Juraj Vohnout

Rybníčkova reforma (pohľad zvnútra)

Každému súdnemu človeku je jasné, že verejnoprávnosť mocným tohto sveta prekáža. Skutočná verejnoprávnosť totiž znamená nezávislý pohľad na politické, hospodárske, kultúrne dianie doma i vo svete. STV verejnoprávna (de iure) v skutočnosti verejnoprávna nikdy nebola. Najmarkantnejšie sa to prejavovalo za všetkých vlád v moderovaní politických debát, ktorých účelom bolo skôr divákovi po lopate oznamovať, ako má voliť, koho považovať za pokrokového, kto je dobrý a kto zlý. Tento stav trvá naďalej, hoci je neúnosný. Najnovšia kuriozita, keď parlament povolal do funkcie riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie bývalého riaditeľa súkromnej (konkurenčnej) televízie, hovorí za všetko. Urobili capa záhradníkom (či šťuku správcom rybníčka?). Náš názor, že pod vedením Richarda Rybníčka nejde o skutočnú reformu STV, potvrdzuje aj príspevok prepusteného pracovníka jej regionálneho štúdia v Banskej Bystrici.

V STV je viac než potrebná racionalizácia výroby, ale aj organizačnej štruktúry. Opatrenia súčasného vedenia však nie sú optimálne, a to hlavne z dlhodobého hľadiska. Jediné, čím sa Rybníčkov menežment odlišuje od mnohých predchodcov, je fakt, že razantne naštartoval reformu. Tá ho buď vynesie na vrchol, alebo pochová zaživa, a to vďaka viacerým koncepčným chybám:
1. Zásadnou chybou je vychádzať zo starej organizačnej štruktúry a stavať na nej, pričom ju (vzhľadom na neprehľadnosť a množstvo parazitných štruktúr) nemožno považovať za dobrý základ pre efektívnu činnosť televízie.
2. Mierne povedané, neštandardným krokom Richarda Rybníčka bolo začať reformu bez jasného vymedzenia programu pre nasledujúce obdobie, z čoho by následne bolo možné kvantifikovať potreby výrobných kapacít, a tým i stavy zamestnancov. Je chybou myslieť si, že úzko špecializovaní profesionáli budú čakať rok doma, kým ich STV (možno) zavolá na “sezónnu" prácu za nejasných platových podmienok. V konečnom dôsledku to bude znamenať odliv špecifických profesií do iných odvetví (najmä v Košiciach a Banskej Bystrici, kde je malá pravdepodobnosť zamestnať sa v inej televízii), a zrejme sa zopakuje situácia spred desiatich rokov, kedy z STV odišla väčšina kvalitných tvorivých pracovníkov, hlavne z oblasti dramaturgie. Tu môžeme hľadať začiatok kvalitatívneho prepadu Slovenskej televízie v oblasti tvorby a výroby vlastných programov.
3. Prepúštanie sa týka najmä výrobných pracovníkov, pričom neboli stanovené kritériá ich selekcie.
4. Pravdepodobne si pán Rybníček uvedomuje, že zvyšovanie koncesionárskych poplatkov musí byť vyvážené aj ponukou kvalitného programu. Divák predsa nebude donekonečna tolerovať vysielanie z archívu. Jeho konkrétne kroky sú však s týmto faktom v rozpore. V STV totiž de facto programy už ani nebude mať kto vyrábať. Napríklad v televízii Markíza, ktorá vyrába najmä spravodajstvo, a oproti STV v zanedbateľnom množstve aj publicistiku, pracuje cca 30 kameramanov. V STV, ktorá vyrába množstvo publicistiky, vyplývajúcej najmä z jej verejnoprávneho charakteru, dokumentárne filmy, športové prenosy, zábavné programy a samozrejme spravodajstvo v porovnateľnom množstve ako Markíza, ponechal Richard Rybníček 19 kameramanov (vrámci celej STV). V banskobystrickom štúdiu z piatich kameramanov ostal jeden. Nakoľko som túto regionálnu reformu prežíval osobne, ponúkam čitateľom pohľad zvnútra:

Reforma na horehronský spôsob
(fakty súvisiace s realizáciou hromadného prepúšťania v STV-TŠ Banská Bystrica)

Forma
Od začiatku avizovaného prepúšťania vedenie štúdia nekomunikovalo s radovými zamestnancami, odvolávajúc sa na to, že “všetko sa deje v Bratislave”. Podobná bola aj komunikácia so šéfom odborov, ktorý ešte štyri dni pred “zverejnením” zoznamov tvrdil, že “nič nevie”. Celé toto obdobie (od avizovaného prepúšťania až po samotný akt /4 mesiace/ bolo zahalené rúškou tajomstva, a to z celkom prozaických dôvodov, ktoré popisujem v ďalšom bode. Nakoniec ani žiadny zoznam zverejnený nebol. Rozhodnutie o výpovediach zamestnancom individuálne oznamovali ich vedúci, tzv. priami nadriadení.

