federalistami je mnoho takých, co dnes s nostalgiou spomínajú na pohodlnú situáciu, ktorú vytvorilo politické rozdelenie Európy po Jaltskej dohode. Kedže federalistov chránila železná opona a kedže si zakrývali oci pred biedou, ktorá pustošila krajiny okupované komunizmom, mohli sa nádejat, že zrealizujú svoju ,postnárodnú utópiu'. J. M. Rydlo: - Preco? Charles Pasqua: - V tomto období, ktoré predstavovalo pre niektorých požehnanú dobu, mala totiž Európa málo clenských štátov a jej zložky boli dostatocne homogénne na to, aby bolo možné dúfat, že sa nám raz podarí dosiahnut ,fúziu-zánik' štátov v jednom apatridnom celku. Stal sa však opak toho, comu verili europeisti: dejiny sa neskoncili a pád ,Ríše Zla' rozbil na márne kúsky aj tie najstabilnejšie istoty. J. M. Rydlo: - Aká je predstava Aliancie Európa národov o budúcnosti Európskej únie? Charles Pasqua: - Rozširovanie Európskej únie znamená koniec modelu, podla ktorého bola Európska únia vytváraná. Dnes už nikto nepopiera do ocí bijúci fakt, že európsky systém inštitúcií je nenapravitelne zastaralý. Rozdelenie zodpovednosti medzi všemohúcou Komisiou, Radou ministrov, ktorú obliehajú nemierne požiadavky Parlamentu pachtiaceho po moci a medzi Súdnym dvorom, ktorý sa v žiadnom prípade nezriekol súdnického aktivizmu - to všetko dusí prepotrebnú konštrukciu Európy. Musíme teda rýchlo opustit tú zakladajúcu dvojznacnost, ktorá spocíva v pokuse o zmierenie medzivládnej a nadnárodnej zložky, spolupráce a integrácie, Európy národných štátov a federálnej Európy. J. M. Rydlo: - O dva roky budú volby do Európskeho parlamentu, co od nich ocakávate? Charles Pasqua: - Nachádzame sa v okamihu volby a vuber je jednoduchu: bu" budeme pokraovaé v šialenom pachtení sa za federalizmom a zároveË si zachováme aposvŠtnú" unitárnu met-du, alebo budeme pracovaé na návrate k medzivládnym zásadám a zo samostatnuch národov urobíme základ nnie zloeenej z eur-pskeho Ludu, ktoru dá k tomu svoj slobodnu súhlas. Federalisti si prirodzene zvolili prvÉ riešenie. Okrem toho sa nedá povedaé, i je v tom prípade vbec moenÉ hovorié o voLbe, pretoee podLa nich neexistuje eiadna iná alternatíva. Integrácia v rámci nnie nie je iba eelateLná, podLa europeistov ide dokonca o nevyhnutnu proces, ktoru sa nedá ani zvrátié, ani odloeié. Práve podLa tejto logiky apsa, o zdochol pri prameni vody", aby som poueil vuraz Georgesa Bernanosa, by sme mali bez diskusie prijaé všetky rozhodnutia, o prijala nadutá oligarchia, ktorá je úplne izolovaná od skutonosti. J. M. Rydlo: Aliancia Eur-pa národov je známa práve tum, ee sa zásadne stavia proti byrokratickej koncepcii Eú ako federálneho štátu. Kde je hranica medzi ,eur-pskym' a ,národnum'? Charles Pasqua: Bruselskí byrokrati poeadujú oraz dslednejšiu integráciu, oraz viac zjednocovania, oraz vŠšiu reglementáciu a oraz menej rešpektu voi národnum identitám, oraz menej slobody pre národy a oraz menej demokracie. Nebezpená federalistická ut-pia teda vtesnala veLkú a veLkorysú myšlienku o Eur-pe do zvrátenej alternatívy: bezhlavu útek dopredu alebo neúspech. Aliancia Eur-pa národov nechce ani jedno, ani druhé. No nemá ani v úmysle daé si diktovaé pravidlá správania od uenuch veštcov, o predpovedajú