OSN ako ho nepoznáme

(Pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Roku 1926 izraelský profesor a sociálny filozof Jean Izoulet z Francúzskeho kolégia vydal dielo s názvom: Paris capitale des religions, ou la mission d?Israel. Už na prvých stranách sa dozvedáme, že: "Myšlienka postupného zjednotenia planéty sa dala do pochodu. No táto je obvykle spätá s ďalšou ideou: ideou pacifizmu a bezprostredného všeobecného odzbrojenia."
O niekoľko strán nato sa dočítame: "Náboženstvo je samotným jadrom, alebo ak chcete dvojnásobnou, trojnásobnou, štvornásobnou podstatou politiky. Bez náboženskej a morálnej vlády nemôže jestvovať politická ani spoločenská vláda. Ak nejestvuje poslušnosť spojená s morálnym zákonom, nemôže sa dosiahnuť trvalá poslušnosť voči svetským zákonom." Izoulet spresňuje, o ktoré náboženstvá by malo ísť: "Je to však prvé a posledné náboženstvo, ktoré nie je regionálne či miestne, ktoré je prítomné všade: medzinárodné a interkontinentálne náboženstvo? jedným slovom: planetárne náboženstvo. To je Mojžišovo náboženstvo Izraela." A dodáva: "Na nastolenie novej náboženskej moci je potrebné zamerať sa na tie duchovné a intelektuálne, mentálne a morálne pravidlá, ktoré sa nazývajú Univerzita. Deklarovaným cieľom je spojiť sa vo Federácii tisícky Univerzít. Dosiaľ je na zemi okolo tisícky Univerzít. Spojme ich! A tak na planéte vytvoríme vyšší spolok, mocnejší ako duchovné spolky, spolok Vedcov a Mysliteľov. (...) Na vrchole tejto Federácie tisícky univerzít sveta vytvoríme tisícprvú: najvyššiu univerzitu, planetárnu univerzitu, svetovú univerzitu, aby riadila nesmierny zástup Tisícky univerzít roztratených po celom svete."
V rovnakom diele Izoulet predstavuje inštitúciu, ktorej cieľom je zjednotenie zeme: "Áno, rozdeľte Spoločenstvo národov, rozdeľte ho na dve spoločnosti: jednu duchovnú? druhú sekulárnu. Rozdeľte ju na spoločenstvo cirkví a spoločenstvo štátov. Dostanete tak na jednej strane Sekulárnu mocnosť bánk a armády v Ženeve? a na druhej strane Duchovnú mocnosť vedy a poznania, cirkví a univerzít v Paríži."
Zo Spoločenstva národov nahradených OSN sa teda rozštiepili dva organizmy: jeden politický - OSN ako taká, druhý kultúrny – UNESCO so sídlom v Paríži.
Koľko stál ľudstvo tento nový krok ku Svetovej vláde?
Roku 1937 anglikánsky arcibiskup v Yorku William Temple sa o tom vyjadril počas kongresu Svetovej jednoty za mier takto: "Je možno nevyhnutné, že sa dospeje k novej vojne, aby sa dosiahla autorita Spoločenstva národov - môže sa stať, že súčasná generácia a tie budúce generácie budú decimované, obetované, až kým z nej Ženevská lóža nevyjde znovupotvrdená -, ako bola posledná vojna nepredstaviteľná v jej dôsledkoch."
Na obetiach 50 miliónov mŕtvych druhej svetovej vojny tak bola potvrdená autorita Spoločenstva národov! Roku 1946 sa narodila nová nadnárodná inštitúcia, Organizácia spojených národov (OSN).
Podľa slobodomurára Pierre Mariella nie iba OSN bola inšpirovaná lóžami, no až do neskorých sedemdesiatych rokov sa mohla spoľahnúť na dve tretiny svojich funkcionárov prihlásených k slobodomurárstvu! Podľa informácií o prvých rokoch činnosti OSN okrem iného vyšlo najavo, že: "Z 1 800 činiteľov OSN 1 200 bolo Židov. Z najvyšších predstaviteľov OSN bolo viac ako 50 percent Židov. Na zástave OSN je biela a modrá farba rovnako ako na vlajke Izraela."