Spôsob výberu “nadbytočných”
Pokiaľ existovali nejaké kritériá výberu, radoví zamestnanci sa o nich nedozvedeli. Ak vychádzame z výsledkov výberu, zoznam na prepúšťanie sa pripravoval v Banskej Bystrici, nie v Bratislave, ako sa nás snažili presvedčiť naši nadriadení. Informačné embargo voči radovým zamestnancom malo zakryť personálne rošády.

Redakcia spravodajstva
V internom pracovnom pomere zostali: štyria redaktori (jeden vzdelaním učiteľ 1. st., absolvoval postgraduál žurnalistiky, na základe výsledku moderátorských skúšok má zakázané moderovanie; druhý vzdelaním poľnohospodársky inžinier, na základe moderátorských skúšok má zákazané moderovanie; tretí vzdelaním VŠ-ekonom., moderátorské skúšky nezistené; štvrtý so vzdelaním stredoškolským, moderátorské skúšky nezistené) a šéfredaktor (v dôchodkovom veku, moderátorské skúšky nezistené).
Paradoxne, výpoveď dostala redaktorka, ktorá vyštudovala žurnalistiku a na základe moderátorských skúšok získala vrámci Banskej Bystrice najvyššie hodnotenie /3/.

Redakcia publicistiky
V internom pracovnom pomere zostali: vedúci publicistiky (VŠ vzdelanie - filozof. fakulta, neprešiel skúškami ako prezentátor); odborný redaktor (VŠ vzdelanie- filozof. fakulta, úspešne absol. skúšky prezentátora); redaktor - komentátor (VŠ - žurnalistika, neprešiel skúškami prezentátora).
Zaujímavou genézou prešli poslední dvaja (predtým zodpovední redaktori), ktorí podľa prehľadu zrušených pozícií ani neboli zodpovednými redaktormi. Ich činnosť (spolu s vedúcim centra publicistiky) až do súčasnosti spočíva v tom, že autorsky, za honorár, vyrábajú relácie do Televíkendového magazínu, pričom jeden druhému figurujú v týchto reláciách ako zodpovedný redaktor a za túto funkciu poberajú mesačný plat v plnej výške. Avšak v čase reformy odrazu nie sú v zozname zamestnancov ako zodpovední redaktori, ale ako odborní redaktori, resp. redaktor - komentátor a ostávajú v internom pracovnom pomere, pričom ich pracovné povinnosti sa nemenia. Ako redaktor - komentátor jeden z nich nespĺňa kritériá prezentátora a k jeho príspevkom musí načítať komentár niekto iný.

Oblasť riadenia výroby
Veľmi svojrázne predstavy o racionalizácii predviedlo vedenie štúdia v prípade funkcie “vedúci výroby”. V rokoch 1996-98, keď bol počet zamestnancov 140 a objem výroby oproti dnešku skoro dvojnásobný, bol na poste vedúceho výroby 1 pracovník. Ten “evidoval” pracovné nasadenie, čerpanie dovoleniek kameramanov, zvukárov, strihačov, technikov a koordinoval zadeľovanie práce s produkčnými.
Po tzv. Materákovom reinžinieringu sa stav zamestnancov znížil zo 113 na 106, avšak namiesto jedného vedúceho výroby boli potrební dvaja! Jeden pre publicistiku, druhý pre spravodajstvo, pričom v nezmyselne zložitej štruktúre firmy Deloitte&Touche tieto funkcie figurovali ako vedúci Oddelenia spravodajskej výroby a ved. Odd. výrobno-realizačných zložiek.
V praxi sa ukázalo, že toto zdvojenie logicky prinieslo viac zmätkov, než osohu.
Stav zamestnancov sa po súčasnej (Rybníčkovej) reforme, znížil na cca 60 zamestnancov (presný údaj, ako radový zamestnanec, nemám k dispozícii) a zo zamestnancov, ktorým títo dvaja vedúci “rátali hodiny", zostalo 12 (navyše, časť z týchto zamestnancov má ešte svojho druhého šéfa, ktorým je vedúci techniky).
Ani jedna z týchto funkcií však nebola zrušená a obidve ostali!

Produkcia
Z produkcie spravodajstva dostali výpoveď obidve produkčné (z ich prácou bola všeobecná spokojnosť, jedna z nich má dokonca vyštudovanú produkciu na špeciálnej strednej škole), pričom tieto dve miesta neboli zrušené!
Z produkcie publicistiky dostala výpoveď pracovníčka s VŠ vzdelaním.
Na druhej strane ostala produkčná so strednou školou, ktorá nemá vyštudovanú produkciu. Taktiež ostala produkčná z dabingu, ktorý bol zakonzervovaný!

