Margita Kániková

Uršulínsky duch v škole pôsobí aj naďalej

Dejiny trnavského kláštora uršulíniek siahajú do roku 1724, keď tam na žiadosť trnavského generálneho vikára Pavla Spaczaya prišlo päť rehoľníčok. Na ich čele bola matka Alojzia, rodená grófka Eszterházyová. Začínali v malom domčeku na dnešnej Hviezdoslavovej ulici, ktorý im daroval biskup Kürtossy. Zo svojho vena si kúpili susedné domčeky a začali sa zaoberať výchovou a vyučovaním dievčat.
Ako povedal profesor Jozef Šimončič, uršulínky svoje hniezdo usilovne budovali ako lastovičky-juríčky. Priliepali domček k domčeku, zriadili aj kaplnku. Pri oslave polstoročia príchodu do Trnavy ich konvent už mal dvadsaťdeväť členiek. V tom istom roku sa začalo s výstavbou chrámu sv. Anny, ktorý bol dokončený za neuveriteľné dva roky.
Uršulínky vychovávali mladé dievčatá nie pre kláštor, ale pre svet, pripravovali ich na budúce povolanie. V externých školách vyučovali aj chudobné dievčatá, čo bolo na tú dobu veľkým pokrokom. V penzionátoch boli interné školy pre vyššie a nižšie zemianstvo a pre dcéry mešťanov. Vyučovalo sa náboženstvo, písanie, čítanie, počty, ručné práce a čiastočne aj zemepis. V školskom roku 1891/1892 na žiadosť mesta a jeho obyvateľov kláštor otvoril štvortriednu meštiansku školu. Povolenie na otvorenie učiteľského ústavu dostali roku 1894. Po prevrate roku 1918 sa slovenčina ako vyučovací jazyk zaviedla od 15. januára 1919. V smutne známej barbarskej noci roku 1950 museli kláštor, školu aj kostol opustiť ako nepriatelia pracujúceho ľudu.
Aj počas minulého režimu škola na Halenárskej ulici slúžila pôvodnému účelu. I napriek komunistickým učebným osnovám uršulínsky duch v škole pôsobil i naďalej a patrila medzi najobľúbenejšie. V meste sa vždy hovorilo o škole „u mníšok“. Po roku 1989, tak ako sa lastovičky-juríčky vracajú do rodných hniezd, aj cirkevné školstvo sa do Trnavy vrátilo - po dlhých štyridsiatich rokoch. Okrem základnej školy Angely Merici je v Trnave aj gymnázium rovnakého mena na Hviezdoslavovej ulici. Žiaci základnej školy vďaka pani učiteľke Márie Návojovej z recitačných súťaží najčastejšie odchádzajú s palmou víťazstva, prípadne poprednými umiestneniami. Nadviazali tak na literárne súťaže v samovzdelávacom krúžku ešte z predminulého storočia.
V predvianočnom zhone pozvalo vedenie školy záujemcov na Deň otvorených dverí. Okrem rodičov budúcich žiakov prijali pozvanie aj významné osobnosti slovenského literárneho sveta ako básnik Ján Motulko s manželkou Valikou, básnik a šéfredaktor Kultúry Teodor Križka, herečka a recitátorka Hana Kostolanská, sestra básnika Paľa Ušáka Olivu a redaktorka Slovenského rozhlasu Hilda Michalíková. Podujatie začínalo v kaplnke Nepoškvrneného počatia Panny Márie, znova vysvätenej 4. decembra 1997, krátkym vianočným programom, v ktorom žiaci prezentovali svoje hudobné a recitačné umenie. Kaplnka v minulom režime slúžila ako sklad a spoločenská miestnosť, v súčasnosti sa v nej slúžia sv. omše pre žiakov a zamestnancov školy. Po programe v kaplnke boli vzácni návštevníci hosťami na hodine literatúry v triede jedinečnej učiteľky Márie Návojovej. Tá triedu premenila doslova v kaplnku literatúry, a to aj prekrásnou výzdobou s citátmi z diela prítomných autorov ako aj z veršov Janka Silana, Svetloslava Veigla, Viliama Turčányho. Žiaci recitovali básne prítomných autorov a dlho s nimi besedovali.
Predvianočné podujatie Základnej školy Angely Merici v Trnave bolo balzamom na dušu v uponáhľanom čase, keď materiálne hodnoty často víťazia nad hodnotami ducha.