Ladislav Schmidt

Tri kroky do svojho vnútra

Základné hodnoty kresťanského sociálneho učenia

Život v spoločnosti a štáte, ktorý zodpovedá ľudskej dôstojnosti, si vyžaduje, aby sa všetci členovia tejto spoločnosti a tohto štátu správali podľa požiadaviek hodnôt, ktorých existencia a ich dodržiavanie nemôže byť ponechaná na dobrú vôľu jednotlivca. Medzi tie základné hodnoty patria najmä: právo na život, i počatý, sloboda, spravodlivosť, láska, vzájomná úcta, mravné zmýšľanie a konanie, vzájomná vernosť, vzájomná pripravenosť na obete, solidarita (jeden za všetkých a všetci za jedného). Ďalej sem patria: práca každého občana pre všeobecné dobro, úloha štátu vytvárať také verejné podmienky pre všeobecné dobro (zákonodarstvo, výkonná moc, súdnictvo, dodržanie pokoja vnútri štátu i navonok, spravodlivé mzdy, zabezpečenie sociálnych istôt občanov a pod.), aby sa jednotlivec mohol slobodne realizovať po stránke duchovnej, majetkovej, politickej a kultúrnej. Nemožno zabúdať ani na subsidiaritu a na princíp participácie alebo spolurozhodovania.
Väčšinu týchto hodnôt si človek osvojí už odmalička pri dospievaní v usporiadanej rodine, kde sa naučí poznať, čo je to právo a čo bezprávie, čo je dobré a čo zlé, naučí sa, ako sa má správať doma a v spoločnosti, naučí sa neprisvojovať si, čo patrí inému a stane sa mu vodidlom zlaté pravidlo, ”čo nechceš, aby tebe robili, nerob ani ty druhým”. Právom niektorí sociológovia označujú takýto poriadok správania sa v rodinnom spoločenstve za malý obraz politického života pre dieťa a dospievajúceho. Rozum a svedomie nám hovorí, že len dodržiavanie uvedených hodnôt zaručuje nám všetkým ľudsky dôstojný život.
Dnes proklamujú všetky politické strany vo svojich programoch základné hodnoty ako slobodu, rovnosť, spravodlivosť a solidaritu, a sľubujú voličom, že ak ich budú voliť, zabezpečia im tieto hodnoty v budúcom spoločenskom usporiadaní. Tieto základné hodnoty predpokladajú hlboké abstraktné myslenie. Z toho vyplýva všeobecnosť týchto pojmov, ich konkrétny obsah je ponechaný na výklad politických strán, pričom iný obsah týmto pojmom dávajú strany so svetonázorom kresťanským a iné strany so svetonázorom ateistickým. Smerodatný výklad týchto rozličných hodnôt sa potom uskutočňuje v praxi podľa toho, čo podľa programu tej ktorej strany človek potrebuje pre svoju sebarealizáciu, ktoré potreby sú prvoradé a ktoré stoja v úzadí alebo sa považujú za nepotrebné, ba škodlivé (napríklad náboženstvo, nerozlučnosť manželstva, zákaz interrupcie).
Spoločný cieľ uskutočňovania týchto hodnôt v živote voláme humanizmom. Podľa zástancov humanizmu a zdôrazňovania tých alebo oných hodnôt, poznáme humanizmus novoliberalistický, socialistický, kresťanský, sociálny, politický a iný. Uplatňovanie kresťanského humanizmu v medzinárodných vzťahoch zaručuje zachovanie svetového mieru. Konanie podľa evanjeliovej zvesti v každodennom živote a preniknutie zásad tohto konania do každej oblasti ľudského života zabezpečuje zase všeobecné dobro a zdravý vývoj spoločnosti. Takýto vývoj v mnohom závisí od kresťanských politikov, ktorí majú kresťanské princípy uplatňovať v zákonodarstve, v tlači, rozhlase, televízii a vôbec vo verejnom živote. Nesmie sa zabúdať ani na to, že kresťanské humánne hodnoty sú základom zdôvodnenia dôstojnosti ľudskej osoby stvorenej na obraz Boží, práve tak zdôvodnenia lásky k blížnemu a ľudských práv zakotvených v Charte ľudských práv.
Dnešnému človeku ovplyvnenému humanizmom zodpovedá demokratický systém relatívne ako najlepšia vládna forma. Tento systém spočíva v tom, že ľud presadzuje svoju politickú vôľu reprezentantmi, ktorých volí v slobodných voľbách. Vláda je ľudu priamo alebo nepriamo zodpovedná za výkon štátnej moci. Zástupcovia ľudu, poslanci sú pri hlasovaní v parlamente viazaní straníckou disciplínou, preto pre ďalší vývoj a trvanie demokracie má neobyčajný význam vedomie politickej zodpovednosti a politický úsudok voličov. Preto možno povedať, že volič je za ďalší vývoj a budúcnosť národa a štátu spoluzodpovedný, pričom hlavnú úlohu pri výchove a formovaní jeho povedomia hrajú médiá (tlač, rozhlas, televízia).
Povedomie občana musí sa preukázať v troch rovinách: 1. svedomitou účasťou pri voľbách; 2. systematickým kontaktom so svojím poslancom preto, aby ten v parlamente uplatňoval jeho vôľu a názory; 3. stálou bedlivosťou nad činnosťou a postojom politických strán.
Kresťanský volič musí mať na pamäti, že v parlamente sa rozhoduje tvorbou zákonov o základných hodnotách, tak ako sme o nich už hovorili, a naďalej o náboženskej výchove, o práve vychovávať svoje deti, o náboženskej slobode, ústavných zmenách, životu nebezpečnom znečisťovaní ovzdušia a podobne. Z toho, čo bolo uvedené, je jasné, akým významným mravným problémom je demokracia. Treba zdôrazniť, že postoj Cirkvi k štátnym formám je neutrálny, pokým tieto formy umožňujú dosiahnuť spoločné dobro a sebarealizáciu človeka ako ľudsky dôstojnej osoby.
Končíme myšlienkou básnika Novalisa, ktorý na margo pokroku pred dvesto rokmi povedal: ”Ak chcú ľudia urobiť jeden krok vpred k ovládnutiu vonkajšej prírody umením organizácie a techniky, potom musia najprv urobiť tri kroky do svojho vnútra k prehĺbeniu mravnosti.”