Margita Kániková

Niekedy pravda zvíťazí aj dvakrát

V Kátlovciach, malebnej dedine neďaleko Trnavy, sa pred osemdesiatimi deviatimi rokmi narodil Pavol Ušák, kňaz a básnik, ktorý si neskôr zvolil pseudonym Oliva. Zomrel vo veku dvadsaťsedem rokov a zanechal len jedinú básnickú zbierku Oblaky. V roku 1942 vyšla pietna kniha od Mikuláša Šprinca a Janka Silana pod názvom Tak zomieral básnik Paľo Oliva.
V Kvetnici pod Tatrami podľahol zákernej tuberkulóze a na vlastnú žiadosť bol pochovaný na popradskom cintoríne. V predtuche smrti okrem iného napísal: Povedzte, prečo v lúčení sa podobáme kvetom,/ povedzte, prečo južní vtáci zaplakali pred odletom?/ Povedzte, prečo kvety vädnú – aj na oltári Božom?/ V Tatranskej Polianke na tú istú chorobu zomrel komunistický básnik Jiří Wolker a totalitný režim mu vystavil pomník formou celoštátnej recitačnej súťaže pod názvom Wolkrova Polianka. Ten istý režim dal pamätník, ktorý postavila rodná obec v roku 1971 pred rodným domom básnika, odstrániť ešte pred jeho odhalením.
27. mája 1990 rodáci odhalili pamätník Paľovi Ušákovi-Olivovi pred kostolom. Ďalší pomník mu rodáci postavili každoročným organizovaním recitačnej súťaže pod názvom Kátlovce Paľa Ušáka-Olivu, ktorej prvý ročník bol 27. mája 1992. Víťazi prvých štyroch ročníkov boli z rodnej obce a blízkeho okolia. Roku 1996 sa k nim pridali aj žiaci ZŠ Angely Merici v Trnave, roku 1999 študenti piaristického gymnázia sv. Jozefa Kalazanského v Nitre a rok neskôr aj žiaci ZŠ sv. Jozefa v Hlohovci. Od roku 1998, na podnet poetky Zlatky Matlákovej, pribudla aj kategória vlastná tvorba.
Kňaz a básnik Paľo Ušák-Oliva v básni Sestričke napísal aj verš „Jak prvá láska kvet mňa si vždy rada mala.“ Tieto slová si pani Hana Kostolanská-Ušáková nesie po celý život a súťaž bez jej prítomnosti, milého úsmevu a pekného slova pre každého je nepredstaviteľná. Nie inak tomu bolo aj 25. mája 2003 na XII. ročníku súťaže v prednese prózy a poézie žiakov základných škôl pod názvom Kátlovce Paľa Ušáka-Olivu.
Súťažilo sa v štyroch kategóriach, žiaci 2. – 4. ročníka, 5. – 7. ročníka, 8. – 9. ročníka a vo vlastnej tvorbe. Porota v zložení predseda básnik a prekladateľ, šéfredaktor Kultúry, Teodor Križka, členovia Dr. Marta Blažová zo SSV, básnici Anton Habovštiak a Jozef Zavarský, hodnotila 23 súťažiacich vo všetkých kategóriach.
Už tradične pohostinnosť obce Kátlovce, hlavného organizátora súťaže, prijalo veľa vzácnych osobností. Pre nedkladné kňazské povinnosti písomne prítomných pozdravil kňaz a básnik Svetloslav Veig a riaditeľ Spolku sv. Vojtecha Vendelín Pleva. Básnik Ján Motulko hneď na začiatok oslovil súťažiacich olympijským heslom „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“. V rámci programu vystúpila mužská spevácka skupina Kátlovani a v ľudovom pásme žiaci 1. stupňa Základnej školy v Kátlovciach. Básne Paľa Ušáka Olivu predniesli Martin Verman a Mária Pastorková. Starosta obce Pavol Johanes informoval prítomných, že v roku 62. výročia úmrtia básnika bolo jeho menom pomenované popradské gymnázium.
