Marián Klenko

Ad referendum

Za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa v májovom referende vyjadrilo takmer 93 % zúčastnených voličov. K referendovým urnám však pristúpilo len čosi viac ako 52 % občanov, ktorí boli zapísaní v hlasovacích listinách. Približne 47 % oprávnených voličov nevyužilo možnosť vyjadriť svoj súhlasný alebo odmietavý postoj k nášmu vstupu do EÚ. Tieto údaje predznamenali obsah ďalších poreferendových polemík a diskusií.
Referendovému hlasovaniu predchádzala vládna kampaň. Jej cieľom bola mobilizácia občanov, ktorá gradovala s blížiacim sa termínom ľudového hlasovania. Stratégia kampane vychádzala z prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých väčšina oprávnených voličov súhlasí, alebo skôr súhlasí so vstupom Slovenska do EÚ. Autori stratégie sa preto nesústredili na presviedčanie odporcov vstupu, čo sa odzrkadlilo v jednostrannom zameraní vládnej kampane bez výraznejšieho zhodnotenia kladných i záporných stránok európskej integrácie. Takto vedená predreferendová kampaň vyvolávala dojem, akoby účasť na ľudovom hlasovaní znamenala automatické potvrdenie nášho vstupu do EÚ a neúčasť na plebiscite zase odmietnutie členstva v tejto organizácii. Z tohto hľadiska sú kauzy spojené s hymnou referendovej kampane ako aj klamlivé či dvojzmyselné spoty len trápnou epizódou, ktorá má okrajový vplyv na účasť voličov v referende.
Oveľa závažnejšou skutočnosťou je skôr to, že v období pred referendom neprebiehala vecná diskusia o Európskej únii, obsahu dojednaných kapitol a ich dôsledkoch na život štátu, podnikovej sféry a domácností. Rovnako chýbali prognózy, aké následky by spôsobilo prípadné nezačlenenie Slovenska do EÚ. Napriek kampani, ktorá sa stala predmetom kritiky opozície, ale aj niektorých predstaviteľov vlády, dôvody neúčasti občanov na referendovom hlasovaní sú podstatne širšie.
Príčiny pasívneho postoja takmer polovice občanov nemajú spoločného menovateľa, keďže sa viažu na odlišné voličské prostredia. Podiel tých, ktorí súhlasia alebo odmietajú naše začlenenie sa do Európskej únie, nekopíruje rozdelenie politického spektra na opozíciou a koalíciu, ale táto diferenciácia (v rôznej miere) prechádza všetkými politickými stranami. Okrem toho, na voľbách sa pravidelne nezúčastňuje 15 až 25 % oprávnených voličov, ktorí sa rovnako stavajú k hlasovaniu v predkladaných referendových otázkach. Ani zjednotené úsilie relevantných politických strán a hnutí tak nedokázalo zmobilizovať všetkých oprávnených voličov.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že bez priamej podpory opozície by referendum nebolo úspešné. Napriek tomu, už krátko po zverejnených výsledkoch sa objavili úvahy, podľa ktorých sa voliči opozície zúčastnili na plebiscite v menšom počte ako stúpenci vládnych strán. Autori tejto tézy zrejme vychádzali z predpokladu, že voliči parlamentnej a ešte výraznejšie mimoparlamentnej opozície mali podstatne viac dôvodov na neúčasť v referende ako priaznivci vládnej koalície. Úspešnosť (platnosť) referenda sa spájala so stabilitou vlády, ktorá by v dôsledku nízkej účasti občanov nemusela dokončiť svoje funkčné obdobie. Ukazuje sa, že takýto výsledok hlasovania by síce spôsobil isté turbulencie vo vládnom kabinete, čo by sa premietlo do odvolania jedného, prípadne viacerých ministrov, ale vláda ako celok by sa udržala.
O vstupe do EÚ by následne rozhodol zákonodarný zbor. Po druhé, strany súčasnej vládnej koalície ignorovali všetky doterajšie referendá, predovšetkým o neprivatizácii strategických podnikov a skrátení funkčného obdobia bývalej vlády. Voliči opozície na tento ich postoj nezabúdajú a viacerí sa zrejme z protestu na májovom referende skutočne nezúčastnili. Pre strany vládnej koalície je príznačný ich postoj k neplatnému referendu o vstupe do NATO, keď s úmyslom prehĺbiť vnútropolitickú krízu a dať jej medzinárodný rozmer doslova hazardovali s integračnými ambíciami a prestížou Slovenskej republiky. Súčasná opozícia (osobitne HZDS) zaujíma v zásadných zahranično-politických otázkach podstatne konštruktívnejší postoj. V spojení s účasťou občanov na poslednom referende mohol a zaiste i negatívne zapôsobil postoj vlády k petičnej akcii, ktorá smerovala k vypísaniu referenda o vstupe Slovenska do NATO. Aj keď Ústava SR neukladá povinnosť, aby sa odporúčacie referendum v tejto otázke muselo uskutočniť, vláda proti takémuto hlasovaniu používala argumenty, ktoré v krátkom čase (z dôvodu konania referenda o EÚ) nepriamo poprela. Mnohí ľudia právnym dôvodom nevypísania referenda v tejto otázke nerozumejú, alebo ich neuspokojujú.