Počas zasadania 10. decembra 1948 generálne zhromaždenie Spojených národov schválilo "Všeobecnú deklaráciu ľudských práv". Táto deklarácia bola vyvrcholením viacročnej práce komisie, v ktorej mal rozhodujúci vplyv francúzsky právnik Renč Cassin. Cassin ako nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1968 a člen vyššieho židovského slobodomurárstva B' nai B'rith na zjazde Decalogue Lawyers Society v Chicagu v roku 1970 potvrdil, že Všeobecná deklarácia ľudských práv je "zosvetštením judaistických princípov". Nejde o nič nové, ak uvážime, že roku 1927, izraelita Elie Eberlin pripomenul, že "Izrael si neželá nič iné ako sociálnu spravodlivosť" , pre ktorú bol nepretržite prenasledovaný, "svoju historickú misiu slobody národov? kolektívneho Vykupiteľa ľudských práv."
Deklarácia ľudských práv OSN, pozmenená podľa tej z roku 1789 z Francúzskej revolúcie, verne kopíruje jej kroky, načrtávajúc univerzálneho človeka lóže, moderného a racionálneho človeka, pána svojich myšlienok, schopného, s vierou, postupom prostredníctvom vedy a techniky zatlačiť do úzadia náboženskú "poveru".
Prvý článok Deklarácie ľudských práv vyhlasuje: "Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné vo svojej dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva." No tento duch bratstva nebránil OSN vyhlásiť v inom dokumente: "Roku 1962 generálne zhromaždenie prerokovávalo po prvý raz otázku rastu populácie a ekonomického rozvoja. (...) Táto diskusia znamenala zásadný zlom v demografickej politike OSN. Odvtedy pomaly, no postupne smerovala k aktivite na poli plánovaného rodičovstva (...). Počas rokov 1965-66 Spojené národy získali užší mandát pomáhať krajinám, ktoré mali rozbehnutý program kontroly populácie prostredníctvom regulácie plodnosti, rovnako ako OMS a UNESCO." V rovnakom dokumente OSN priznáva potrebu vykonať niektoré opatrenia na uplatnenie pôsobnosti kontroly pôrodnosti ako na Západe, tak aj v chudobných krajinách Tretieho sveta. Išlo o tieto opatrenia:
1. rozšírenie ochranných prostriedkov (prezervatívov), ktoré musia byť ľahko dostupné a ich cena, musí byť čo najnižšia
2. zavedenie manželstiev vo vyššom veku a modely menších rodín
3. zavedenie orientácie na kontrolu pôrodnosti do študijných osnov zdravotníckych škôl
4. potierať kresťanskú myšlienku zdržanlivosti, pretože tá nepodporuje duševné zdravie a prívetivý vzťah medzi manželmi
5. rozšíriť chirurgickú sterilizáciu?
6. podporovať potrat ako prostriedok antikoncepcie, pretože mnohí sa zhodujú v domnienke, že abort môže predstavovať dnes jedinú metódu širokého použitia na kontrolu pôrodnosti vo svetovom meradle.
Dokument ponúka tabuľku, z ktorej sa dozvedáme, že v Japonsku počas rokov 1959 až 1965 bolo vykonaných 6 860 000 potratov, pri ktorých zomrelo "iba" 278 žien. Správa pripisuje osobitný význam istému orálnemu produktu spôsobujúcemu bezpečný abort konštatujúc, že "bude hodný vysokého medzinárodného uprednostňovania".
Hoci článok 3 Deklarácie ľudských práv OSN prehlasuje, že "každý jedinec má právo na život, na slobodu a bezpečnosť vlastnej osoby", Spojeným národom sa podarilo pozbaviť tohto bezvýhradného práva dobrých 3 milióny počatých detí iba počas desiatich rokov v Taliansku a 60 miliónov každý rok v ostatných častiach sveta!
OSN sa po 60 miliónoch mŕtvych v dvoch svetových vojnách "nevyhnutných na jej ustanovenie" podarilo nastoliť vo svete hromadné hubenie oveľa dlhšieho významu, a to s každoročným rytmom!
