Šimon Ondruš

Prekrásny Klimčákov Proglas so Slaninkovými machuľami

V polovici 19. storočia objavili slavisti cenné staroslovienske pamiatky. Viktor Grigorovič našiel na hore Athos v Zografskom kláštore text štvorevanjelia. Ten istý bádateľ v Mariánskom kláštore na Athose našiel kratší text štvorevanjelia. Podľa týchto kláštorov dostali pamiatky aj pomenovanie. K. Höfler objavil v archíve na Hradčanoch v Prahe glagolské bohoslužobné texty, známe pod menom Pražské zlomky. Slavista A. F. Hilferding našiel r. 1858 v srbskom pergamenovom rukopise text oslavujúci preklad Písma do reči Slovanov. Text sa začína slovom Proglas, čo znamená predspev, predslov. Preto sa celá pamiatka nazýva Proglas. Text sa dlho publikoval ako próza. Až v roku 1908 bulharský slavista Jordán Ivanov zistil jeho rytmickú povahu podľa počtu slabík. Celkove sa zachovali štyri varianty. Najstarší, nazývaný Chilandarský, je z 13. storočia. Ďalšie dva, Chlodov a Pečský, sú zo 14. storočia. Troický neúplný variant sa dáva do 16.storočia.
Najdôkladnejšie preskúmal Proglas slovinský slavista Rajko Nahtigal. Roku 1943 mu venoval 43 stranovú štúdiu. Nebol si ešte istý o autorovi textu. Pripúšťal autorstvo sv. Konštantína Cyrila, ale aj starobulharského spisovateľa Konštantína Bulharského, autora podobného diela, tzv. Abecednej modlitby. Známy francúzsky slavista A. Vaillant vyslovil v roku 1956 názor, že autorom bol Konštantín Bulharský. Väčšina slavistov pokladá za autora sv. Konštantína Cyrila: Bulhar Emil Georgiev, Čech Josef Vajs, Slovinec Franc Grivec. Veľkú pozornosť venoval Proglasu ako básnickému dielu veľký jazykovedec dvadsiateho storočia Roman Jakobson. V publikácii Moudrost starých Čechů (New York 1943) poukázal na ideové a literárne kvality Proglasu. V roku 1954 vydal anglický preklad. Na byzantologickom kongrese v roku 1961 nazval Proglas slovanskou responziou byzantskej gréckej poézie. Dobre o tom informuje Josef Vašica v knihe Literární památky epochy velkomoravské (1966). Na strane 103-106 uverejnil český preklad.
U nás po prof. J. Stanislavovi venoval Proglasu zaslúženú pozornosť E. Pauliny. Na výročie príchodu solúnskych bratov na naše územie pripravil publikáciu Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. V nej uverejnil text Proglasu. Držal sa prísne slabičnej štruktúry. Keď som mu ako recenzent radil, že v slove človek by po č mal byť predný jer, odmietol, lebo by to zvýšilo počet slabík vo verši. Básnickú formu dal prekladu Viliam Turčány. Ten odvtedy ako dobrý kresťan a básnik žije Proglasu naplno. Stále uvažuje o zlepšení prekladu. Jeho zásluhou vyšiel vo vydavateľstve Herba roku 1996 Proglas s duchovným predslovom kardinála Korca a poetologickým doslovom Turčányho. Do angličtiny preložila M. Chorváthová. Recenzovali básnik Milan Rúfus a profesor teológie Štefan Vragaš. Škoda, že sa nezapojil aj odborník v slaroslovienčine. O dva roky vyšlo v Herbe druhé vydanie, ktoré ešte neilustroval V. Hložník, ale M. Klimčák.
Majstrovi Klimčákovi sa Proglas zakorenil v duchovnom a výtvarnom vedomí tak hlboko, že roku 2000 vydal tento ideový a umelecký diamant vo vydavateľstve Don Bosco so svojimi prekrásnymi ilustráciami. Je tu malá galéria Klimčákovej tvorby s cyrilo-metodskou a veľkomoravskou tematikou... Biografickú a výtvarnú charakteristiku umelca napísala Daniela Kapralová. Úvod koncipoval sám majster. Vyznal sa zo svojej kresťanskej a vlasteneckej lásky. V knihe je cenné reprodukovanie českého prekladu J. Vašicu, bulharského E. Georgieva, francúzskeho A. Vaillanta a anglického R. Jakobsona. Je to dobrý základ pre porovnávacie štúdium Proglasu.
