Milan S. Ďurica

List Slovenskej národnej strane

Dostal som pozvanie byť hosťom XI. snemu Slovenskej národnej strany, ktorý sa konal v Humennom 26. apríla 2003. Pozvanie som prijal, ale nemohol som sa snemu zúčastniť, preto som poslal jeho predsedníctvu toto oslovenie:

Vážení bratia a sestry v slovenskom národe!
Pozdravujem Vás zo srdca a nepochybujem, že by to so mnou dnes urobilo aj najmenej tristo tisíc Sloveniek a Slovákov: tých vyše 200tisíc, ktorí pri posledných voľbách odovzdali svoje hlasy neprirodzene rozštiepenej Slovenskej národnej strane, a ďalších najmenej stotisíc, ktorí by ju boli radi podporili, ale oprávnene sa báli, že by tým znehodnotili svoje volebné právo, preto nešli hlasovať, alebo odovzdali svoje hlasy iným. Všetci títo upierame oči na tento váš snem, od ktorého očakávame radikálne a definitívne odstránenie chýb minulosti obnovením celistvej jednoty politického subjektu, ktorý bol vo viacerých kľúčových momentoch novších slovenských dejín usmerňovateľom a vedúcou silou politického vývoja nášho národa. Od vás sa dnes očakáva, že uskutočníte kroky, ktoré povedú k rehabilitácii SNS ako oživeného parlamentného subjektu, že mu vštepíte novú životnú miazgu dynamického rastu a rozvoja, že urobíte štrukturálne opatrenia schopné predísť alebo aspoň nedopustiť viac podobný vnútorný rozklad strany, slovom že vrátite Slovenskej národnej stane jej historickú dôstojnosť, politickú vážnosť a dôveryhodnosť inteligentnými vyhláseniami, ale hlavne potom konkrétnymi politickými činmi, schopnými získavať súhlas a sympatie voličov, najmä z mladšej generácie, ktorú treba pripraviť na prevzatie vedúcich úloh v národnom spoločenstve.
Ako vidíte, nie je toho málo, čo sa od vás dnes očakáva, a nie sú to nijako ľahké úlohy.
Náš štát, táto naša obnovená Slovenská republika, o ktorej bojazlivo iba snívali tí najodvážnejší zo zaslúžilých zakladateľov Slovenskej národnej stany je už celých desať rokov živou skutočnosťou. Postupne nás berú na vedomie aj v bližšej i v ďalekej cudzine. Veľa pozitívneho sa uskutočnilo na rozličných poliach vnútorného i medzinárodného života. Ale nesmieme zatvárať oči ani pred negatívnymi a veľmi nebezpečnými javmi, ktoré ohrozujú aj samu podstatu našej štátnosti. Preto organizované spoločenské sily majú zvýšenú povinnosť bdieť nad zachovaním a upevňovaním získanej štátnosti, a to hlavne nadobudnutím takej politickej váhy – aj za cenu transverzálnych (priečnych) dohôd o spolupráci s inými politickými subjektami – aká je potrebná na účinný výkon tejto bdelosti.
Ďalším nebezpečným javom v našej súčasnej spoločnosti je citeľné a progresívne ochudobňovanie nižších a stredných ekonomických vrstiev populácie, ktoré vo viacerých okresoch nadobúda charakter načasovanej výbušnej nálože. Sociálne otázky boli vždy na popredných miestach programov SNS. Strana sa musí stať výrečnou hovorkyňou týchto stále rastúcich más spoluobčanov,  brániť ich sociálne istoty a stáť na stane ukrivďovaných.
Kultúrne dedičstvo slovenského národa od jeho prvopočiatkov bolo nerozlučne späté s kresťanstvom, ktoré spolu s jeho stredovekou štátnosťou položilo základy jeho národnej identity. Obnovitelia našej štátnosti vložili síce do preambuly Ústavy zmienku o tomto dedičstve, ale po desiatich rokoch politického vývoja sme nútení konštatovať, že vo vedení štátu prevládajú a nadobúdajú vždy väčšiu váhu ideologické smery, ktoré skôr ignorujú kresťanské duchovné i spoločenské hodnoty, ba neraz často – najmä v tomto poslednom období – zaujímajú aj celom otvorene protikresťanské stanoviská. Slovenskú národnú stranu založili hlboko veriaci muži, ktorí sa nebáli pranierovať liberalisticko-voľnomyšlienkárske prúdenia. V stručnom volebnom programe z roku 1881 štvrtý z desiatich bodov znel: „Vo všetkých školských, cirkevno-politických, alebo iných priamo či nepriamo náboženstva sa týkajúcich otázkach: hájenie kresťansko-náboženského stanoviska.“
Iba pred pár dňami jeden zo súčasne najpopulárnejších politikov sa nehanbil verejne vyhlásiť: „Aj ja som katolík, ale odtiaľ potiaľ!“ (Sme 17.4.03). Tým dokázal, že z náboženstva nepozná ani tie najzákladnejšie pravdy viery. Takýchto politikov by nebolo možné pokladať za pokračovateľov tých, čo zakladali Slovenskú národnú stranu. Lebo aj slovenská politika bez svojej zložky opravdivého, poznaného a žitého kresťanstva nikdy nebude môcť byť opravdivou národnou politikou.