Marián Šuran

Z homílie Mons. Jána Sokola

Z homílie Mons. Jána Sokola, arcibiskupa-metropolitu,
na zádušnej sv. omši za Dr. Jozefa Tisa, kňaza a prezidenta

Pre mnohých veriacich ľudí na Slovensku je 18. apríl 1947 jeden z najbolestnejších dní v živote nášho národa – je to deň smrti popravením kňaza, národovca, významného politika a prezidenta Slovenského štátu – Mons. Jozefa Tisa. Výrok bol vykonaný na základe rozsudku, ktorý vyniesol retribučný tribunál, potupiac národné cítenie svojím vyhlásením, že je to rozsudok tzv. „súdu národa!“
Spomienka na tento deň v roku 2003 pripadla na Veľký piatok, keď kresťania liturgiou v rámci veľkonočného trídua rozjímajú o umučení Mesiáša - nášho Pána Ježiša Krista, a preto zádušná sv. omša bola až 24. apríla.
Svätú omšu celebroval Mons. Ján Sokol, arcibiskup-metropolita Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, spolu s prítomnými kňazmi arcidiecézy vo farskom  kostole Bratislava-Blumentál v blízkosti Justičného paláca, v ktorom bol väznený, odsúdený a popravený kňaz-mučeník.
Otec arcibiskup v homílii uviedol skutočnosť, že Eucharistiu slávia vo Veľkonočnej oktáve v spojení so spomienkou a modlitbami za oslavu vo večnosti tohto veľkého človeka, kňaza a osobnosti našich kresťanských a slovenských dejín. Táto slávnosť má napomôcť, aby Pán času a dejín, všemohúci Boh, vypočul naše volanie a udelil nám milosť, aby sme mohli s hrdosťou sláviť očistenú pamiatku a mučeníctvo tohto syna slovenského národa, ktorý zomrel za národ.

„Drahí moji, bratia a sestry!
Po tom, čo sa ľudia v Jeruzaleme dozvedeli, že Ježiš Nazaretský bol odsúdený, umučený a usmrtený na dreve kríža, síce zo strachu nešli na popravisko - Golgotu, ale hovorili si navzájom o tejto skutočnosti.
Kristus, ktorý kriesil mŕtvych, vyučoval nevedomých, uzdravoval chorých, oslobodzoval ľudí z moci diabla, ten, ktorý dával útechu, vlieval nádej, utieral slzy z tváre, bránil ľudský život, bol nespravodlivo odsúdený - pribitý na drevo kríža a usmrtený.
Ba po jeho smrti žiadali Jeho nepriatelia od rímskeho prokurátora, aby zapečatil jeho hrob a dal ho strážiť.
Ešte väčší rozruch nastal v Jeruzaleme, keď prišla správa, že na tretí deň ostal Kristov hrob prázdny. Jedni to prijali ako nevýslovnú radosť a dôkaz Božstva Ježiša z Nazaretu - Mesiáša. Druhí ostali ako Tomáš a emauzskí učeníci. Boli aj takí, ktorí boli zmätení a chceli niečo urobiť, aby sa o tom nehovorilo, aby ich neobvinili zo smrti nevinného, ktorý povedal o sebe, že je Boží syn... Mocní vtedajšieho sveta sa postarali o to, aby udusili pravdu o skutočnosti, že ten, ktorý za nás a naše hriechy visel a zomrel na dreve kríža, skutočne vstal z mŕtvych a dal najväčší dôkaz svojho Božstva.
Naše zraky, úcta, rozjímanie sa právom upierajú na kríž, prázdny hrob a zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. V dnešný deň si pripomíname smrť nášho veľkého muža, ktorému vďačíme za mnohé a ktorý sa vo svojej ťažkej dobe maximálne usiloval o dobro národa.
Mnohí dnes vidíme, že v istých dejinných skutočnostiach a situáciách nie je jednoduché zaujať stanovisko. Vieme, aký je pohľad v parlamente na posledné udalosti v Iraku. V rokoch druhej svetovej vojny sme však v Európe, ale aj na Slovensku žili v omnoho zložitejšej dobe a situácii. Náš nebohý brat ako kňaz a  prezident aj vtedy chcel a volil len a len kroky pre dobro a záchranu národa -  nie na svoj prospech. Na seba zabúdal.
Môžeme sa pýtať, kde je po tragickej a nespravodlivej smrti duša zosnulého. Veríme, že je oslávená a v nebi v prítomnosti Boha, v ktorého veril, ktorého dúfal a miloval. Vo svojej modlitbe pred smrťou sa modlil k Bohu za slovenský národ, za jeho vernosť Bohu a za to, aby si zachoval svoju kresľanskú a národnú identitu.
Vieme, že dnes chýba mnohým zdravé náboženské a národné sebavedomie, a preto naše predsavzatie z tohto veľkého dňa pre náš národ nech je mať v srdci hrdosť a sebavedomie z toho, že sme kresťania katolíci a Slováci. Popri láske ku všetkým ľuďom a  okolitým národom, milujme predovšetkým svoj národ, lebo ten nám dal Boh. K tomu pridajme predsavzatie a snahu odovzdať toto zdravé náboženské a národné sebavedomie svojim deťom a vnukom, tak ako nám ho slovom a spevom odovzdávali naše mamy a otcovia.
Sme zodpovední za zachovanie materinskej reči, viery a mravov, za zachovanie našej suverenity a samostatnosti. Nech nám v tom pomáhajú: naša patrónka Sedembolestná Panna Mária, naši vierozvestovia sv. Cyril a Metod a veľké osobnosti nášho národa Andrej a  Jozef, ktorí - ako veríme - sú už v nebi. Vážme si to, čo urobili v ťažkých dejinných časoch pre šťastie a dobro Slovákov, pre zachovanie našej viery a lásky k Bohu a národu. Amen.“
Bratislava 24. apríla 2003

Autorizovaný prepis zo zvukového záznamu
Marián Šuran