Norbert M. Beňuška

Nenaruší súčasný manažment v lesnom hospodárstve zaslúžený pokoj J. Dekreta?

Koncom uplynulého roku naša verejnoprávna televízia sprostredkovala v prenose z Vatikánu za osobnej účasti Svätého Otca kultúrny program na záver Medzinárodného roka hôr.
Väčšina našich občanov sa až v decembri dozvedela, že rok 2002 bol Organizáciou spojených národov vyhlásený za Medzinárodný rok hôr, a to napriek tomu, že OSN deklaráciou pozývala vlády, mimovládne organizácie, občianske spoločnosti, vedcov a jednotlivcov na spoluprácu.
Slová Deklarácia k Medzinárodnému roku hôr, ktorý sa mal stať katalyzátorom pre medzinárodné dlhodobé aktivity na ochranu ekosystémov hôr a na zlepšenie života ľudí v horách, mali v typicky hornatej krajine ako Slovensko vyvolať živšiu odozvu.
Odcitujem iba jeden odsek: ”Vieme, že pokrývajú jednu štvrtinu svetového povrchu, sú zdrojom väčšiny čerstvej vody z horských prameňov a zabezpečujú útočisko a azyl pre väčšinu biodiverzity, ktorá ešte zostáva na zemi. Hory sú podstatnou a nevyhnutnou súčasťou svetového prírodného systému, i keď v mnohých častiach sveta sú hory degradované klimatickými zmenami, nevhodným využívaním pôdy a inými silami. Tieto zmeny budú mať vplyv na nás všetkých, ale hlavne a najviac zraniteľný je život každého desiateho človeka žijúceho v horách. Mnohí sa už dostali na okraj spoločnosti, schudobneli a prichádzajú o potravu. Naviac mnohí trpia následkami devastujúcich vojnových konfliktov.”
Slovensko so 45 percentným podielom lesnej plochy z celkovej rozlohy patrí medzi tri-štyri najlesnatejšie krajiny v Európe. Lesy svojou rozlohou, ale aj kvalitou patria k národnému bohatstvu. Tento majetok si zatiaľ zachoval svoju integritu, keď i potom, ako boli takmer splnené vlastnícke nároky pôvodných majiteľov, lesné hospodárstvo tvorí základňu pre trvalo udržateľné obhospodarovanie.
Lesy plnia pre človeka tri základné funkcie: prírodnú, sociálnu a hospodársku.
Lesy boli nielen v minulosti, ale aj dnes predmetom hlavne hospodárskeho záujmu, veď ten vyjadrený v slovenských korunách ťažbou drevnej suroviny predstavuje sumu viac ako 8 miliárd ročne. Výskumní pracovníci však odhadujú, že mimoprodukčné funkcie trojnásobne prevyšujú tie hospodárske. Tomuto 25 miliardovému úžitku ľahšie uveríme, ak si aspoň niektoré pripomenieme.
Les má priaznivý pôdotvorný a pôdoochranný účinok a urýchľuje samočistiace procesy v prírode.
Známy a veľmi významný je vzťah lesa k hospodáreniu s vodou. Regulačná vodohospodárska funkcia lesa spočíva v znižovaní povrchového odtoku zrážkových vôd a úzko súvisí s akumulačnou funkciou, ktorá podporuje tvorbu vodných zdrojov s priaznivým vplyvom.
na ich kvalitu a hygienu.
Pri takej vysokej lesnatosti, akú má Slovensko, možno pozorovať dlhodobé blahodárne
ovplyvňovanie klimatického režimu krajiny, najmä v zložení vzduchu v prízemnej vrstve ovzdušia, kyslíkovej a radiačnej bilancie, zlepšení vlahových pomerov, prúdenia vzduchu a zachytávaní nečistôt.
Tieto posledne vymenované účinky už zasahujú do oblasti sociálnej, zdravotnej a rekreačnej. Nepochybujem, že väčšina našich občanov sa prizná k príslušnosti k turistom, rybárom, poľovníkom, alebo pacientom svetoznámych prírodných kúpeľov.
Z tohto pohľadu verejnoprospešné funkcie lesov sa nedajú ničím nahradiť, nakúpiť v zahraničí, ale ani spravodlivo finančne vyjadriť. Možno stačí si uvedomiť, že ich základ má stáročnú históriu a je výsledkom cieľavedomej činnosti mnohých generácií našich predkov.