No ako je možné dať do súladu vraždenie s Deklaráciou ľudských práv alebo dokonca s Právami dieťaťa, vyhlásenými OSN roku 1959? Odpoveď na túto otázku dal taliansky prezident UNICEF Arnaldo Farina: "Z osobných dôvodov hovorím, že potrat je vražda. (...), no nemôžem to tvrdiť ako predseda talianskeho výboru pre UNICEF. Oficiálne stanovisko fondu (UNICEF) konštatuje, že problém abortu by mal byť politickou skutočnosťou, a predovšetkým osobnou otázkou. Nemyslíme si, že by ho bolo potrebné začleniť do detských práv. (...). UNICEF nemôže byť ani naklonený abortu, ani byť proti nemu." A tak z náčrtu nového dohovoru OSN o právach dieťaťa bola vyňatá veta, ktorá priznáva každej ľudskej bytosti "primeranú právnu ochranu ako pred, tak i po narodení", ktorá už bola obsiahnutá v Právach dieťaťa roku 1959!
V tejto vojne proti svetovej populácii kontrolóri OSN si slúžia mocou a pôsobením každej kancelárie, inštitúcie a organizácie, ktorá je čiastočne či úplne začlenená do Spojených národov. Počnúc Generálnym sekretariátom Svetovej banky a Medzinárodným menovým fondom, poprednými organizáciami ako UNECSO a OMS po ďalšie organizácie, inštitúty, rady, fondy a komisie OSN, táto fixná idea "demografickej kontroly" a "redukcie svetovej populácie" alebo surového "vyľudnenia planéty" sa stala nástojčivou a dotieravou témou, ktorá presiakla dokonca tisícky mimovládnych organizácií registrovaných pri OSN.
Generálny sekretár Boutrus Boutrus-Ghali vo svojej správe z roku 1992, obsahujúcej jeho návrhy reformy Spojených národov, potom ako objasnil nový kontext medzinárodného ohrozenia spôsobeného množením nukleárnych a konvenčných zbraní, rasizmom a technologickým pokrokom (!), neváhal postaviť medzi najvážnejšie problémy sveta, demografický prírastok: "Táto nová dimenzia ohrozenia," píše Boutrus-Ghali, "nemôže zatieniť pokračujúce a ničivé problémy nekontrolovaného rastu populácie (...)"
Mučeníckemu národu v Sarajeve, ktorý ho 31. decembra 1992 po desiatich mesiacoch nepretržitého obliehania, privítal výkrikmi: "Boutrus-Ghali, hanbi sa! Boutrus-Ghali, Hitler!", generálny tajomník Spojených národov odpovedal: "Na čo sa sťažujete? Nachádzate sa tu v oveľa lepšej situácii ako ľudia v desiatkach iných miest na svete! (...) Úmrtnosť v iných krajinách je oveľa horšia. (...) Problémom sú masmédiá (...), ktoré upriamujú pozornosť na biedu ľudstva, zatemňujúc jemné znamenia pokroku dosiahnuté v mierovom procese."!
Medzi najvplyvnejšími osobnosťami, ktoré sa neváhali angažovať na poli redukcie svetovej populácie, patrí čestné miesto Robertovi MacNamarovi, exprezidentovi Svetovej banky, ktorá nanútila rozvojovým krajinám používanie prostriedkov proti počatiu, to "conditio sine qua non", aby mohli získať finančnú pomoc. Roku 1984 vo vplyvnom časopise Foreign Affairs ubezpečoval, že určené úrovne svetovej populácie by nemali, ani nesmú byť prekonané: "To nastane buď prostredníctvom humánnych a dobrovoľných opatrení, alebo maltuziánskej* odmlky". (* Maltuzianizmus – podľa britského ekonóma T. R. Malthusa, národohospodársky smer hlásajúci, že obyvateľstvo sa rozmnožuje geometrickým radom, zatiaľ čo produkcia životných prostriedkov aritmetickým radom, takže príčina biedy, hladu v spoločnosti sa zvaľuje na prírodu, ktorá k ľudstvu nie je štedrá, porov. Veľký slovník cudzích slov, SAMO-AAMM, Veľký Šariš 1997 – navrhujem vložiť ako poznámku, keďže sa v texte tento smer viac ráz uvádza, pozn. preklad.) Roku 1980 už napomenul: "Hlavným problémom je nárast populácie (...). Sú dve cesty, ako sa vystríhať sveta s 10 miliardami ľudí: alebo sa rýchlo znížia počty prírastku, alebo zvýšia čísla úmrtnosti. Prirodzene jestvuje veľa spôsobov na zvýšenie miery úmrtnosti? jeden z nich je termonukleárny, vojna môže veľmi rýchlo a definitívne vyriešiť tento problém, zatiaľ čo bieda a choroby sú na druhej strane starodávnejšie riešenia (...). Dňa 18. júna 1990 čestný hosť konferencie Demografické problémy v Afrike MacNamara bez zbytočných okolkov vyhlásil: "AIDS je zatiaľ iba uštipnutím komára v porovnaní s rozmermi problému (...) Aj keď spojíme AIDS a miestne vojny, mŕtvi sa rátajú iba na stovky, zatiaľ čo novonarodených sú tisíce."!

