Jozef M. Rydlo

Päťdesiat rokov Slovenskej katolíckej misie v Paríži (1953-2003)

Ak v slovenskej diaspore niečo pred rokom 1989 fungovalo akoby samospádom, boli to slovenské katolícke misie, ktoré začali vznikať hneď potom, čo pápež Pius XII. roku 1952 publikoval konštitúciu Exsul familia, ktorá cirkevnoprávne riešila postavenie miliónov utečencov, ktorí po 2. svetovej vojne a vzniku železnej opony sa ocitli mimo svojich domovov a materských cirkví.
Tak vznikli aj všetky slovenské katolícke misie v Nemecku, vo Francúzsku, v Rakúsku, v Kanade, Brazílii, v Austrálii, neskôr aj vo Švajčiarsku a vo Švédsku. Pri ich zrode stál spišský kňaz, pápežský prelát ThDr. Štefan Náhalka, ktorý prakticky až do svojej predčasnej smrti v roku 1975 bol členom Pápežskej komisie pre migráciu. Potom ho v tejto funkcii vystriedal msgr. Dominik Hrušovský, ktorého pápež Ján Pavol II. ustanovil za biskupa pre slovenských katolíkov v zahraničí. Ako Štefan Náhalka, tak Dominik Hrušovský zastávali funkciu rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde sa sústreďovala aj dušpastierska starostlivosť o slovenskú diasporu.
Aktivita slovenských katolíckych misií nie je dosiaľ spracovaná a počnúc nežnou revolúciou 1989 dostala sa paradoxne na perifériu záujmu kompetentných štátnych, cirkevných aj kultúrnych vrchností nášho obnoveného štátu. Je to smutné konštatovanie, pretože s touto činnosťou, ktorá jediná udržiavala slovenské národné povedomie medzi Slovákmi vo svete a svojou hrivnou prispela k pádu totalitného režimu, sú spojené mená takých osobností, akými boli napríklad Vojtech Bucko v Mníchove, Cyril Buran v Mannheime, Jozef Hutta v Duisburgu, Jozef Strečanský v Bruxelles, Jozef Bábik v Londýne, Július Gašparík v Paríži, Xaver Čík vo Viedni, Vojtech Zeman v Štokholme, Martin Mazák v Lausanne, Ján Pius Krivý v Bazileji, či Anton Baník v Zürichu, Tibor Strnisko, Juraj Černaj a Štefan Senčík v Austrálii. Dnes mnohé tieto misie osireli a zanikli či zanikajú, lebo sa nenašli ochotní kňazi, čo by sa na túto náročnú misionársku prácu podujali. Dnes sú aktívne len misie v Mníchove (Rudolf Maslák), Bazileji (Ján Bernadič), Zürichu (P. Polák SDB), čiastočne v Ženeve (P. Mazák SDB) a Mannheime (P. Buran SDB) a v Paríži (Imrich Tóth).
Skutočnosť, že niektoré misie zanikajú je našou smutnou vizitkou, pretože dnes viac ako dosiaľ sú tieto ustanovizne potrebné. Niekdajších emigrantov dnes nahrádzajú stovky, ba tisíce prevažne mladých Sloveniek a Slovákov, ktorých neradostná ekonomická situácia vyháňa z rodnej vlasti hľadať lepšiu skyvu chleba tam, kde si ju možno zarobiť… Výrečné svedectvo o tom dáva Kostol sv. Štefana v Mníchove, ktorý je každú nedeľu zaplnený do posledného miesta, pretože emigrant práve vtedy, keď sa ocitne v cudzom prostredí si viac uvedomuje, že integrálnou súčasťou nášho národného povedomia je kresťanský svetonáhľad a naopak, že kresťanský svetonáhľad Sloveniek a Slovákov bez slovenskosti nie je úplný…
Preto veľmi teší dobrá novina z Francúzska, kde si Slovenská katolícka misia v Paríži 16. novembra pripomenula svoje 50. výročie založenia. Slávnostnú bohoslužbu v kostole svätého Cyrila a Metoda celebroval arcibiskup Dominik Hrušovský, niekdajší apoštolský nuncius v Bielorusku, ktorý bol kedysi jedným z jej farárov (popri Františkovi Revesovi, Jozefovi Kováčovi a Júliovi Gašparíkovi). Pri omši slúžili biskupský vikár parížskej arcidiecézy, ktorý je zároveň zodpovedný za všetky etnické misie v Paríži; slovenskí misionári zo Ženevy (Martin Mazák), Mníchova (Rudolf Maslák); bývalý jej vedúci (Vojtech Zeman), jej terajší vedúci (Imrich Tóth); farár kostola Madeleine a ďalší piati kňazi. Medzi množstvom krajanov boli prítomní aj zástupcovia diplomatického zboru na čele s veľvyslankyňou Slovenskej republiky vo Francúzsku Máriou Krásnohorskou a veľvyslancom Slovenskej republiky pri OECD Martinom Bellom. O hudobný program sa postarali profesionáli sestra Žofia (organ), Veronika (viola) a Viktor Magdolen (spev). Arcibiskup Hrušovský v závere svojho príhovoru vyjadril presvedčenie, že Slovenská katolícka misia v Paríži bude existovať aj naďalej, pochopiteľne za predpokladu, že “každý z nás sa bude o ňu starať”. Po skončení omše boli zaslúžilým členom misie odovzdané pamätné listy a medaily.
Po liturgii sa konala konferencia na tému Dejiny a vyhliadky Slovenskej katolíckej misie v Paríži. Príspevky predniesli arcibiskup D. Hrušovský, výtvarník Viliam Schiffer, P. Vojtech Zeman SDB a súčasný misionár Imrich Tóth, kňaz Košickej arcidiecézy. Prítomných v mene svojom i v mene prezidenta Slovenskej republiky pozdravila veľvyslankyňa M. Krásnohorská. Pozdravný list zaslal aj prezident Národného orgánu pre pastoráciu migrantov vo Francúzku a viacerí starší krajania, ktorým pokročilý vek alebo zdravotný stav znemožnili zúčastniť sa na tejto slávnosti. Podujatie ukončila .spoločná večera a slovenská zábava, o ktorú sa postarala hudobná skupina zo Slovenka.
V pondelok 17. novembra vo večerných hodinách sa v priestoroch kostola Madeleine, kde má úradné sídlo Slovenská katolícka misia v Paríži, uskutočnila vernisáž umeleckej výstavy dvanástich slovenských autorov zo Slovenska, Nemecka a Francúzska o christianizačnej misii sv. Cyrila a Metoda u Slovákov. Expozícia potrvá do 15. decembra t. r. a jej cieľom je francúzskej verejnosti ukázať, že hoci Slovensko politicky do Európskej únie vstúpi až na jar 2004, Slováci sú kultúrne a nábožensky súčasťou kresťanskej Európy prinajmenšom od čias pôsobenia sv. Cyrila a Metoda na slovenskom území.
Už z tejto jednej akcie vidno, aký význam má jedna slovenská katolícka misia v takom meste, ako je napríklad francúzska metropola…

V prílohe fotografia: zľava arcibiskup Dominik Hrušovský, veľvyslankyňa Mária Krásnohorská a farár Imrich Tóth, vedúci Slovenskej katolíckej misie v Paríži