Margita Kániková

Bez dychu sa aj voda udusí

Slovenská kultúrna verejnosť si v novembri m. r. pripomenula sté výročie narodenia básnika, prekladateľa a vedca Andreja Žarnova, vl. menom MUDr. Františka Šubíka. Na spomienkových slávnostiach v Kuklove, Trnave, Bratislave a Rači chýbali verejní činitelia súčasnej vládnej garnitúry samostatnej Slovenskej republiky, čo Imrich Kružliak veľmi adresne nazval kultúrnym barbarizmom.
Trnava, mesto posledného pobytu Andreja Žarnova na Slovensku pred úspešným útekom v roku 1952, krátko po zmene spoločenského poriadku, pomenovalo jeho menom ulicu, kde sa nachádza nemocnica, v ktorej pracoval. Roku 1995 bola v rámci tradičných Trnavských dní v nemocnici odhalená pamätná tabuľa od majstra Williama Schiffera, ktorá vystriedala nenápadnú plechovú tabuľku označzjúcu miesto jeho pôsobenia. V Divadle Jána Palárika v Trnave bola 26. apríla 2003 premiéra hry Michala Babiaka Hodiny anatómie doktora Šubíka, ktorú autor aj režíroval.
V rámci tohtoročných Dní lásky, pokoja a porozumenia účastníci videli aj spomínanú hru. Prinášame vám ich bezprostredné dojmy po predstavení.
Rudolf Sládkovič - vedecký pracovník v oblasti klimatológie a životného prostredia, Garmisch-Partenkirchen, Nemecko: Obsahom som bol dojatý, ale na spôsob realizácie nepripravený. Režisér hru stvárnil na môj vkus náročne a moderne. Bolo to také neočakávané a aby som plne pochopil dej, musel by som byť pripravený, tak ako keď ide divák na operu a mal by vedieť, o čom bude dej. Páčili sa mi herecké výkony.
Nicholas Kutka, MD, PhD., Baylor College of Medicine, Houston, Texas USA, vedúci oddelenie nukleárnej medicíny: Hra bola pre diváka veľmi náročná, lebo tam bolo veľa symboliky. Kto nepoznal život MUDr. Františka Šubíka, len ťažko porozumel. Herci boli vynikajúci, nech im to slúži ku cti. Hra bola, ako som povedal, veľmi náročná a niektoré scény drastické a ja by som v hre mnohé slová nepoužil. Celá divadelná hra reflektuje nielen život MUDr. Františka Šubíka, ale v istej forme sa týka aj iných, ktorí zo Slovenska museli odísť. Na rozdiel od iných, ktorí sa tomu dokázali vyhnúť, on bol aj väznený. Je to veľmi zaujimavá hra, ale azda by potrebovala trošku „vyhladiť“.
Veronika Miheličová-Kutková, operná speváčka: Čo sa týka toho drastického, myslím, že to nebolo až tak markantné, lebo čas, v ktorom sa dej odohráva bol veľmi drastický. Možno mladí ľudia to ťažšie pochopia, ale malo by ich to prinútiť študovať históriu.
Daniel Beluš, prof. Dr., Dr. h.c. UK a TU Bratislava a VŠChT Praha, čestný viceprezident CEO Discovery Technologies Ltd., Švajčiarsko: Nie som divadelný kritik a Andreja Žarnova som doteraz poznal len z niektorých básní. Tie mi dokázali, že mal veľkú výrazovú schopnosť a prekrásne ovládal slovenčinu, čo si veľmi cením. Predstavenie bolo veľmi príjemným prekvapením, lebo bolo decentné, bez extrémov. Pre toho, kto pozná slovenskú históriu aj v náznakoch povedalo veľa právd. Herci hrali veľmi dobre, špeciálne si cením krásnu slovenčinu a bolo to niečo, čo v takej emociálnej intenzite v zahraničí nezažijem, pretože rečové nuansy, i napriek dlhému pobytu v cudzine, nie sú ako v rodnej reči. Bol by som zvedavý aký ohlas majú takéto diela u slovenského publika, či ich navštevujú a či sa im páčia. Mne veľmi.
