Michael C. Ruppert

Tretia svetová vojna? alebo G-8 vyhladzuje chudobu

Niektorí z nás vyjdú z otrasu skôr ako ostatní. Niekto prizná strach a zraniteľnosť, skôr ako ostatní. Ale skôr či neskôr všetci pocítime bolesť. Vývoj udalostí nasledujúci po útokoch na WTC a Pentagon nečakal nikto z nás. Neriadim sa tým, že som na titulných stranách veľkých denníkov, ako napr. v New York Times, azda pätnásť alebo viackrát zazrel termín ”Tretia svetová vojna”. Spolieham sa na vlastné poznatky, aby som posúdil, ako armáda, spravodajská služba a ekonomická infraštruktúra Spojených štátov zareaguje na daný súbor okolností.
Príslušný scenár tejto tragédie bol pripravený už dávno predtým, ako k nej došlo. Na pochopenie dynamiky síl uvedených do pohybu stačí málo. Takmer isto odštartuje scenár dlhej, predlžovanej vojny, sledujúci gigantické preskupenie ekonomických aj mocenských síl vo vnútri Spojených štátov i na celom svete. Ďalšie útoky na Američanov budú nasledovať takmer isto, za daných okolností si dokonca dovolím tvrdiť, že v uvedenom scenári sú celkom nevyhnutné. V rétorike prezidenta Busha a jeho vlády je skryté posolstvo, ktoré americký národ dosiaľ celkom nepochopil; súčasne je ale i signálom pre teroristické organizácie, ktoré sa podľa toho náležíte pripravia.
”Je to vojna, a táto vojna nebude krátka.” ”Neskončí rýchlo”. ”Naše plány pre ne vyžadujú otvorený časový interval”. ”Bude mnoho strát na životoch. Armáda je na to pripravená.” ”Nejde len o to, aby sme dostali bin Ladina. Je to vojna, v ktorej budeme usilovať o úplné zničenie terorizmu na celom svete.” ”Neuvažujeme len o niekoľkých leteckých úderoch. Do akcie bude zapojené i pozemné vojsko a niektorí vojaci zahynú.” ”Pôjdeme po teroristoch všade, kde terorizmus ohrozuje záujmy Spojených štátov.” ”Američania musia byť pripravení na veľké obete a väčší počet strát na životoch.” ”Len odstránenie bin Ladina nestačí. Pôjdeme po teroristoch vo všetkých krajinách, v ktorých sa zdržujú.”
Posledná veta je najväčším klamstvom tejto vojny.
Podvod začal vtedy, keď vláda oznámila spoluprácu s drogami financovanou vládou Pakistanu, podporujúcou teroristické skupiny od Stredného východu až k Balkánu, od Číny až po juhovýchodnú Áziu. V skutočnosti by mal byť prvým veľkým protivníkom ohlásenej vojny po Afganistane práve Pakistan, ktorý ukončil dlhodobú podporu režimu Talibanu v Afganistane len preto, že Talibani vo februári zničili väčšinu tohtoročnej afgánskej ópiovej produkcie. Lenže teraz sa ako v každom konflikte od druhej svetovej vojny pre obchod s drogami objavujú nové nečakané zore slobody.
Garantujem vám, že teroristické skupiny sú si veľmi dobre vedomé faktov, ktoré väčšina Američanov ešte nepochopila. George W. Bush nesie na ramenách politickú spomienku na otca, ktorý viedol vojnu proti Saddámovi Husajnovi, ktorého nakoniec ponechal pri moci. V terajších súvislostiach si ovšem takýto image nemôže dovoliť.
Hovoria, že teroristické skupiny vo vnútri alebo z Pakistanu, Iránu, Iraku, Líbye, Sýrie, Sudánu, Jemenu, Jordánska, Alžírska, Somálska, Turecka, Čečenska, Uzbekistanu, Indonézie, Malajzie, Filipín, Nemecka, Írska, Francúzska, Španielska, Talianska, Albánska, Peru, Kolumbie,
Ekvádoru a Mexika vedia, že teraz ide o to, ”kto z koho”. Pretože vraj nevedia, kde a kedy môžu jednotky industrializovaných krajín udrieť, uskutočňujú nekoordinované akcie proti akémukoľvek politickému zoskupeniu, aby tak upútali pozornosť svetových médií. Aj separatistické skupiny,
