Váš názor

Ježiš „superhviezda“?

Kedysi som sa tešila z každého diela o Pánovi Ježišovi. Keď som prvýkrát počula Evanjelium o Márii, až mi zimomriavky behali po chrbte a vždy som bola zvedavá na muzikál Jesus Christ Superstar. Vtedy sa mi zdal tento názov výstižný, myslela som si, že Ježiš je pre mnohých určite naozaj „superhviezdou“ - na nebi i na zemi... Ale vtedy som ešte nechápala, že ako v každom, tak aj v týchto dielach má hlavné slovo režisér, a nie Biblia.
Cez Veľkú noc televízia uviedla sfilmovanú verziu spomínaného amerického muzikálu Jesus Christ Superstar. Pripomeňme si zopár scén z tohto filmu: Ježiš sa prizerá na šialený tanec davu, ktorý ho vzápätí akoby „zbožne“ počúva, podobne ako jeden z hlavných kriklúňov – s naklonenou hlavou a podivným úškrnom, ktorý mal simulovať obdiv. Ježiša pritom žena zaľúbene chytí za ruku... Tento dotyk nie je ani trochu dojemný, skôr pripomína zvádzanie. Čoskoro sa to aj potvrdí, keď opäť ten istý Ježiš uľahne pod stanom spolu s dvoma ženami, ktoré mu posluhujú ako slúžky a potenciálne milenky... Nehovoriac o jeho zúfalom pokuse zvrátiť svoj osud v Getsemanskej záhrade do normálnych ľudských koľají. Lebo to, o čo sa namiesto hlbokej modlitby pokúša, inak nazvať nemožno. Neexistujúca „modlitba“, ak len modlitbou nemalo byť to náhlivé, bezcieľne behanie po skalách, nahrádza skutočnú modlitbu v smrteľnom strachu. A miesto smrteľného strachu z toho, čo ho čaká, len zlosť a hnev, ktorý si išiel vyliať na Boha, ktorému toho vykričal toľko, že len za toto rúhanie by si ktokoľvek vyslúžil odsudok aj dnes... Pred Pilátom sa však biblický Ježiš ocitol z celkom iných dôvodov...
Posledná večera prekonáva všetko! Pri nej sa filmový Ježiš sám seba pred všetkými nahlas pýta: „Som blázon, a či šialený? Že si myslím, že títo na mňa nezabudnú? Len čo umriem, na mňa všetci zabudnú...“ Potom sa poháda s Judášom, ktorého v zlosti niekoľkokrát pošle, aby „to už išiel ´konečne´ urobiť“.
Toľko „nepresností“, až zvráteností v jednom filme! Naplno sa v ňom uráža ten, koho už vyše 2000 rokov oslavujeme ako svojho Mesiáša, jediného Spasiteľa sveta! Hádam sa len od takýchto filmov neočakáva, že budú mať na niekoho evanjelizačný účinok?! Veď tento muzikálový Ježiš neurobil nič, čo by mohlo niekoho priviesť k Ježišovi, ktorý je Kristus! Neurobil v ňom jediný zázrak, nevyliečil jediného človeka, naopak, cúval pred davom chromých a chorých a bál sa ich, kričal na nich, aby sa na neho netlačili, až ho nakoniec aj tak celkom vtlačili medzi seba a zakryli svojimi telami, takže sa akoby stratil v dave.
Scény, v ktorých Ježiš nevystupoval, boli naopak až podozrivo pravdivé. Judáš sa šiel ponúknuť veľrade a hoci to bola len ponuka na to, čo malo neskôr nasledovať v Getsemanskej záhrade, táto scéna bola až mimoriadne plasticky prepracovaná. Takisto Pilát bol podstatne bližší evanjeliovému obrazu Piláta, aj veľrada... Takmer všetky scény, odohrávajúce sa bez Ježiša, mali k pravdivému biblickému zneniu podstatne bližšie než scény, v ktorých vystupoval Ježiš. Najmä tie, v ktorých išlo o jeho vzťah k iným ľuďom, boli nasilu nasmerované k tomu, čo sa dnes, žiaľ, považuje za „prirodzené“...