Na referende sa nezúčastnil značný podiel voličov strán vládnej koalície. Ich dôvody sa len čiastočne zhodujú s príčinami neúčasti sympatizantov opozície. Zo strany tejto pomerne heterogénnej skupiny voličov ide o ľahkovážne spoliehanie sa na voličov, ktorí sa referenda zúčastnia a budú hlasovať tak, ako by hlasovali oni. Spomínaná skupina voličov neprejavuje takú disciplinovanosť na hlasovaní ako napríklad starší ľudia, ktorí sa podľa viacerých pozorovateľov zúčastnili referenda v neočakávanom počte. V tomto prípade sa potvrdilo, že prieskumy verejnej mienky, v ktorých prevažuje počet jednej názorovej skupiny, nemajú výhradne mobilizačný charakter, ale na niektorých voličov majú doslova opačný vplyv.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pri väčšej účasti voličov by sa zväčšil podiel tých, ktorí sa k začleneniu Slovenska do EÚ stavajú skepticky. Bez ohľadu na politické preferencie občania sa obávajú najmä nárastu cien a zvýšenia daní. Ak sa bude bližšie skúmať sociálne zázemie ľudí, ktorí sa na referende nezúčastnili, ukáže sa pomerne veľký podiel nezamestnaných, poberateľov sociálnych dávok a občanov z nižších príjmových skupín. Zo strany občanov, ktorí sa na referendovom hlasovaní nezúčastnili, nejde ani tak o demonštráciu ich vzťahu k štátu, hodnotám priamej demokracie či integrácii ako takej, ale skôr o obrovský pocit neistoty a strach z budúcnosti. Tieto pocity pritom zdieľajú aj viacerí z tých, ktorí pristúpili k referendovým urnám a napriek zlej sociálnej a ekonomickej situácii vyjadrili svoj občiansky postoj.
Odhliadnuc od nízkej účasti občanov na referendovom hlasovaní ide o prvé platné referendum po roku 1993. Jeho výsledok potvrdil orientáciu Slovenskej republiky na Európsku úniu. Naše pristúpenie do EÚ však musia najskôr ratifikovať jej členské štáty. Vyžiada si to nemalé diplomatické úsilie, keďže Slovensko má problémy vo viacerých kritických oblastiach. Popri negatívach, ktoré budú sprevádzať začlenenie v najbližších rokoch, prináša spoluúčasť Slovenska na politike Únie viacero príležitostí. Zámerne je reč o príležitostiach, lebo akceptovanie podmienok hospodárskej súťaže v EÚ ešte neznamená automatický úspech. Na jednej strane ide o otázku využitia fondov Únie, čo je nielen byrokraticky náročné, no nesmierne dôležité bude i zabezpečenie zdrojov, nevyhnutných na spolufinancovanie predkladaných projektov.
Najzávažnejším rozmerom európskej integrácie predstavuje zhodnotenie voľnejšieho prístupu na vyspelý, likvidný, ale tiež náročný európsky trh. Tým nevznikne výhoda iba pre našich domácich producentov. Tovary a služby budú vo zvýšenej miere smerovať aj na Slovensko.
Popri ekonomickom rozmere má európska integrácia významnú geopolitickú dimenziu. Slovensko neprichádza o svoju suverenitu, no o časti kompetencií národných štátov bude spolurozhodovať s ostatnými krajinami EÚ. Dochádza tak k určitému posunu v otázke rozhodovania. Doposiaľ kandidátske krajiny (v úsilí prispôsobiť sa podmienkam Únie) pasívne prijímali odporúčania orgánov EÚ, po vstupe budú už o jednotlivých politikách priamo spolurozhodovať. Hlas Slovenska bude primeraný jeho postaveniu a charakteristikám z hľadiska politickej geografie, no možnosť spájania sa v jednotlivých otázkach s krajinami, ktoré majú porovnateľné problémy, zvyšuje možnosť presadenia vlastných stanovísk aj potrieb. V tomto smere zohrajú rozhodujúcu úlohu politické reprezentácie národných štátov. Na ich zložení, podobne na zaangažovanosti občanov a príslušných národných inštitúcií bude záležať, či a do akej miery dokáže Slovensko zhodnotiť efekt európskej integrácie.
Účasť na najbližších parlamentných voľbách bude minimálne rovnako dôležitá ako účasť na referende o vstupe Slovenska do Európskej únie.