25 rokov samostatnej slovenskej cirkevnej provincie (3)

V Kultúre číslo 10 a 11 sme publikovali rozsiahlu stať Miroslava Holečka o význame vzniku samostatnej slovenskej cirkevnej provincie pre náš duchovný, kultúrny a národno-štátny život. Zároveň sme začali s uverejňovaním dokumentov spojených s vývinom Slovenska smerom k tejto samostatnej cirkevnosprávnej jednotke zohľadňujúcej štátne územie dnešnej samostatnej Slovenskej republiky. Po liste Industrie Tue pápeža Jána VIII. kniežaťu Svätoplukovi z júna 880 pokračujeme ďalším dokumentom: Medzinárodnou dohodou medzi ČSR a Svätou stolicou a návrhom konkordátu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou.

Modus vivendi
Medzinárodná dohoda medzi ČSR a Svätou stolicou

1. Svätá stolica a česko-slovenská vláda sa dohodli na zásade, že nijaká časť Česko-slovenskej republiky nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami československého štátu, a súčasne nijaká diecéza nebude presahovať štátne hranice. Svätá stolica a československá vláda sa dohodnú o novom ohraničení a o dotáciách diecézam. Na prípravu tejto dohody sa do dvoch mesiacov ustanovia dve navzájom nezávislé komisie: Prvú vytvorí Svätá stolica z delegátov všetkých zainteresovaných diecéz pod predsedníctvom zástupcu Svätej stolice v Prahe, druhú československá vláda zo zástupcov zainteresovaných diecéz a expertov.
2. Správa nehnuteľných a hnuteľných cirkevných majetkov v Česko- Slovensku, ktoré sú teraz pod nútenou správou, je dočasná až do dohody, dotknutej v predchádzajúcom článku a je zverená komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia.
3. Rády a rehoľné kongregácie, ktorých domy sú v Česko - Slovensku, nebudú podliehať právomoci provinciálnych predstavených tých istých rádov a kongregácií v cudzine. Ak nie je možné zriadiť provinciu v Česko - Slovensku , budú tieto rehoľné česko-slovenské domy podriadené priamo generalátu. Provinciálmi a predstavenými rehoľných domov, podliehajúcich priamo generalátu, budú česko-slovenskí štátni príslušníci.
4. Svätá stolica, skôr než prikročí k menovaniu arcibiskupov, diecéznych biskupov, koadjútorov cum jure successionis, armádneho ordinára, oznámi česko-slovenskej vláde kandidátovo meno, aby sa ubezpečila, že vláda nemá výhrady politického rázu proti tejto voľbe. Uvedení preláti musia byť česko-slovenskými štátnymi príslušníkmi.
Námietkami politického rázu sa rozumejú akékoľvek námietky, ktoré by vláda mohla podopierať dôvodmi vzťahujúcimi sa na bezpečnosť štátu, napríklad, že sa vybratý kandidát previnil politickou činnosťou , iredentistickou, separatistickou alebo namierenou proti ústave či verejnému poriadku vo svete.
Meno kandidáta, naznačeného vláde Svätou stolicou, ako aj príslušné vyjednávania zachovávajú sa v tajnosti.
Ustanovenie o armádnom ordinárovi vstupuje do platnosti len v tom prípade, že sa zachová sústava náboženskej starostlivosti o vojakov. V tomto prípade sa bude dbať, okrem námietok politického rázu, aj na námietky vzťahujúce sa na kandidátove postavenie v armáde.
5. Hodnostári, uvedení v predchádzajúcom článku, zložia po svojom menovaní Svätou stolicou, skôr než nastúpia do svojho úradu prísahu vernosti česko - slovenskému štátu týmito slovami: „ Iuro et promitto sicuti decet Episcopum fidelitatem Reipublicae Ceco - slovacae necnom nihil me facturum, quod sit cintra salutem, securitatem, integritatem Reipublicae.“ („ Prisahám a sľubujem, ako sa sluší na biskupa, vernosť republike česko-slovenskej a že nevykonám nič, čo by bolo proti blahu , bezpečnosti a celistvosti Republiky“.)
6. Vláda sa postará, aby platné zákonné ustanovenia boli čo najskôr prispôsobené tomuto Modu vivendi.

Za Svätú stolicu : Pietro Gasparri
Za ČSR : Edvard Beneš



Konkordá medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou
- Návrh -

Jeho Svätosť pápež Pius XII. a prezident Slovenskej republiky vo vzájomnom úsilí po trvalej úprave právneho postavenia katolíckej církvi na území Slovenskej republiky reozhodli sa uzavrieť slávnostnú dohodu.
Za tým účelom ustanovila Jeho Svätosť za svojho zmocnenca (...)
a prezident Slovenskej republiky určil za svojho zmocnenca (...).