Mimovládne organizácie

Na ceste ku Svetovej vláde a vyľudneniu planéty, ako to tvrdili Wells a Russell, je nevyhnutné vyvrátiť inštitúciu zvrchovaného štátu a podriadiť svetovú populáciu zmene náboženskej, morálnej a kultúrnej identity.
Toto je úloha, ktorú svetoví stratégovia zverili tisíckam mimovládnych organizácií (ONG) začlenených v rozličných radách a pobočkách sekretariátu Spojených národov. Tieto organizácie sú splnomocnené prijímať dôverné dokumenty a sú pozývané zúčastňovať sa na konferenciách a zjazdoch dohodnutých OSN.
Spojené národy príznačne predstavujú tieto organizácie ako málo dôležité, bez prostriedkov, motivované iba humanitnými cieľmi a bez akéhokoľvek zväzku s vládnou mocou v západných krajinách. Mnohé z týchto organizácií ako napríklad vyššie židovské slobodomurárstvo B’nai B’rith (ktoré sústreďuje približne 635 000 členov a 1 400 lóží rozptýlených po celom svete ), Oxfam (Oxford Famine) alebo Presbyteriánska cirkev USA však predstavujú elitu, ktorá pracuje na najvyššej vládnej úrovni, určujúc politické rozhodnutia, alebo prináležia tajným službám, v krajinách ako Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska a Francúzsko a Spojené štáty – troch krajinách, ktoré sústreďujú skutočnú vnútornú moc Spojených národov z výšky svojej pozície stálych členov Rady bezpečnosti OSN"!
Medzi najdôležitejšie mimovládne organizácie, ktoré riadia tieto tri krajiny, alebo ktoré reprezentujú skutočných hovorcov príslušných špionážnych kancelárií, sa môžu zapísať: B’nai B’rith, Oxfam, American Jewish Commitee, Amnesty International, Freedom House, Greenpeace Heritage Foundation, Trilateral Commission, Popultaion Council, Population Crisis Committee, Rockefeller Foundartion, Rotary International, International League of Human rights, Presbyterian Church U. S. A., Episcopal Church, Lutheran World Federation, Maryknoll Fathers, National Conference of Christians and Jews, Baha’i International Community, World Council of Churches, World Jewish Congress, World Vision International, Temple of Understanding.
Pod týmito sa hmýri myriada ďalších organizácií, ktorým bola zverená osobitná úloha vyvolať zmenu náboženskej, kultúrnej a morálnej povahy v svetovej populácii a vštepiť averziu, nenávisť a odpor voči inštitúcií zvrchovaného štátu. Detaily tohto dômyselného poslania vypracoval Tavistock Institute of Human Relations v Londýne, známejší ako Centrum psychologickej vojny britských tajných služieb, sériou štúdií začatých v šesťdesiatych rokoch, ktoré vyvrcholili v Program for Social Innovations in Global Management (SIGMA) a sériou konferencií konaných v Clevelande, v Ohiu od 13. do 19. novembra 1989, na ktorých sa výslovne žiada koniec éry národnej zvrchovanosti. Roky 90. boli označené ako konečná hranice tohto obdobia!
