E. Tarabčáková

Alexander Petrovič alias Sándor Petöfi

Už začiatkom 90. rokov 20. storočia ma zaujalo správanie sa terajšieho podpredsedu SMK a podpredsedu vlády SR P. Csákyho. Nechápala som, prečo nedá súhlas na vydanie slovenského prekladu svojej knihy, v ktorej opisuje osudy maďarskej menšiny v Česko-Slovensku. Po istom úsilí sa mi podarilo získať jej vydanie v angličtine a po jej prečítaní bolo mi jeho stanovisko jasné. Jeho kniha totiž obsahuje toľko klamstiev, že každému občanovi Slovenska by bolo hneď jasné, kto P. Csáky je. Aj počas pôsobenia vo vláde SR nahovoril množstvo poloprávd a neprávd. Nečudujem sa, že sa už po tretí raz chystá návrh na jeho odvolanie.
V tomto článku chcem poukázať na ďalšiu Csákyho polopravdu. Nedávno bola v Bratislave v Medickej záhrade odhalená socha významného (azda najlepšieho) maďarského básnika Alexandra Petroviča, čiže Petöfi Sándora. Pri tejto príležitosti podpredseda vlády SR P. Csáky pre televíziu medzi iným povedal, že Petrovič-Petöfi je spolovice Slovák, lebo jeho matka bola Slovenka. To je len polopravda. Slávny básnik Petrovič-Petöfi je pôvodom Slovák po matke i otcovi. Vedia to dobre (i keď neradi o tom hovoria a píšu) maďarskí literárni kritici, historici a vie to dobre i P. Csáky.
Alexander Petrovič alias Petöfi Sándor sa narodil v Kiskörösi, v obci , ktorá vtedy bola obývaná takmer výlučne Slovákmi. Jeho otcom bol novohradský Slovák Štefan Petrovič a matkou bola Slovenka z Tiešneho pri Právne (Turiec) Mária Hrúzová. Táto Marína (tak ju volali) sa pri návšteve svojich príbuzných v Pešti, ktorá v tom čase bola obývaná prevažne Nemcami, Slovákmi, Srbmi a Židmi, zoznámila a neskôr sa vydala za Štefana Petroviča. Ich syna Alexandra krstil miestny slovenský kňaz v luteránskom kostole, kde sa v tom čase používala biblická slovenčina. Aj maďarskí historici (Csukas a ďalší) dokázali, že materinskou rečou manželov Petrovičových a ich syna bola slovenčina a že ani otec, ani matka A. Petroviča –Petöfiho sa ani za celý svoj život dobre po maďarsky nenaučili, aj keď neskôr roky bývali v maďarskom prostredí (Félegyháza, Szabadszálás).
Desaťročného syna Alexandra Petroviča-Petöfiho poslal otec do evanjelickej školy do Pešti. Tu aj konfirmoval u Jána Kollára, autora Slávy dcéry a stúpenca slovanskej vzájomnosti. Potom krátko navštevoval piaristické gymnázium. Keďže v škole zle prosperoval, ako trinásťročného ho otec poslal do gymnázia v Aszode v mestečku s prevažne slovenským obyvateľstvom. Jeho obľúbeným profesorom tam bol uvedomelý Slovák, profesor Štefan Koreň. Roku 1838 otec A. Petroviča-Petöfiho poslal syna do gymnázia v Banskej Štiavnici. Aj tu zle prosperoval a prepadol z dejepisu Uhorska, ktorý ho učil známy slovenský národný buditeľ Daniel Lichard.
