Stanislav Májek

Postoj Katolíckej cirkvi k slobodomurárom

V Kremnici 19. mája 2003 pod patronáciou Veľkej lóže Českej republiky bola založená nová nemecko-anglicko-francúzska slobodomurárska lóža, ako o tom rozhodli svetové Veľké lóže vo Viedni 19. januára 2003. Následne sa majú založiť ďalšie lóže v Nitre, B. Bystrici, Zvolene, Košiciach a maďarská lóža v Komárne. Doteraz pôsobia v Bratislave tri lóže – Humanizmus, Ján Kollár a židovská lóža B´nai B´rith - Tolerancia. Pôsobenie slobodomurárov na Slovensku sa teda rozširuje, a tak chcú pod heslom tzv. všeľudského bratstva a humanity získať rozhodujúci vplyv na dianie v krajine. Na dosiahnutie svojho cieľa potrebujú získať popredné miesta v kultúre, školstve, vede, finančníctve a hlavne v médiách. Katolíckej cirkvi, ktorá sleduje predovšetkým duchovnú oblasť, tento vplyv na spoločenské dianie rázne odopierajú. Vidíme to najmä v komerčných televíziách a novinách, z ktorých sa šíria invektívy proti jej predstaviteľom a laikom.
Postoj Katolíckej cirkvi k spoločnostiam, ktoré bojujú proti nej, teda aj k slobodomurárskym, vyjadril pápež Ján Pavol II. v novom Kódexe (Codex iuris canonici – CIC) z roku 1983 v kánone 1374 - Kto sa zapíše do spoločnosti, ktorej činnosť je zameraná proti Cirkvi, nech je potrestaný spravodlivým trestom; kto takúto spoločnosť podporuje alebo vedie, nech je potrestaný interdiktom.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Mons. Marián Gavenda dňa 18. novembra 2002 v Slovenskom rozhlase – v relácii Cesty oboznámil poslucháčov s deklaráciou Kongregácie pre vieroučné otázky, prijatej 26. 11. 1983 a upresňujúcej kánon 1374 v prípade slobodomurárskych združení. Jej znenie je nasledovné:

Deklarácia o slobodomurárskych združeniach
Je otázka, či sa zmenila mienka Cirkvi o slobodomurárskych združeniach, lebo v novom Kódexe cirkevného práva (CIC) sa už výslovne nespomínajú ako v starom kódexe. Táto posvätná Kongregácia má moc odpovedať, že túto okolnosť treba pripísať kritériu použitému pri redakcii, čo sa zachovalo aj ohľadom iných združení, ktoré sa nespomínali, lebo sa už začlenili do kategórií v širšom zmysle.
Teda trvá nezmenená negatívna mienka Cirkvi ohľadom slobodomurárskych spoločností, lebo ich princípy sú stále nezlučiteľné s učením Cirkvi, a preto zapísanie sa do nich je Cirkvou zakázané. Veriaci, ktorí sa zapísali do slobodomurárskych spoločností, sa nachádzajú v smrteľnom hriechu a nemôžu pristúpiť k svätému prijímaniu.
Miestne cirkevné vrchnosti nemajú dovolenie vysvetľovať úsudok ohľadom slobodomurárskych združení, čo by so sebou prinášalo zrušenie vyššie spomenutého výroku podľa úmyslu Deklarácie tejto posvätnej Kongregácie zo dňa 17. februára 1981 (AAS 73-1981, s.240-241).
Túto deklaráciu Sv. Otec Ján Pavol II. schválil a prikázal zverejniť pri riadnej schôdzi tejto posvätnej Kongregácie počas audiencie, ktorú udelil dolu podpísanému kardinálovi prefektovi.
V Ríme, v budove posvätnej Kongregácie pre náuky viery, dňa 26. novembra. 1983
Jozef kardinál Ratzinger, prefekt
Hieronym Hammer, arcibiskup – sekretár

Kongregácia sa v roku 1985 okrem toho ešte vyjadrila, že sa nevylučuje vážny dialóg jednotlivých katolíkov so slobodomurármi. Ide skutočne len o jednotlivé vážne prípady.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa exkomunikácia za samotné členstvo v slobodomurárskych organizáciách priamo v Deklarácii nenachádza, je zahrnutá už v kánone 1374, ktorý nedovoľuje členstvo v organizáciách zameraných proti Cirkvi a že jej postoj k slobodomurárom je jednoznačne odmietavý.