koniec dejín. V politike nie je ni vyhratÉ i prehratÉ vopred. Zo skúsenosti viem, ee pomocou vle a presvedenia je moenÉ zvrátié beh vecí. A to je dôvod, prečo bojujeme proti vetru za takú Európu, o sa radikálne odlišuje od Eur-py, ktorú vymyslelo tuchto pár fanatickuch federalistov, táto kasta nezodpovednuch technokratov. Aliancia Eur-pa národov chce daé eur-pskemu projektu inu, novu dych. J. M. Rydlo: O budúcnosti eur-pskej integrácie rokuje Eur-psky konvent, od ktorÉho sa priveLa oakáva ... Charles Pasqua: Práve Eur-psky konvent, zhromaedenie, v ktorom Alianciu Eur-pa národov reprezentujú pani Cristiana Muscardini a pán Luis Queiro, nám mal ponúknué takúto moenosé. Hovorím amal", pretoee v súvislosti s Konventom sa hromadia váene obavy. Konvent bol zvolanu po stretnutí lenov Eur-pskej rady, ktorí sa zišli v Laeken. Konvent mal pvodne sformulovaé návrhy inštitucionálnych reforiem pred "alšou medzivládnou konferenciou v roku 2004. Avšak ako veLa mojich kolegov i ja mám pocit, ee tento dlho oakávanu dial-g sa uberá takum smerom, v ktorom si vbec neuvedomuje váenosé vecí, o ktorÉ v Ëom ide. VeLmi Lutujem, ee diskusii, ktorú si monopolizovali federalisti, asto chuba objektívnosé a hlas eurorealistov v nej poué len zriedka. J. M. Rydlo: oho sa obávate? Charles Pasqua: Najviac sa bojím toho - a táto obava nadobúda presnÉ obrysy - , ee Konvent, ktoru ue vbec nereprezentuje pomer politickuch síl v Eur-pe, sa stane nástrojom v rukách najdogmatickejších federalistov. Tí neustúpia pred eiadnou provokáciou, presne ako Eur-pska komisia so svojím aprojektom Eur-pskej únie". Nechcem tu vyslovovaé unáhlenÉ súdy ohLadom pracovnÉho vusledku Konventu, ale myslím, ee bude ueitonÉ, ak zdrazním fakt, ee napriek jeho názvu a eelaniam jeho pvodcov si Eur-psky konvent nemee eiadnym spsobom nárokovaé, aby hral rolu hypotetickÉho ústavodárneho zhromaedenia. J. M. Rydlo: Eur-psky konvent chce zostavié Eur-psku ústavu, i presnejšie nstavu Eur-pskej únie. Myslíte, ee Eú s takum veLkum a rznorodum potom lenov aku bude onedlho maé, sa mee riadié takumto ústavnum, teda všeobecne závŠznum dokumentom ? Charles Pasqua: Zostavenie ústavy na jednej strane ue z definície predpokladá jestvovanie nejakÉho politickÉho telesa, pvodnej ustanovujúcej moci, teda v danom prípade moci eur-pskeho Ludu, ktoru samozrejme v súasnosti vbec neexistuje. Na druhej strane je vhodnÉ pripomenúé, ee lenovia, o zasadajú v Konvente, nech ue sú z národnuch parlamentov alebo z Eur-pskeho parlamentu, predstavitelia vlád alebo Komisie, i dokonca predstavitelia toho vynálezu, o sa pompÉzne nazuva aobianskou spolonoséou", nedostali eiaden mandát zo strany Ludu, aby vypracovali a zostavili eventuálny projekt Eur-pskej ústavy. Koniec-koncov, tomuto aoperetnÉmu ústavodarnÉmu zhromaedeniu" chuba to základnÉ, teda legitímnosé, ktorú moeno získaé len všeobecnumi voLbami. J. M. Rydlo: Nie je ilúziou myslieé si, ee Eur-psky konvent sa vzdá úmyslu projekt Eur-pskej ústavy dotiahnué dokonca a uskutoní ho? Charles Pasqua: Je známe, ee ke"ee je nemoenÉ nárokovaé si, aby Eur-pa disponovala ústavou, niektorí lenovia Konventu sa pokúsia vnútié vusledok prác Konventu medzivládnej konferencii v roku 2004, ktorá je poverená reformou