Transformáciu textu cyrilskej podoby R. Nahtigala do glagolice urobil laik, amatér M.
Slaninka. A to je pohroma pre slavistiku. Podľa Slaninku doterajší bádatelia robili chyby. On ich
chce napraviť. Ale nepozná glagolicu, ani cyriliku z 10. storočia. Nevie, že graféma pre nosové
eN mala na začiatku slova a po samohláskach fonetickú realizáciu je. Preto glagolský záznam slova jazyk obohatil tak, že pred grafému pre nosové eN dal ešte grafému i, čo má byť podľa neho j. Čiže z formy jeNzyk7 vzniklo ijeNzyk7. Amatér nevie, že v tvare räšeN bolo jať (blízke foneticky nášmu ä, preto ho neznačím ako ě, ale ako ä), prepísal ako rěšeN, hoci Nahtigal má správne räšeN vo význame povedali, riekli.- Takýchto nepodarkov, podľa Slaninku opráv, narobil transformátor cyriliky do glagolice celé desiatky. Pritom poslucháči slavistiky pri štúdiu staroslovienčiny už po prvom ročníku musia vedieť, akú výslovnosť mali glagolské a cyrilské grafémy.
Slaninka nepozná starosloviensky Otčenáš v evanjeliu sv. Matúša a sv. Lukáša v podobe z 10. storočia. Na strane 60 dal Otčenáš v cirkevnoslovanskej ukrainizovanej podobe, ktorý je o 300, možno aj 400 rokov mladší ako cyrilo-metodský starosloviensky. Dal ten, ktorý sa modlia naši gréckokatolíci a recitujú veľmi dojímavo Piptovci. Je to chvályhodné, ale nie je to staroslovienčina. Podobne na 11. strane nemal byť známy začiatok Evanjelia sv. Jána podľa podoby v stredobulharskom období (nerozlišovanie jerov, nerozlišovanie grafém pre nosové samohlásky. (V Ostromirovom evanjeliári z 11. storočia je tento text v pravej staroslovienčine.
Korunu svojej amatérskosti dal Slaninka na strane 63. Vytvoril ”slaninkovskú” glagolskú a cyrilskú abecedu. Nerešpektoval glagolicu v Kyjevských listoch ani v Asemaniho vatikánskom kódexe. Nevie, že v 9 – 10. storočí nebolo v glagolici ia. Nevie, že nebolo ie. Dal poradie latinskej abecedy. Nepozná Abecednú modlitbu Konštantína Bulharského. Slovom, slavistická katastrofa.
Prosím kultúrnych čitateľov, aby porovnali glagolicu podľa Kyjevských listov a cyriliku podľa Ostromirovho kódexu, ako ju reprodukoval O. Menhart, so slaninkovskou latinsko-glagolsko-cyrilskou abecedou.
Majster Klimčák mi venoval svoj Proglas na Bratislavskom hrade 21. septembra 2001. Prečo publikujem chválu Klimčáka a hanu Slaninku až teraz?
Na sviatok fra Angelica pán biskup Rábek po svätej omši dával v Primaciálnom paláci vyznamenania katolíckym umelcom a vedcom. Ocenenie odovzdával aj básnikovi Viliamovi Turčánymu a majstrovi Mikulášovi Klimčákovi. Po slávnosti sme sa stretli na bratskom pohostení. Majster Klimčák sa ma pýtal, či jeho Proglas má ozaj vážne chyby. Vyhlásil, že pripraví nové vydanie bez chýb. Ale musí to byť aj bez autora nekultúrnych zásahov do prvej slovanskej básne. Prosím, aby sa prvé vydanie neposielalo profesionálnym slavistom do zahraničia. Urobili by si veľmi zlý obraz o úrovni našej slavistiky. Oni nemusia vedieť, že pán Slaninka nie je slavista, ale stavebný inžinier. Jeho láska k starej slovanskej kultúre je chvályhodná, ale nesmie ”naprávať” údajné chyby slavistov pri interpretácii Proglasu.