Územie dnešného Slovenska na úsvite našich národných dejín pokrýval veľký lesný komplex, označovaný ako Hercýnsky prales. S pribúdajúcimi storočiami a obyvateľmi, lesov ubúdalo takým rýchlym tempom, že ich bolo treba chrániť. A preto už v r. 1426 kráľ Žigmund ustanovil riadnych hájnikov, ktorí mali poslanie nielen chrániť les, ale aj dozerať na jeho pestovanie.
Na hospodárenie v našich lesoch má ďalekosiahly význam vydanie Banskobystrického lesného poriadku 15. mája 1565 Maximiliánom II. Bol to začiatok cieľavedomého hospodárenia v lese a starostlivosti o novozaložený les a jeho pestovanie.
Cisárovná Mária Terézia v r. 1769 vydala Lesný poriadok o pestovaní lesov a ich udržovaní. Po prvýkrát v histórii sa z nariadenia štátneho útvaru dbá o sústavnú obnovu pomocou lesných úradov. Tie tiež zabezpečovali mapovanie, meranie, navrhovanie a vyznačovanie ťažby dreva, jej evidenciu, obnovu lesa sadením aj z náletu, jeho ošetrovanie a ochranu.
Osvietená panovníčka dokázala svoju štátnickú prezieravosť i tým, že v r. 1764 v Banskej Štiavnici bola na jej podnet založená prvá vysoká škola technického smeru na svete – Banská akadémia, z ktorej sa v r. 1807 odčlenila samostatná Lesnícka akadémia.
V r. 1898 tu bola zriadená Ústredná lesnícka výskumná stanica, ktorej pokračovateľom v súčasnosti je Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene.
Určite aj táto tradícia stojí v pozadí úspechu, keď slovenské lesy spolu so Švajčiarskom, Fínskom, Švédskom a Rakúskom boli vyhodnotené organizáciou WWF ako najživotaschopnejšie v Európe.
Ak les dospieva 200 rokov, tak je namieste i za toto vzdať hold práci mnohých generácií významných lesných odborníkov, z ktorých spomeniem aspoň klasikov Jozefa Dekreta Matejovie (Pohronie), Viliama Rowlanda (Orava) a Ľudovíta Greinera (Muránska dolina a Štiavnické vrchy).
Jozef Dekret, syn drevorubača z Čierneho Balogu, na sklonku života (+ 1841) niekoľkými vetami o zalesňovaní prorocky vyjadril svoju vieru v dobré výsledky a s hrdosťou osvedčil svoju odbornosť.... ”beriem si do hrobu svoje vnútorné presvedčenie, že som riadne konal svoju službu, že som svojou prácou zachoval pozoruhodný skvost, a som presvedčený, že som si tým všetkým pripravil zaslúžený pokoj v hrobe.”
Začiatkom 19.storočia bolo lesné hospodárstvo v Uhorsku na úpadku. Ťažba v lesoch značne prevyšovala prirodzený prírastok. Bol to dôsledok nielen napoleonských vojen, ale aj nebývalého rozvoja priemyslu (huty) a baníctva. Jozef Dekrét urobil rázne opatrenia na záchranu a zveľadenie lesov.
Nenaruší súčasný manažment v lesnom hospodárstve zaslúžený pokoj J. Dekreta? Únosná ťažba sa za posledné dva až tri roky prekračuje najmä u ihličnatého dreva. V roku 2000 sa vyťažilo 6218 tis.m3 dreva, pričom do roku 1998 ročný etát sa pohyboval na úrovni 5500 tis.m3 a to je úroveň ťažby dreva, pri ktorej drevná hmota v našich lesoch neklesá a napĺňa sa strategický, koncepčný zámer zachovať, ochrániť a zveľadiť lesy. A to napriek tomu, alebo práve
preto, že drevo je surovina 21.storočia.
I tento fakt zvýrazňuje obrovský sociálny rozmer lesníctva. Ono poskytuje vzácne pracovné príležitosti v regiónoch s minimálnou možnosťou inak získať obživu. Spolu s drevospracujúcim priemyslom vytvára podmienky pre veľký ekonomický potenciál, ale tu sa nedá špekulovať, podozrievať, reorganizovať, ale poctivo pracovať.