unitárnych inštitúcií. Podarí sa jej to najmŠ v tom prípade, ak spomínanÉ práce nadobudnú federalistickú orientáciu, o je, eiaL, pravdepodobnÉ. J. M. Rydlo: PravdepodobnÉ, nie istÉ ? Charles Pasqua: Aj tu povaeujem za ueitonÉ pripomenúé, ee podLa pravidiel zakotvenuch v zmluve ustanovujúcej Eú právo na vyjednávanie a rozhodovanie prináleeí azmluvnum stranám na najvyššej úrovni" - to znamená predstaviteLom hláv jednotlivuch štátov a vlád -, zatiaL o ratifikácia vusledkov sa vykonáva v zhode s národnumi ústavnumi tradíciami. J. M. Rydlo: To znamená, ee aktivity Eur-pskeho konventu nebudú maé na budúcu medzivládnu konferenciu eiaden obmedzujúci vplyv? Charles Pasqua: çno. Celu ten manÉver, ktoru mal za cieL urobié závery Konventu poas medzivládnej konferencie apovinnumi", s veLkou pravdepodobnoséou predstavuje obzvlášé váene porušenie revíznej procedúry zmlúv, a to by som osobne nazval aktom nedodreania závŠzku. J. M. Rydlo: Právo hovorí vo Váš prospech, moc však právo rešpektuje nerada a uplatËuje politiku fait accompli... Charles Pasqua: Nech je situácia akákoLvek, poas nasledujúcich tuedËov budeme musieé byé veLmi obozretní, aby záujmy našich národov neboli obetovanÉ na oltár federalistickej demag-gie a aby sme tiee dokázali, ee náš projekt pre Eur-pu moeno obhájié. Aj ke" to najpotrebnejšie musíme ešte len vydobyé, nestrácam nádej. PolitickÉ zoskupenia, z ktoruch pozostáva Aliancia Eur-pa národov, ue s úspechom bojujú vo svojich štátoch proti intelektuálnej a mravnej diktatúre federalistickej Lavice, ktorá má veLmi neblahÉ psobenie a práve tak arogantnÉ správanie. Postupom asu toto sociálnodemokratickÉ zmušLanie, ktorÉ poslúeilo ako podhubie eur-pskemu federalizmu, táto ideol-gia, ktorá sa s cynizmom a systematicky priiËovala o rozbíjanie národnuch hodnt, zosmiešËovala ich, aby ich potom mohla Lahšie zniié, táto podvratná ideol-gia, ktorá sa s nasadením pustila do devastácie všetkuch eivotnuch podpr našej spolonosti - rodiny, náboeenstva, školy, poriadku a autority, odmeËovania snahy a zásluh, slobody podnikania, spojitosti so zdedenumi dejinnumi tradicíami - táto ideol-gie je na ústupe. J. M. Rydlo: Máte pravdu, všade tam, kde boli doteraz parlamentnÉ voLby, uspela pravica, nie Lavica. Charles Pasqua: Nech je to Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Portugalsko, Holandsko, ersko alebo aj Francúzsko, vusledky poslednuch volieb v tuchto krajinách jasne poukazujú na to, ee napriek zlomyseLnum útokom neschopnuch profesorov a predajnuch intelektuálov predstavujú národnÉ a LudovÉ pravice v Eur-pe eivÉ sily. V"aka politickÉmu boju, ktoru zvádzame, naše národy znova nachádzajú cestu nádeje. Je istÉ, ee máme ešte mnoho práce, kum sa nám podarí naše krajiny nasmerovaé na správnu cestu, ve" takú dlhú dobu boli v rukách rznych klanov, politickuch skupín a buriov. Tento pohyb sa však ue nedá zastavié, pretoee eur-pske národy práve nadvŠzujú na vlastnÉ dejiny. J. M. Rydlo: Hovoríte ako prorok predbiehajúci svoj as? Charles Pasqua: Prirodzene, treba si uvedomovaé skutonosé, ee tento boj sa nebude odohrávaé iba vo vnútri našich jednotlivuch národov. Musíme bojovaé aj na úrovni Eú, aby sme znova dali zmysel vytvoreniu skutonej Eur-py. Hoci