Čl. I.
Sloboda katolíckej cirkvi a náboženstva vo všeobecnosti
Slovenská republika zaručuje katolíckej církvi rítu rímskokatolíckého a grécko-katolíckého slobodný výkon jejduchovnej moci a cirkevnej jurisdikcie, jako aj slobodný a verejný výkon kultu.

Čl. II.
Sloboda vzájomného obcovania cirkvi
1. Svätá stolica má plnú slobodu obcovania a korešpondovania s biskupmi, duchovenstvom a ostatnými príslušníkmi katolíckej cirkvi na Slovensku.
2. Tak podobne biskupi obcujú a korešpondujú so svojimi veriacimi, v rámci svojich funkcii, slobodne a priamo.
3. Biskupi môžu obvyklým spôsobom nehatene publikovať svoje nariadenia, inštrukcie, pastierske listy a iné opatrenia, týkajúce sa duchovnej správy veriacich.

Čl. III.
Pápežský nuncius – vyslanec Slovenskej republiky
Za účelom udržovania priateľských stykov medzi Svätou Stolicou a Slovenskou republikou v hlavnom meste Slovenska bude sídliť apoštolský nuncius a u Sv. stolice bude sídliť vyslanec Slovenskej republiky.

Čl. IV.
Právna povaha církvi a cirkevných ústavov
1. Katolícka cirkev je uznaná v Slovenskej republika za verejnoprávnu korporáciu.
2. Štát priznáva právnickú osobnosť aj jednotlivým cirkevným ústavom, ktoré majú právnickú osobnosť podľa práva kanonického, ak v dobe vstupu do platnosti tohoto konkordátu už jestvovali.
3. Právnická osobnosť cirkvou neskoršie zriadených cirkevných ústavov a korporácii bude štátom uznaná, iba ak vznikli za spolupôsobnosti štátu.

Čl. V.
Hranice cirkevných obvodov
1. Žiadna čiastka Slovenskej republiky nebude podliehať biskupovi, ktorého sídlo je mimo hraníc Slovenského štátu a žiadne biskupstvo slovenské nebude presahovať štátne hranice.
2. Svätá Stolica po predbežnej po predbežnej dohode so slovenskou vládou zriadi slovenské arcibiskupstvo so sídlom v (…), ktorému budú podliehať sufragáni:

a. (…) b. (…)

Do záverečného protokolu čl. V
Zmeny hraníc diecéznych, ktoré by sa prípadne v budúcnosti ukázali potrebnými, vyžadujú predbežnú dohodu Svätej Stolice so slovenskou vládou. To pravda, neplatí pre malé zmeny hraníc (biskupských, farských) obvodov, ktoré sa stanú potrebnými v záujme správy duší.

Čl. VI.
Menovanie biskupov a prelátov
1. Ustanovenie arcibiskupa, diecéznych i titulárnych biskupov, armádneho biskupa, prelátov nullius, koadjutorov cum iure successionis a apoštolských administrátorov je právom Svätej Stolice.
2. Pred vymenovaním arcibiskupa, sídelných alebo titulárnych biskupov, armádneho biskupa, koadjutorov s právom nástupníctva, apoštolských administrátorov a prelátov nullius oznámi Svätá Stolica meno vyhliadnutého kandidáta slovenskej vláde za účelom zistenia, či proti nemu niet námietok rázu politického.
3. Ak ide o kandidáta na armádneho biskupa, prichádzajú okrem toho do úvahy aj námietky vyplývajúce z povahy postavenia kandidátovho v armáde.
4. Prípadné námietky musia byť predostreté čo najskoršie. Ak do 30 dní Svätá Stolica neobdrží žiadneho vyjadrenia, platí predpoklad, že vláda nemá proti kandidátovi námietok.
5. Meno kandidátovo ako aj priebeh príslušného jednania zostáva až do uverejnenia v tajnosti.

Ku čl. VI., event. do záverečného protokolu
Námietkami rázu politického treba rozumieť námietky opreté o dôvody smerujúce k zaisteniu bezpečnosti, celistvosti a jednotnosti štátu. Napr. Námietka, že sa kandidát previnil činnosťou alebo prejavom iredentistického, separatistického alebo namiereného proti ústave resp. proti verejnému poriadku štátnemu.