Michal Lošonský, spisovateľ, rozhlasový redaktor, režisér, Tyrolsko: Režijné poňatie hry bolo veľmi smelé, odvážne, na avantgardnej rovine. V Trnave sa avantgardné divadlo rodilo, je pre Trnavu typické, takže je to vlastne pokračovanie v tradícii. Tvorcovia, prevažne mladí ľudia, mali dobré nápady, divadlo tvoria aj výtvarné a hudobné prostriedky a oni to vedeli všetko zosúľadiť. A pritom používajú jednoduché prostriedky, ako tie truhly, skrine, to je úžasné. Každá inscenácia sa dá iste vylepšiť, napríklad na niektorých miestach, tých expresionistických, zostrihnúť zo špičiek. Celkove to bola vynikajúca inscenácia, vynikajúce herecké výkony. Som veľmi, veľmi rád, že som zažil taký umelecký zážitok, ako bolo divadelné predstavenie Hodiny anatómie doktora Šubíka.
Ján Čambal, zbormajster Schola Cantorum Kladno, žiak P. Jozefa Strečanského: Režijne aj herecky to bolo vynikajúce predstavenie. Herecké výkony sú prísľubom pre budúcnosť, lebo to nebolo hrané, ale prežité. Bol to hlboký umelecký zážitok.
Milada Čambalová, obyvateľka Kladna: Celé predstavenie bolo veľmi burcujúce a myslím si, že so Slovákmi to muselo veľmi zatriasť. Povedala by som, že jednoduchý človek by sa azda mohol cítiť až urazený. Ak by sme obdobnú hru dávali u nás v Čechách, tak by to možno vyvolalo malú revolúciu. S umeleckým hodnotením sa prikláňam k manželovi, máte vynikajúcich hercov.
Štefan Korček, Dr., vedúci výskumný pracovník, Ford Motor Co., Research Laboratory, Dearborn MI, USA: Som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť na tomto predstavení, lebo pamiatka Andreja Žarnova v našich mysliach stále žije. My, ktorí sme žili v USA, sme ho považovali za jedného z najlepších básnikov a mali sme s ním a jeho rovnými, ako napríklad Rudolf Dilong a Karol Strmeň veľmi blízke spojenie. Možno na Slovensku nie je známe, že v Detroite bola skupinka, ktorá organizovala večierky poézie. Keď som konečne mohol prísť do Trnavy, veľmi ma prekvapilo, že nie veľa ľudí o ňom vedelo. Prekvapilo nás, že v nemocnici jeho pôsobenie pripomínala len malá plechová tabuľka. Rozhodli sme sa s Jozefom Ferkovičom presvedčiť majstra Williama Schiffera, ktorého samozrejme nebolo potrebné dlho presviedčať, aby urobil dôstojnú tabuľu, ktorá je teraz v nemocnici osadená. Konečne sa po rokoch Andrejovi Žarnovovi dostáva uznania a že jeho politický a kultúrny postoj bol pozitívne zhodnotený. Výstava v Olahovom seminári ešte viac približuje túto významnú osobnosť. Divadelné predstavenie ma veľmi oslovilo, lebo všetky podstatné fakty mi boli známe a v umeleckej forme, s určitými náznakmi udalostí, boli pre nás nie ťažko pochopiteľné.Neviem, ako divadelné predstavenie pôsobí na tých, ktorým chýbajú pravdivé vedomosti o našej nedávnej minulosti. Na mňa zapôsobilo veľmi pozitívne, som rád, že bolo tak citlivo spracované a v neposlednom rade vysoko hodnotím herecké výkony.
Sacha Lavin, herečka, Paríž: Pre diváka nezorientovaného v našej nedávnej minulosti to bolo veľmi ťažké predstavenie. Veľmi sa mi páčili herecké výkony, hlavne predstaviteľky Eržky, Edity Borsovej. Jej prejav bol vyvážený na milimeter, každý jej pohyb, slovo, tón, vyšší, nižší, ubolený, rezignovaný a mimika v tvári boli vyvážené. Všetci boli úžasní, obdivujem slovenských hercov, teda tých, ktorých som mala možnosť vidieť v spomínanej hre. I keď sú mladí, ich duševná zrelosť je vysoká. Poézia ani Kerberos predsa nemajú vek, ale Kerberos je všade, na každom kroku, sleduje nás a musíme si naň dávať pozor. Andrea Karnasová veľmi krásne a citlivo hrala Poéziu, Ladislav Hrušovský v úlohe doktora Šubíka krásne vyjadril všetky pocity, ktoré ho v neľahkom živote postretli. Priam za srdce ma však, ako som už povedala, chytila herečka, ktorá hrala Eržiku. Dokonca tak trochu koketovala s nezdravým rozumom, až tak, že odmietala milujúceho a milovaného manžela. Medzi nimi bola veľká láska, taká plná bolesti, že nezniesla ani nežnosť.