ktoré v súčasnej dobe neznamenajú bezprostrednú hrozbu, vraj môžu byť pohodlne eliminované behom niekoľkých mesiacov, nanajvýš rokov. Prvé body osnovy, presadzujúce zmedzinárodnenie bez akéhokoľvek ohľadu na verejnú mienku, sú práve naplňované, čo dokazuje takmer okamžité prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie, ktorému predchádzalo 15 rokov neúspešných pokusov. Dúfam len, že napriek súčasnému všeobecnému cynizmu nebude názov tejto vojny: ”G-8 vyhladzuje chudobu.”
V dlho pripravovanom a diskutovanom modeli, čo zriedka málokto vzal plne na vedomie, už nebude uplatňovanie východzieho plánu masívnej globálnej redukcie populácie len ”postranný efekt”. V tejto súvislosti musia Američania rátať s ďalšími násilnými akciami na americkej pôde, medzi ktoré môžeme zakalkulovať dokonca i nasadenie biologických zbraní alebo útoky na nukleárne zariadenia. Tieto útoky, na ktoré vláda už poukazuje, však dobre poslúžia ich ďalším zámerom. Dva dni po útokoch v New Yorku a Washingtone boli ulice zaplavené množstvom amerických zástav. Týždeň po tom – aspoň v Los Angeles – ich už nebolo. Nech si to už pripustíme alebo nie, obrovská väčšina Američanov skutočne chce zabudnúť. Takže politický mandát viesť vojnu až do trpkého konca môžu George W. Bushovi poskytnúť len ďalšie a ďalšie útoky na Američanov. Potom, až sa dostaví prepad ekonomického nárazu, Američania to tvrdo pocítia na peňaženkách. Ich ochota zúčastniť sa na krviprelievaní, zúriacom po desaťročiach okolo celého sveta – v mene prosperity a v prospech najväčších obchodných spoločností G-8 – je podľa môjho názoru tým najdôležitejším otáznikom.
Nespoliehajme sa na rýchle zotavenie burzy, ktoré by spočívalo len na emóciách. Základné príčiny slabosti ekonomiky USA sa po týchto útokoch nijako nezmenili. Zarába najmä trh, pokiaľ sa to tak ešte dá nazvať, riadený 800-člennou skupinou ekonomických pirátov. S výnimkou dodávateľov ministerstva obrany tu nie je absolútne nič sľubné a sám za seba nemôžem a odmietam byť obhajcom investícií, určených na zničenie planéty.
Spojené štáty majú veľa nepriateľov. Sú to predovšetkým ekonomickí protivníci, ktorí si dnes zasluhujú hlbšie preskúmanie, pretože dojem, že Amerika je najbezpečnejším miestom na svete, kam možno uložiť zahraničný kapitál, zvädol v prvom veľkom prievane mrazivého vzduchu. Ďalšie takéto závany nesporne budú uskutočňovať i budúce útoky, čo naznačuje, na akom tenkom povraze balansuje vláda USA. Bez ďalších domácich útokov musí trúfalý manéver George W. Busha &  spol. stroskotať na nedostatku politickej podpory. Svet potom môže dospieť k záveru, že Spojené štáty sú hospodársky postrádateľné, a ostatné národy sa vydajú cestou sledujúcou ich vlastné záujmy. Príliš veľa vody v ekonomickej krvi spúšťa príval paniky.
V hlavných i alternatívnych médiách, v Kongrese a všade na svete sa v tomto kontexte ponúka šanca veľkým, osvieteným a odvážnym duchom, aby vystúpili a prevzali vedenie. Kráčame po tenkom lane nad priepasťou Armageddonu, a ja prosím Boha, aby nás viedol na druhú stranu, do lepších časov. Bushova vláda nie je vybavená repertoárom, umožňujúcim vhodne reagovať a riadiť spoločnosť v stave dlhodobého ohrozenia. Preto musíme neúnavne hľadať a snažiť sa objaviť niečo lepšie v našom vlastnom vnútri.
Žijeme v úplne novom svete. Lenže zatiaľ ešte nevieme, ako bude vyzerať.

Esej z 18. septembra 2001 prevzatá z ”From The Wilderness”