Čl. VI.
Prísaha vernosti biskupov
Biskupi pred prevzatím držby diecézy skladajú do rúk štátneho prezidenta nasledovnú prísahu vernosti:
„Pred Bohom a na sväté Evanjeliá prisahám a sľubujem, ako sa sluší na biskupa, vernosť Slovenskej republike. Prisahám a sľubujem, že budem rešpektovať ústavnú vládu a postarám sa, aby ju aj mne podriadené duchovenstvo rešpektovalo. Starajúc sa podľa svojej povinnosti o blaho a záujem Slovenského štátu, vynasnažím sa pri vykonávaní svojho duchovného úradu varovať sa všetkého, čo by mohlo Slovenský štát poškodiť.“

Čl. VIII.
Správa duší v armáde
1. Správa duší v armáde je eximovaná a podlieha armádnemu biskupovi, ktorého pre pole cirkevné ustanovuje Svätá Stolica podľa čl. VI.
2. Jurisdikcii armádneho biskupa podliehajú vojenskí kapláni (duchovní), rehoľný personál mužský i ženský, pridelený k vojenským nemocniciam, dôstojníci, rotmajstri a mužstvo ako aj trvale zamestnaní civilní úradníci a ich rodiny.
3. Cirkevné ustanovenia vojenských kaplánov (duchovných) prevádza armádny biskup po predbežnej dohode s ministrom národnej obrany.
4. Vojenskí kapláni majú v príslušných vojenských jednotkách práva a povinnosti obvodov farských.
5. Po cirkevnom ustanovení armádneho biskupa a vojenských kaplánov nasleduje ich vymenovanie podľa predpisov štátnych.

Event. do záverečného protokolu:
Za vojenských kaplánov môže byť armádnym biskupom ustanovený len taký duchovný, ktorý k tomu obdrží povolenie od príslušného diecézneho biskupa.
Bližšie ustanovenia o organizácii katolíckej duchovnej správy vojenskej budú vydané Svätou Stolicou.
Služobný pomer vojenských duchovných bude upravený štátnymi predpismi.

Čl. IX.
Sviatočné dni
Slovenská republika uznáva nasledovné cirkvou ustálené sviatky:
Všetky nedele, Nový rok, Troch kráľov (6. 1.), Nanebovstúpenie, Božieho Tela, Sv. Petra a Pavla (29. 6.), Nanebovzatie Panny Márie (15. 8.), Všetkých Svätých (1. 11.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. 12.) Vianoce (25. 12)

Event. do záverečného protokolu:
Tento článok sa netýka štátnych predpisov, ktorými sa za sviatky určujú aj iné dni.

Čl. X.
Modlitby za štát
Každú nedeľu a vo sviatočné dni uvedené v článku IX. ako aj v deň štátneho sviatku (…) pomodlia sa duchovní pri hlavných bohoslužbách, podľa liturgických predpisov, za Slovenský štát a za štátneho prezidenta.

Čl. XI.
Zriaďovanie a zmeny cirkevných benefícií a ofícií
1. Cirkevné vrchnosti majú právo slobodne zriaďovať nové a pozmeňovať už jestvujúce cirkevné benefícia, ofíciá (najmä farnosti, filiálne kostoly a pod.), cirkevné kongregácie a rády, rádové domy a iné cirkevné inštitúty, ak by však ku zriadeniu alebo udržovaniu týchto bola potrebná štátna podpora resp. kongrua, načim k tomu vyžiadať aj súhlas štátnej správy kultovej.
2. Právnickú osobnosť aj na poli štátneho práva nadobúdajú novozriadené cirkevné benefíciá atď. tým, že príslušný biskupský ordinariát podá o ich zriadení písomnú správu štátnej správy kultovej.