sa duchovnÉ a kultúrne základy Eur-py vytvárali poas dlhuch stároí, dnes sa nachádzajú vo váenom ohrození. J. M. Rydlo: Eur-pe chubajú Ludia formátu Roberta Schumana, Alcide De Gasperiho, Konráda Adenaura, ktorí vduchli Eur-pe dušu. Charles Pasqua: çno, tejto ezoterickej, kabalistickej a bezduchej Eur-pe chuba veLku projekt. Hierarchia, ktorá nám vládne, sa so zviazanumi rukami zbabelo oddala abstraktnÉmu projektu, kde materializmus a technika víéazia nad politikou, nad rozumom a citom. Eur-pa, ktorá sa podriadila tejto anonymnej aobianskej spolonosti", rozhodnutia, o ktoruch sa rokovalo v tajnosti a boli prijatÉ bez diskusie, politická zodpovednosé, ktorá podlieha súdnickÉmu rozmaru alebo si ju uzurpovala byrokracia bez vlasti - to nie je naša predstava verejnÉho blaha. J. M. Rydlo: Vaša analuza je zdrvujúca... Charles Pasqua: Ke" zhodnotíme rozsiahlosé súasnÉho zmŠtku na eur-pskej úrovni zistíme, ee federalisti meu zniié eur-psku ideu, myšlienku, ktorej šance na preeitie závisia práve od ozajstnuch Eur-panov a my sme ozajstní Eur-pania. Na prvom mieste má stáé politika. Takto sa dá zachránié Eur-pa, to znamená priznaé prvenstvo demokracii a nie technokracii, a o je ešte dleeitejšie, uznaé prvenstvo loveka nad nezmyselnou tyraniou trhu, ktoru ovládajú ekonomickÉ, kultúrne a ideologickÉ lobby. J. M. Rydlo: Program Aliancie Eur-pa národov je alternatívou? Charles Pasqua: Pretoee sme realistickumi Eur-panmi, pretoee obraËujeme národnÉ myšlienky, iba my meeme vytiahnué Eur-pu zo slepej uliky, kam smeruje. Musíme sa teda snaeié viac ako kedykoLvek predtum posilnié jednotu medzi stranami, ktorÉ tvoria našu Alianciu, alianciu, do ktorej prináša kaedu z nás to najlepšie. Spájajú nás naše spolonÉ hodnoty, preto je našou úlohou predstavié našim národom veLku projekt pre Eur-pu. Tento projekt zostavíme spolone a musí sa najprv zaoberaé inštitucionálnou otázkou, pretoee práve ona bude v centre záujmu poas diskusií v nadchádzajúcich eur-pskych voLbách. Budúce stretnutia Aliancie Eur-pa národov budú presnejšie definovaé naše postavenie voi tejto základnej tÉme, ale nazdávam sa, ee ue teraz meme povedaé: - ee je potrebnÉ závaene zredukovaé dleeitosé Komisie, ktorá narástla do nevídanuch rozmerov; dokonca si myslím, ee je nevyhnutnÉ urobié z nej obyajnu vukonnu orgán; - ee je potrebnÉ vykonaé hlbkovú revíziu štatútu Súdneho dvora, ktoru sa stále viac priblieuje k vláde sudcov; - ee je potrebnÉ posilnié úlohu Eur-pskej rady a Rady ministrov, najmŠ tum, ee sa medzi tieto dve inštitúcie rozdelí právo na iniciatívu; - ee popri Eur-pskom parlamente je potrebnÉ do rozhodovacieho procesu zapojié aj národnÉ parlamenty; - nakoniec a predovšetkum je potrebnÉ zaviesé princíp, podLa ktorÉho sa budú naše národy v budúcnosti mcé zúastnié na veLkuch rozhodnutiach ovplyvËujúcich ich budúcnosé zvlášé tum, ee sa bude astejšie aplikovaé referendum. nloha, ktorá stojí pred nami, je nesmierna lebo pred sebou máme nielen boj a vuhru v súboji, ktoru nás aká, súboj o nezávislosé národov a Eur-py, ale aj presne stanovenu as: od eur-pskych volieb v roku 2004 nás totie delia dva roky. V tuchto voLbách Aliancia Eur-pa národov zohrá prostredníctvom strán, ktorÉ ju tvoria, hlavnú úlohu. |