Aj tu nás história poučila, že lesy najviac utrpeli počas vojen a vplyvom chamtivého, koristníckeho podnikania.
Ani v tejto krátkej úvahe nemôžeme obísť nevšímavo fakty, že obdobia spomínaného nebývalého rozvoja technických disciplín ako baníctva, lesníctva, vodohospodárstva,




poľnohospodárstva, ale aj školstva, súdnictva, zdravotníctva, verejnej správy miest a dedín až po zrušenie nevoľníctva sa spája s obdobím panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II.
Bola to osvietená myseľ panovníčky, alebo otrasná bieda ľudu, hladomor, sedliacke vzbury v Uhorsku a Čechách, alebo predtucha francúzskej revolúcie, ktorá vypukla len 9 rokov po smrti panovníčky, čo prinútilo ťažkopádnu monarchiu racionálne konať?
Alebo mali byť školy, knižnice, nemocnice, sirotince, invalidovne, nápravné ústavy kompenzáciou pre pol milióna nešťastných rodín, vdov, sirôt, zmrzačených? Náhradou za 70 000 tisíc mŕtvych vo vojnách, ktoré trvali 20 rokov zo 40 rokov jej panovania?
O tom, že Máriu Teréziu na sklonku života trápili výčitky svedomie za vojny, ktoré viedli jej armády svedčí veta, ktorú napísala svojmu synovi: ”...priemerný mier je lepší, ako úspešná vojna.”
Škoda, že sa týmto názorom neriadili mocní tohto sveta v 20. storočí, ktoré okrem ohromných vynálezov prinieslo i vojnové požiare, v ktorých padli desiatky miliónov ľudí, každý pre svoju pravdu až po samozničenie!
Dúfajme, že časom prevládne názor britského konzervatívneho politika Bonara Lawa, ktorý vyhlásil: ”Nevyhnutná vojna neexistuje. Ak dôjde k vojne, tak len preto, že zlyhal ľudský rozum.” Isto vedel, o čom hovorí - bol jedným z piatich členov vojenskej rady Veľkej Británie počas prvej svetovej vojny a zaslúžil sa o víťazstvo Dohody.
Dnes vieme, že nebezpečie konfliktov neprestane, kým bude existovať hlad, bieda, zanedbanosť, zaostalosť, podrobenosť, ale aj túžba po bohatstve a moci.
Zmiernilo sa dnes sociálne napätie? Máme menej dôvodov na nespokojnosť? Zodpovedá životná úroveň dnešného človeka obrovskému vedecko-technickému pokroku za ostatných 200 rokov?
Zamyslime sa nad citátom z  knihy rodáka z Terchovej, riaditeľa Dvorskej knižnice vo Viedni a vplyvného poradcu Márie Terézie - Adama Františka Kollára: ”Pýtam sa, koho teší žiť, alebo plodiť deti v takej krajine, kde verejné ťarchy sa neznášajú rovnako, kde si bohatší privlastňujú všetky zisky krajiny a váľajú bremená na nešťastného sedliaka a najúbohejší ľud, proti právu a rovnosti, proti najsvätejším zákonom nášho kráľovstva? ”
Sú nám slová osvietenca, ktorý unikol z mora slovenskej biedy, také cudzie, že ich zavrhneme len ako stáročnú starinu?
Je celkom očividné, že na nebývalú technickú vyspelosť vodných diel a vysokú pestovateľskú úroveň lesníkov - našich predkov sme úspešne nadviazali a zachovali sme si svetovú úroveň.
Musíme sa veľmi usilovať, aby aj v oblasti sociálnej sme sa aspoň tej európskej priblížili!
Musíme si dať veľmi záležať na tom, aby nielen bohatstvo našich lesov, polí a vodných tokov, ale aj školskej kultúry, zdravotníckej starostlivosti, roľníckej obetavosti, robotníckej usilovnosti a tvorivosti inteligencie i v tomto modernom svete zostalo zachované a sa
zveľaďovalo. Iba to bude zárukou, že ani dnešní poddaní nebudú utekať za prácou a ľudským šťastím do cudziny.