Čl. XII.
Osadzovanie cirkevných benefícií a ofícií
1. Cirkev má v zásade právo slobodného osadzovania cirkevných benefícií. Patronátne a prezentačné práva, ktoré spočívajú na osobitných kanonických tituloch sa však ponechávajú v plnosti a riadia sa všeobecnými kanonickými predpismi.
2. Dignity katedrálny kapitúl osadzuje slobodne Svätá Stolica.
3. Kanonické miesta a prebendy v kapitulách obsadzuje príslušný biskup po vypočutí kapituly a po preventívnom oznámení personálií kandidátov štátnej správe kultovej.
4. Predpokladom ustanovenia za predstaviteľa diecéznej správy, za profesora alebo za katechétu na verejných školách, ako aj na iné miesta duchovenské, ktorí majú zákonný nárok na štátnu podporu (kongruu) je:
a/ štátne občianstvo slovenské;
b/ vysvedčenie dospelosti, oprávňujúce ku vstupu na vysoké školy;
c/ absolvovanie najmenej štvorročného predpísaného štúdia filozoficko-teologického, a to na niektorom slovenskom diecéznom bohosloveckom učilišti, na teologickej fakulte v Bratislave alebo na niektorej pápežskej vysokej škole v Ríme;
d/ u biskupov a farárov sa okrem toho vyžaduje, aby ovládal slovenský jazyk;
e/ aby kandidát nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin proti štátu a nebol pozbavený rozsudkom čestných práv občianskych.
5. Od týchto predpokladov možno upustiť u výpomocných duchovných, a dočasných katechétov, ak s tým súhlasia cirkevné vrchnosti, štátna správa kultová.
6. Príslušné cirkevné vrchnosti odstránia z ich pôsobenia duchovných, ktorí stratili štátne občianstvo, vyjmúc prípadov, že by sa so štátnou správou kultovou dohodli na ich ponechaní.
7. Duchovní, ktorí boli potrestaní pre zločin môžu byť novo ustanovení len so súhlasom štátnej správy kultovej.
8. Ustanovenie na cirkevný úrad stáva sa účinným dňom odovzdania úradu. Toto dátum oznámia cirkevné vrchnosti neodkladne štátnej kultovej správe.
9. Dôchodky benefícií cirkevných, ktoré majú zákonitý nárok na podporu z nábo-ženského fondu, alebo zo štátnych prostriedkov, plynú za sediskvancie (uprázdnenia) do náboženského fondu. Ináč sa však vzťahujú na dôchodky uprázdnených cirkevných benefícií kanonické predpisy.

Event. do záverečného protokolu ku čl. XII.
Cirkevná vrchnosť pred prevedením vymenovania dôverne zdelí štátnej správe kultovej personália kandidátov so zreteľom na body a – e. Ak štátna správa kultová do 30 dní nepredostrie žiadne námietky prikročí cirkevná vrchnosť k prevedeniu menovania.

Čl. XIII.
Rády a náboženské kongregácie
1. Na Slovensku jestvujúce už rády a náboženské kongregácie majú podľa čl. IV. tohto konkordátu právnickú osobnosť.
2. Rády a náboženské kongregácie, ktoré sa zriadia v budúcnosti, nadobudnú právnickú osobnosť na poli štátneho práva, len ak štátna správa kultová vezme na vedomie príslušného biskupa (preláta nullius) o ich založení na Slovensku.
3. predstavení provincií, ktorých sídlo je na Slovensku, ako aj doživotní predstavení rádových domov, ktorých členom sa predpisuje stabilitas loci, musia mať slovenské štátne občianstvo. Slovenskej vláde patrí analogicky ako u hodnostárov, uvedených v čl. VI. ods. 2 právo námietok rázu politického.
4. Rády a náboženské kongregácie, ktorých domy sú na Slovensku, nebudú podliehať zahraničným (provinciálnym) predstaveným. Ak by bolo zriadenie samostatnej slovenskej provincie nemožné, budú patričné slovenské domy podliehať priamo generálnemu predstavenému rádovému. Výnimky z tejto zásady môžu byť prípustné len so súhlasom slovenskej vlády.
5. Členovia rádov a náboženských kongregácií môžu svoje filozoficko-teologické štúdia skončiť na svojich rádových učilištiach.
Hodnosť, respektíve funkciu, uvedenú v bode 4 čl. XII. môžu však členovia rádov a náboženských kongregácií obdržať, len keď spĺňajú predpoklady bodov a – e uvedeného článku.

Čl. XIV.
Cirkevný majetok
1. Slovenská republika priznáva a zaručuje všetkým právnickým osobám cirkevným (a náboženským) právo nadobúdania, držby, scudzovania a spravovania ich movitého i nemovitého majetku ako aj iných majetkových práv v rámci predpisov práva kanonického.
2. Scudzovanie a zaťažovanie majetku cirkevných inštitútov však predpokladá súhlas príslušných cirkevných vrchností a štátnej správy kultovej.
3. Jestvujúce majetkové práva cirkevné, ak ešte nie sú hypotekárne zaistené, môžu byť na žiadosť príslušnej cirkevnej vrchnosti do pozemkovej knihy na meno cirkevných právnických osôb, ktorým patria (napríklad: biskupstvo, kapitula, seminár, fara, rád, kláštor, kongregácia a pod.).

Dané...
podpisy

(Pokračovanie v budúcom čísle)