Uvedené skutočnosti dokazujú, že A. Petrovič-Petöfi sa narodil ako Slovák, syn slovenských rodičov, jeho materinským jazykom bola slovenčina, rástol aj do školy chodil v slovenskom prostredí. A na tom pán Csáky nič nezmenia ani vaše polopravdy, či klamstvá. Je však tiež pravdou, že dospievaním sa A. Petrovič postupne maďarizoval až do takej miery, že sa zmenil na uvedomelého Maďara. Aj meno si zmenil na Petöfi Šándor. Svojou básnickou tvorbou sa zapísal zlatými písmenami do maďarskej literatúry. A po zásluhe. Jeho básne patria k najlepším, aké boli v maďarčine napísané. Je zaujímavé, že aj zatiaľ prvé známe dielo napísané v maďarčine ”Hallotti beszéd”, podľa výskumu maďarských vedcov, tiež napísal Slovák.
Nie je účelom tohto článku objasňovať kedy, prečo a ako sa Slovák Alexander Petrovič stal uvedomelým Maďarom Sándorom Petöfim. Presnú odpoveď by azda nebol schopný dať ani on sám. Z histórie vieme, že najmä v 19. a 20. storočí pomaďarčovanie v Uhorsku bolo bežným zjavom. Týkalo sa to všetkých nemaďarských národností v Uhorsku, najmä Nemcov, Židov, Slovákov a Rumunov. Spolu viac ako 2-3 milióny nemaďarov v Uhorsku sa zmenilo na Maďarov. Spôsoby pomaďarčovania boli rôzne, či už pod tlakom politickým, spoločenským,
ba niekedy i fyzickým. Zaujímavý prípad uvádza J. Škultéty: ”Už v prvej tretine 19. storočia slovenských sedliakov z Lajos-Komárna vo Vespríme palicovali na dereši verejne preto, že si v kostole bránili slovenčinu.” Ja nepredpokladám, že by sa podobná metóda bola použila i pri zmene Petroviča na Petöfiho.
Je známe, že A. Petrovič-Petöfi písal básne od čias, keď sa naučil písať, a to v slovenčine. Žiaľ, zatiaľ sa tieto jeho prvotiny nenašli.
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je dokázané, že A. Petrovič-Petöfi nepadol hrdinskou smrťou pri Segesvári, ale bol zajatý ruským kozáckym oddielom. V Rusku potom žil v dedine Barguzin (neďaleko Bajkalského jazera), kde sa oženil s dcérou poštmajstra a používa svoje pôvodné meno písané na ruský spôsob Alexander Stepanovič Petrovič. Zomrel v roku 1856 a pochovali ho na miestnom cintoríne. Potvrdila to aj antropologická expedícia (rok 1989), ktorej členmi boli vedci z Maďarska, Ruska a USA. Údajne i v Barguzine A. Petrovič písal básne, pravda, po rusky. Žiaľ, ani tie sa doteraz nenašli.
Priznám sa, pán Csáky, nechápem snahu mnohých vzdelaných Maďarov, ktorí sa snažia za cenu klamstiev vylepšovať aktivitu Maďarov. Začal to Anonymus svojou kronikou Gesta Hungarorum (Činy Maďarov), kde na každej strane je aspoň jedno klamstvo. Prečo chcete byť v pokrvnom príbuzenstve s ”bičom božím” Attilom a jeho Húnmi, keď veda dokázala, že vaši príbuzní sú uhrofínske národy? Prečo korunu zhotovenú koncom 11. storočia vytrvalo vydávate za svätoštefanskú, pričom svätý Štefan zomrel v roku 1038 a teda tzv. svätoštefanskú korunu nemohol nikdy ani len vidieť? Takýchto vedomých klamstiev, ktorých sa Maďari dopúšťajú, by som mohla napísať desiatky. Mojím cieľom je upozorniť vás, i vám podobných, že na Slovensku je dosť vzdelaných ľudí, ktorí vaše klamstvá sú nielen schopní, ale aj budú odhaľovať. Vezmite si za svoje heslo cisára a kráľa Jozefa II. ”Virtute et exemplo” (Cnosťou a príkladom). Ako kresťanský politik máte čo robiť, aby ste škody, ktoré ste napáchali aj na maďarskom etniku, napravili.