So psychiatrami, sociológmi a politickými aktivistami zo 44 krajín táto séria konferencií poukázala na drastickú redukciu národnej suverenity ako nevyhnutného predpokladu riešenia série globálnych problémov – nekontrolovaného nárastu ľudskej populácie, vyčerpania prírodných zdrojov, hladu vo svete, porušovania ľudských práv a šírenia sa každého druhu násilia. Na senzibilizáciu svetovej populácie voči všetkým týmto problémom bolo uvedených ako nástroj takmer 20 000 nevládnych organizácií OSN, ktoré vďaka ich medzinárodnej povahe mohli ľahko prekonať všetky národné hranice a nerušene účinkovať vďaka ich propagovanej úlohe náboženského, kultúrneho, sociálneho, ekologického alebo humanitného úsilia. Tieto organizácie, ktoré v počte nemenej ako 200 na začiatku storočia zaznamenali rozmach na konci druhej svetovej vojny, až po dosiahnutie ohromujúceho počtu 18 000 v roku 1980, sú spoločenským klamom tohto storočia a tvoria mechanizmus, ktorý možno použiť až do krajnosti na dosiahnutie ich cieľov!"
Z mimovládnych organizácií, ktoré sa priamo zaoberajú problém populácie, jedna z najsmutnejšie preslávených je International Planned Parenthood Federation (IPPF). Táto inštitúcia financuje programy sterilizácie na celom svete! Iba v roku 1984 americká sekcia zarobila viac ako 300 miliárd lír na potratoch. V bulletinoch IPPF sa odporúča čítanie kníh ako napr. Nová vízia krvismilstva od Wardella B. Pomerowa, ktorá okrem iného píše: "Krvismilstvo medzi dospelými a malými deťmi sa môže ukazovať ako uspokojivá a obohacujúca skúsenosť" .
Niektoré z opatrení navrhnutých IPPF na obmedzenie miery plodnosti v Spojených štátoch, sú:
1. nútiť ženy pracovať, zriaďovať menej detských jaslí?
2. limitovať alebo obmedzovať bezplatnú zdravotnícku pomoc, štipendiá, pôžičky a pomoc rodinám s viac ako určitým počtom detí?
3. povinnosť potratu pri mimomanželských tehotenstvách?
4. povinná sterilizácia pre rodičov s viac ako dvoma deťmi?
5. obmedzenie prideľovania štátnych bytov početným rodinám?
6. redukcia alebo obmedzenie platu ženám počas materskej dovolenky?
7. zrušenie sociálnej pomoci rodinám s viac ako dvoma deťmi?
8. odloženie manželstva?
9. vytvorenie novej predstavy o rodine?
1./ vzrast homosexuality.
Toto všetko stále v mene Práv muža a ženy! Hoci veľmi podobných tým, ktoré vyslovil Adolf Hitler vo svojom Generálnom východnom pláne roku 1941: "Na problematických územiach musíme zaviesť rozhodujúcu politiku negatívneho demografického vývoja. Propagandistickými kampaňami, predovšetkým v tlači, v rozhlase, s letákmi, pamfletmi, vzdelávacími kurzami? musíme viesť ľudstvo k názoru, že je škodlivé mať deti. (...) Okrem tejto propagandy musíme rozšíriť informácie o antikoncepcii. Vznikne špeciálny priemysel na prostriedky antikoncepcie, ktoré nebudú trestné, ako nebude trestný ani potrat. Musíme vytvoriť osobitné ústavy špecializované na abort a učiť lekárov a stredný zdravotnícky personál, ako ho praktizovať. Dobrovoľná sterilizácia bude dovolená. Detská úmrtnosť nebude potláčaná. (...) Keď obrátime masu Rusov na model jedno či dvojdetnej rodiny, dosiahneme náš cieľ".
Ekologické pohanstvo

Najúčinnejšiu oporu v tejto genocídnej vojne však OSN nachádza v UNESCO.
V novembri 1942 sa v Londýne zhromaždili účastníci Konferencie ministrov priemyslu spojeneckých krajín, ktorí preberali návrh výboru, ktorému predsedal – aká náhoda! – Gilbert Murray, na vytvorenie stálej organizácie na riadenie a lepšie medzinárodné dorozumenie. Na jednej z nasledujúcich konferencií roku 1945, opäť v Londýne, bolo založené UNESCO. Výnimočnou osobnosťou tejto poslednej konferencie bol zasa Gilbert Murray, zatiaľ čo prvým generálnym riaditeľom novej organizácie sa stal Julian Huxley, ďalší blízky priateľ Bertranda Russella a nasledovník H. G. Wellsa a Aleistera Crowleyho, známy a uznávaný zakladateľ súčasného satanistického hnutia. Julian Huxley neváhal vyhlásiť: "Už sa viac nepotrebujeme utiekať k teologickému zjaveniu či k metafyzickému absolútnu. Freud a Darwin sú schopní dať nám našu filozofickú víziu sveta" !