Kameramani
Na miestach kameramanov ostali (s výnimkou jedného) bývalí technici, ktorí sa časom zapracovali aj ako kameramani pri výrobe krátkych spravodajských šotov.
Dôležitým faktom (keďže hovoríme o kritériách výberu) je, že na pozíciu kameraman je organizáciou požadované vysokoškolské vzdelanie. Túto požiadavku nespĺňa ani jeden z technikov - kameramanov, ktorí zostali v internom pracovnom pomere.
Na druhej strane kameramani, ktorí dokážu zvládnuť nielen spravodajstvo (na kvalitatívne vysokej úrovni), ale i fortielnu kameramanskú prácu, založenú na práci so svetlom, ako je publicistika, dokument, pracujú ako hlavní kameramani, ovládajú prenosovú výrobu i prácu s niektorými špeciálnymi technickými prostriedkami ako kamerový žeriav Jimmy-Jib alebo Steadicam a majú (alebo si dokončujú) vysokoškolské vzdelanie a ich funkcia je takisto kumulovaná s funkciou technik, dostali výpoveď!
Tu si neodpustím poznámku na margo tzv. 208-tisícového odstupného. Môj základný kameramanský plat (VŠ vzdelanie , 11 ročná prax v odbore, navyše s prácou hlavného kameramana) je 12 900 Sk mesačne.

Dabing
Napriek tomu, že oddelenie dabingu je v súčasnosti zakonzervované a vysoko špecializovaní pracovníci (najmä zvukári) boli prepustení, ostali nasledovné funkcie:
- vedúci oddelenia dabingu;
- produkčná;
- technik (ten však z pochopiteľných dôvodov - mixáž zvuku pre publicistiku).

Ekonomické oddelenie
Ak hovoríme o “racionalizácii”, tá sa v banskobystrickom štúdiu najmarkantnejšie prejavila v zmenách na ekonomickom oddelení. Keďže banskobystrické štúdio STV je len bratislavskou filiálkou a nemá právnu subjektivitu, všetky finančné záležitosti obhospodaruje bratislavské štúdio a jeho mzdová účtáreň.
Na ekonomickom oddelení ostali: vedúca ekonomického. odd., ekonomický referent – špecialista, ekonomický referent, samostatný ekonomický referent, dvaja samostatní prev. referenti, správca počítačových sietí.
Pre porovnanie uvádzam, že z piatich kameramanov ostal jeden!
Podľa môjho názoru firmu, v ktorej pracuje 60 ľudí, by stačila ekonomicky a účtovne obhospodáriť jedna šikovná osoba, pričom ušetrené prostriedky by mohli byť využité na tvorbu a výrobu programu.

Sekretariát riaditeľky
Zostali: riaditeľka štúdia, dvaja samostatní prev. referenti (1 kumulovaná funkcia s personalistikou), odborný prevádzkový referent (BOZP).
Na základe týchto príkladov sa celá banskobystrická “reforma”, ktorá fakticky ani reformou nie je (nakoľko väčšina parazitujúcich funkcií ostala), ukazuje v zaujímavom svetle, v ktorom sa do popredia dostáva neinformovanosť alebo nezáujem bratislavského vedenia STV, ktoré urobilo koncepčné chyby a neprispôsobilo organizačnú štruktúru STV - TŠ Banská Bystrica naštartovanému racionalizačnému trendu tak, aby proporčne a logicky vyhovovala požiadavkam programu. Podobne tomu však bolo vrámci celej STV a na základe týchto faktov už môžeme (vrámci špekulácie) vydedukovať všeličo zaujímavé. Napríklad v štúdiu v Banskej Bystrici je pomer prepustených pracovníkov (výrobných a administratívnych 3:1), hoci ústredný riaditeľ tento pomer (vrámci celej STV), mediálne prezetoval ako 1:1,5.
Nemyslím si, že by Richard Rybníček bol nekompetentný diletant, preto skúsme pohnútky jeho krokov hľadať inde. Je zrejmé, že každý rozumný hospodár (ak chcete progresívny manažér), ktorý chce byť úspešný, si vo svojej firme ponechá tých najkvalitnejších pracovníkov, pričom väčšinu z nich budú tvoriť ľudia vytvárajúci produkt. Vrámci televíznej rovnice je produktom program a tí, ktorí ho vytvárajú - dramaturgovia, scenáristi, režiséri, kameramani, zvukári, strihači, osvetľovači, technici. Rozumný hospodár postaví svoj podnik na týchto ľuďoch a pokiaľ mu vytvoria zisk, bude mať aj na zaplatenie šikovného ekonóma, ktorý mu spoľahlivo “urobí papiere”.
Keďže kroky p. Rybníčka sú celkom opačné, je logické, že aj jeho pohnútky môžu byť opačné. Preto bude zaujímavé sledovať, akú pointu nám prinesie dianie v STV v budúcnosti.

Juraj Vohnout, 34r., vyštudoval publicistiku na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici, do 31. 5. 2003 pracoval ako kameraman a hlavný kameraman v STV-Banská Bystrica, scenárista, predtým kameraman v TV Markíza.