Ježiš požíval ako Učiteľ nepomerne väčšiu úctu, než si myslia dnešní demagógovia, ktorí za všetkým hľadajú len jeho ľudskú stránku... Korunou všetkého však boli jeho slová pri Poslednej večeri: „Toto môže byť moja krv“ a „toto môže byť moje telo“... Použil slová, ktoré nevyjadrujú nič iné, len to, čo si mnohí z jeho neprajníkov myslia!
Na jednej strane Ježiša Krista nazvali „superhviezdou“ a pritom práve to, čím najviac „zažiaril“, tri mesiášske zázraky, ktoré urobil (a po nich dokonca aj štvrtý) a napokon ešte aj vstal z mŕtvych, v tomto filme tvorcovia nespomenuli ani náznakom... A to bolo to najdôležitejšie, podľa čoho ho mali židia spoznať: uzdravenie od narodenia slepého, vyháňanie démonov a vzkriesenie z mŕtvych... Neukázali z nich ani jediný! Nakoniec neukázali vôbec žiaden zázrak z toho množstva zázrakov a uzdravení, ktoré vykonal, kým chodil medzi živými na zemi.
Nič, celkom nič z toho neznalí Písma neuvidia ani v jednom muzikále, nehovoriac o tomto, ktorý nazvali tak bombasticky. Neukázali ani ľudí, pri ktorých najviac „zažiaril“. Lotra na kríži, ktorý uznal jeho žiaru, ani tých šťastných malomocných, chromých a slepých, pred ktorými v skutočnosti neutekal, ale ich vyliečil z okov chorôb aj démonov. Nič z toho v tomto muzikáli nikto neuvidí. Zato uvidí človeka ako objekt hriešnej lásky, hádavého a do krajnosti rozčúleného vyháňača obchodníkov z chrámu. Iba človeka... Vôbec nie Syna Božieho, o ktorom by svedčil aspoň jeden z jeho učeníkov. Dokonca Judáš spieva - ak sa to tiež dá nazvať spevom - „si len človek, človek si ako ja... kto si...?“ Odpovede sme sa nedočkali.
Zo záverečnej scény, presnejšie krásnej prírodnej scenérie západu slnka, ktorá mala zrejme vyznieť dojímavo, vôbec nie je jasné, že išlo o Božieho Syna, v tom zábere bol totiž na kríži sám... celkom sám... jediný kríž na vrchu a na ňom „Ježiš“. Ako keby on jediný bol ukrižovaný. Osamotený Ježišov kríž vyznieva centricky, ba až egocentricky, v príkrom rozpore so skutočnosťou, v ktorej sa práve naopak - nechal až na smrť ponížiť a viesť ako baránok na bitúnok za nás! Navyše každý kresťan vie, že tesne po Ježišovej smrti sa zatiahlo nebo a opona v chráme sa roztrhla na dvoje...
Muzikálová postava nie je Ježiš, ktorý je Kristus - Mesiáš, ale lžimesiáš. Je presným opakom Ježiša, ktorý chodil po tejto zemi a uzdravoval fyzicky, duševne aj duchovne, o ktorom svedčili dokonca aj démoni ústami nimi posadnutých. Bol to Ježiš, ktorý sa nebál o seba, ale o tento svet. Neutekal pred chorými, pred nikým sa neskrýval, ale naopak, pripúšťal si ľudí veľmi blízko, dokonca tak blízko, že si neskrýval tvár, ani keď mu do nej pľuli a bili ho po nej.
Ani sa nepýtam, kto vytvoril tohto pseudo-Ježiša, ktorý sa bezmocne prizeral ľudskej biede a nevykonal nijaký zázrak. Vytvorila ho slepá, fanatická neviera. Opak toho, z čoho obviňujú kresťanov. Vytvorila ho zaslepenosť dnešného utilitárneho, zmaterializovaného, skeptického sveta.
Ani sa nepýtam, kto vytvoril tohto filmového čudáka. Len sa čudujem, že sa ten niekto vôbec namáhal a tak bohapusto vyhádzal kopu peňazí, pretože veriaci kresťania si svojho Ježiša dobre poznajú. Ako vraví Písmo, „nebo a zem sa pominie, ale moje Slovo sa nikdy nepominie“.
Prekvapuje ma však, prečo mlčíme. Prečo sa necháme urážať z obrazoviek, novín a plagátov. Vari sme sa rozutekali v strachu, že na nás ukážu prstom: Aha, aj tento bol s ním?