Vďaka finačnému príspevku mesta Trnava mohla Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave pripraviť výstavu, ktorej vernisáž bola 9. septembra 2003 v Múzeu knižnej kultúry v Olahovom seminári v Trnave. V rámci spolupráce si ju mohli pozrieť aj rodáci básnika v Kuklove na spomienkovej slávnosti 15. novembra 2003. Organizátormi boli obec Kuklov, farský úrad v Kuklove, Záhorské osvetové stredisko Senica, Záhorská knižnica Senica a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Slávnostnú sv. omšu celebroval biskup Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy v Trnave Mons. Štefan Vrablec, ktorý v slávnostnej homílii poďakoval Bohu, že nám dal takú osobnosť ako bol básnik Andrej Žarnov. Poukázal na dôležitosť slova, ktoré dokáže potešiť, povzbudiť, ale aj veľmi ublížiť. Kuklovčania s láskou a pohostinnosťou pripravili spomienkovú slávnosť a kultúrny program na počesť svojho rodáka.
V deň nedožitých narodenín 19. novembra 2003 sa rodina, priatelia a obdivovatelia poézie Andreja Žarnova stretli pri jeho hrobe na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Po príhovore Jozefa Rydla, prednese básne Verím, položili kytice spomienok jeho priaznivci a za Maticu slovenskú Stanislav Bajaník. Spomienku ukončili Otčenášom a hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. V podvečer sa v hudobnej sále Zichyho paláca v Bratislave konalo Stretnutie s dielom básnika Andreja Žarnova. V programe vynikajúcej úrovne básne Andreja Žarnova recitovala Eva Kristínová, ktoré hudobne prepojila dielami Eugena Suchoňa a Frederika Chopina klavírna umelkyňa Klára Havlíková. Podujatie končilo básňou Blíženci, ktorá, ako po dlhotrvajúcom potlesku povedala Eva Kristínová, je testamentom Andreja Žarnova pre nás všetkých. Sú to verše: Kuzmány a Moyses, hviezdy v Božej sláve, / nedajte nám zhynúť v rozvadenej vrave, / keď nám hriech a svár a závisť duša chová,/ s testamentom svojím vráťte sa k nám znova!
Sté výročie narodenia Andreja Žarnova si pripomenuli v posledný novembrový deň aj v mestskej časti Bratislava-Rača. Do kultúrneho strediska Račan na spomienkový večer pozývala Základná umelecká škola, Miestny úrad Bratislava-Rača a MOMS Bratislava-Rača. Účinkovali učitelia a žiaci umeleckej školy, M. Žáková – husle, K. Kirthová – spev, M. Vrábel a A. Krempaská – klavír, V. Ivanič a D. Sumbal – recitácia. Autorom umeleckého slova a dušou podujatia bol U. Ulmann. Prítomných privítal starosta Rače.Hosťom večera bol Imrich Kružliak, osobný priateľ Andreja Žarnova, ktorý v príhovore, hlavne v časti o ich spoločných osudoch v emigrácii, nedokázal skryť hlboké dojatie. Bol rád, že mal možnosť dať aspoň takúto poctu básnikovi, ktorý zvestoval nové Slovensko. Mal ťažký osud, ako mnohí v našom národe. Aj to nech nás spája a pripomína nám, aby sme spolu držali fakľu Žarnovovho pochodu a držali živou Žarnovovu slovenskú Marseillaisu, ktorú začal spievať už v roku 1925 a spieval ju až do roku 1982.
Všetky podujatia sa mohli uskutočniť len vďaka nadšeniu jednotlivcov a organizácií, ktorým nie je osud mnohých našich osobností ľahostajný. Zúčastnili sa ich mnohí verejní a kultúrni činitelia, ale chýbali predstavitelia vládnej moci. V básnickej zbierke Presievač piesku, jedinej, ktorá mu vyšla v emigrácii, je aj báseň Februárová. Jej verš, že bez dychu sa aj voda udusí, môžeme parafrázovať, že bez národného dychu sa naša Slovenská republika v Európe aj vo svete tiež udusí.