Predseda poroty Teodor Križka pred oznámením výsledkov poďakoval všetkým súťažiacim, že prekonali obavy a strach z verejného vystúpenia. V prvej kategórii porota udelila dve prvé miesta, Michaele Stančíkovej zo ZŠ Angely Merici v Trnave za prednes básne Danice Pauličkovej Šaty z dúhy a korunka z rosy a Silvii Hupkovej zo ZŠ v Kátlovciach za poéziu Jula Zborovjana – Rozprávka o ťažkom spánku. Za báseň Jána Motulka Nezábudka obsadila 3. miesto Miroslava Došeková zo ZŠ Sv. Jozefa v Hlohovci.
V druhej kategórii si prvé miesto vybojovala Veronika Vagovičová zo ZŠ v Kátlovciach za báseň Milana Rúfusa Soľ nad zlato. Druhé miesto patrí Lenke Mackovčínovej zo ZŠ Angely Merici v Trnave za báseň Teodora Križku Pošepkala vločka nehu do oblôčka. Tretie miesto obsadila Ivana Izakovičová zo ZŠ v Suchej nad Parnou za báseň Liska od Eleny Dzurilovej.
V tretej kategórii Veronika Remenárová zo ZŠ Angely Merici v Trnave za báseň Slávik a ruža od Oscara Wilda získala tretie miesto. Druhé miesto patrí Simone Planietovej zo ZŠ Sv. Jozefa v Hlohovci, ktorá si vybrala Kráľovnú krásy od Jerzy Machnacza. Prvú cenu si odniesol Martin Lackovič zo ZŠ v Kátlovciach za báseň Milana Rúfusa Pravda.
V kategórii vlastnej tvorby súťažili traja nádejní poeti., Filip Kubiš zo ZŠ v Kátlovciach, Petra Marková zo ZŠ v Dechticiach a Martina Beňova zo ZŠ v Kátlovciach. Zvíťazili všetci, lebo porota sa rozhodla zhodne im udeliť druhé miesto. Pravda, tá od Milana Rúfusa, v Kátlovciach zvíťazila dvakrát. Mimoriadnu cenu poroty získala za prednes spomínanej básne Petra Benzyová z Piaristického gymnázia Sv. Jozefa Kalazanského v Nitre.
Organizátori súťaže si kyticou kvetov uctili tohtoročných jubilantov. Za prof. Šimončiča, ktorý trpezlivo zbieral dokumenty na monografiu o Paľovi Ušákovi Olivovi a ku kronike o obci, kyticu prebrala dcéra. Ďalšími jubilantami boli sestra básnika, Hana Kostolánska-Ušáková, Valika Motulková a Vít Ušák-Vetva.
K nezabudnuteľným zážitkom patrí aj vystúpenie operného speváka Daniela Čapkoviča, rodáka z Kátloviec, absolventa Konzervatória v Bratislave v triede Róberta Szucsa. Úspešne sa zúčastnil na viacerých speváckych súťažiach doma aj v zahraničí. Z mnohých ocenení spomenieme, že bol víťazom Medzinárodnej súťaže Mikuláša Schneidera Trnavského a absolútnym víťazom obdobnej súťaže v Karlových Varoch. Na tohtoročnom vystúpení, pri piesňach Anjelské pozdravenie, Slovenská modlitba, Keby som bol vtáčkom a Santa Lucia, ho doprevádzal Róbert Kičina. Rovnocenným konkurentom mu môže byť len čierny drozd, ktorý v záhrade rodného domu básnika, zaplavenej vôňou olív, podľa ktorých si básnik zvolil pseudonym, svojím spevom privítal hostí básnikovej sestry, neúnavnej organizátorky súťaže a propagátorky jeho poézie, Hany Kostolanskej-Ušákovej.