V brožúrke, objasňujúcej méty a filozofiu UNESCO, riaditeľ inštitúcie Huxley okrem iného tvrdí: "UNESCO sa musí zbaviť každej vízie výhradne či primárne nadprirodzenej". Ľudstvu však napísal: "(...) pre UNESCO bude dôležité bdieť, aby eugenetický problém bol prešetrený s najvyššou starostlivosťou za účasti verejnej mienky, aby to, čo je dnes nemožné, bolo prinajmenšom dosiahnuteľné.". O niečo ďalej: "Uvedomenie si, že jestvuje optimálny počet obyvateľstva, zodpovedajúci sociologickým a technologickým podmienkam, je nevyhnutným prvým krokom ku kontrole pôrodnosti."

Roku 1948 sa zrodili dve materské organizácie všetkých budúcich svetových ekologických hnutí – v Európe využijúc funkciu generálneho riaditeľa UNESCO Julian Huxley založil Medzinárodnú úniu na ochranu prírody? v Amerike prezident Univerzity v Chicagu Robert H. Hutchins založil Inštitút Aspen pre humanistické štúdiá. Julian Huxley a Robert Hutchins boli obaja priatelia a úzki spolupracovníci Bertranda Russella!
Julian Huxley opodstatnil založenie novej inštitúcie týmito slovami: "Po istom čase demografický problém bude dôležitejší ako vojna a mier (...), pretože človek sa začína rozširovať po celej planéte ako rakovina."
Po 10 rokoch Medzinárodná jednota na ochranu prírody zmenila meno na Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, ktorá bola pričlenená k OSN a má 400 členov reprezentujúcich päťdesiatku vlád, viac ako 100 inštitúcií na vládnej úrovni a približne 30 súkromných organizácií!"
Inštitút Aspen Roberta Hutchinsa svojou mierou prispel na vytvorenie masového ekologického hnutia darom 200 tisíc dolárov, ktoré poslúžili na oslavu Dňa zeme 22. apríla 1970. Krátko predtým prezident inštitútu Aspen Robert O. Anderson daroval ďalších 200 tisíc dolárov Davidovi Browerovi, aby založil nové radikálne ekologické hnutie, ktoré bolo neskôr nazvané Priatelia Zeme.
Ekologizmus, drogy a antikultúra podľa genocídnej teórie Bertranda Russella boli nerozlučne spojené. Naozaj, zatiaľ čo Julian Huxley sa zaoberal ekologizmom, jeho brat Aldous Huxley, ďalší priateľ Bertranda Russella, začal s programom "psychológie masy", ktorú filozof požadoval. Tento program niesol v Spojených štátoch meno program MK-Ultra. Projekt mal za cieľ úvod a rozšírenie konzumácie drog medzi študentskou mládežou v Amerike, ako prvý krok k nasledujúcej expanzii a jej masové používanie v USA, Európe a v ostatnom svete! Experimentátor v prvej osobe v oblasti halucinogénnych drog Aldous Huxley prejednával svoje vízie v dvoch apologetických dielach, preložených aj do taliančiny: Le Porte della percezione (Brány vnímania), napísanej roku 1954 (Devil Book, Neapol) a Paradiso e Inferno (Raj a peklo), napísanej roku 1956 (Oscar Mondadori, 1989).
Aj ďalší priateľ Bertranda Russella, Robert Hutchins, bývalý riaditeľ Univerzity v Chicagu a zakladateľ Inštitútu Aspen, urobil svoju časť - ako programový riaditeľ vo Fordovej nadácii, ktorú financoval, na začiatku päťdesiatych rokov výskumným programom o halucinogénoch, ako je LSD a mascalina, ktorý slúžil na vedeckej platforme pre hnutie anitkultúry v budúcom desaťročí.
(Pokračovanie v budúcom čísle)