Michael C. Ruppert

Veľká šachovnica

Máte nás za úplných hlupákov?

”Zbigniew Brzezinski a CFR prezentujú svoje vojenské plány v knihe vydanej v roku 1997 pod názvom Náčrt svetovej diktatúry (A Blueprint for World Dictatorship)“, hovorí bývalý vysoký predstaviteľ nemeckého Ministerstva obrany a NATO, ktorý už v roku 1984 varoval pred snahami o nastolenie globálnej nadvlády.
Na túto knihu nadväzuje ďalšia publikácia ”The grand Chessboard (Veľká šachovnica) - nadradenosť Ameriky a jej geostrategické imperatívy”, Zbigniew Brzezinski, Basic Books, 1997. Prvé slová tejto knihy znejú: ”Od doby pred asi 500 rokmi, kedy sa svetadiely začali vzájomne politicky ovplyvňovať, bola Eurázia až doposiaľ centrom svetovej moci.” Euráziou sa myslí celé územie východne od Nemecka a Poľska, pretiahnuté cez Rusko a Čínu až k Tichému oceánu. Zahrnuje Stredný východ a väčšinu indického subkontinentu. Kľúčom na ovládnutie Eurázie, píše ďalej Brzezinski, je kontrola stredoázijských republík. A kľúčom na ovládnutie stredoázijských republík je Uzbekistan. Preto neprekvapuje, že práve o Uzbekistane sa zmienil prezident George W. Bush v prejave, adresovanom spoločnému zasadaniu Kongresu len niekoľko dní po útokoch 11. septembra ako o východzom priestore umiestnenia ozbrojených síl USA.
K hlavnému rozmiestneniu amerických i britských jednotiek totiž došlo už dlho pred útokmi na WTC a americká armáda i CIA boli v Uzbekistane aktívne už niekoľko rokov. To dokazuje, že to, čoho sme boli a sme svedkami, je chladne kalkulovaný a prinajmenšom štyri roky pripravovaný vojnový plán a že útoky na Stredisko svetového obchodu podľa Brzezinského slov Pearl Harbor, predstavuje len nutný mechanizmus, potrebný na spustenie finálneho aktu dobyvateľskej vojny.
Existuje veta, ktorú údajne vyslovil Allan Dulles po tom, ako roku 1964 konštatoval, že konečná správa Warrenovej komisie o atentáte na J. F. K. obsahuje dramatické rozpory. Tieto nezrovnalosti prakticky vyvracajú záver komisie tvrdiacej, že Lee Harvey Oswald jkonal 22. novembra 1963 sám. Dulles, profesionálny špión, wallstreetsky právnik, riaditeľ CIA, vyhodený JFK v roku 1961 po fiasku v kubánskej Bay of Pigs, člen Warrenovej komisie, ktorý sa zúčastnil vyšetrovania a zostavovania záverečnej správy, vraj povedal: ”Američania nečítajú”.
Niektorí Američania však predsa len čítajú. Rovnako ako Európania, obyvatelia Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Svetové udalosti po 11. septembri 2001 neboli len predvídané, ale plánované, riadené a – akoby ich architekti radi verili – kontrolované. Aktuálna stredoázijská vojna nie je odpoveďou na terorizmus ani reakciou na islamský fundamentalizmus. Podľa slov jedného z najmocnejších mužov planéty je to v skutočnosti začiatok finálneho stretu pred dosiahnutím úplnej celosvetovej nadvlády Spojených štátov, diktatúry smerujúcej k rozpusteniu všetkých národných vlád. Ako hovorí člen rady pre medzinárodné vzťahy (CFR) a predchádzajúci Carterov poradca pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski, povedie to k včleneniu národných štátov do Nového svetového poriadku, kontrolovaného výhradne ekonomickými záujmami diktovanými bankami, korporáciami a vládnymi elitami, držiacimi sa pri moci pomocou manipulácií a vojen.
Čím vystrašiť neosvieteného čitateľa, ktorý narazí na tento desivý plán?
CFR (Brzezinski) tvrdí, že pokiaľ USA akýmikoľvek prostriedkami neovládnu planétu, čo je podľa plánu nevyhnutné a pravdepodobne sa i podarí, bude jedinou alternatívou totálny svetový chaos...
Tieto skutočnosti sú podopreté argumentmi, ktoré predniesol ”Dr. Johannes B. Koeppl,
Ph.D, predošlý vysoký úradník nemeckého Ministerstva obrany a poradca vtedajšieho generálneho tajomníka NATO Manfreda Wörnera. V novembri 2001 (v interview pre FTW) oznámil, že ”záujmové skupiny skryté za Bushovou administratívou, ako napríklad CFR, Trilaterálna komisia (založená Brzezinskim pre Davida Rockefellera) a Bilderberger Group, prešli k realizácii dlho pripravovaného plánu, ktorého cieľom je dosiahnutie otvorenej celosvetovej diktatúry v priebehu nadchádzajúcich päť rokov. Oni nebojujú s terorizmom, bojujú proti občanom krajín celého sveta!”
Brzezinského slová, stojace vedľa aktuálneho oficiálneho tvrdenia, že Spojené štáty vstúpili do vojny, ktorá má skoncovať s terorizmom, sú sebaobviňujúce. FTW v sérii článkov konzistentne informuje o neoddiskutovateľných poznatkoch, že americká vláda o útokoch na Stredisko svetového obchodu vopred vedela, ale nezastavila ich, pretože jej vývoj situácie nahral verejný súhlas s vojnou, ktorá teraz prebieha. Táto vojna, ako povedal viceprezident Dick Cheney, “...neskončí za nášho života”. Tým sa myslí, že neskončí, dokiaľ všetky obranyschopné skupiny, ktoré sú kdekoľvek na svete politicky, ekonomicky alebo fyzicky schopné vzdorovať zavedeniu celosvetovej diktatúry, nebudú zničené. To sú ”teroristi”, ktorých teraz Amerika potiera, zatiaľ čo plánuje skoré strety po celej zemeguli.
Predtým ako Brzezinského (a tých, ktorých reprezentuje) demaskujeme jeho vlastnými slovami, stojí za to pozrieť sa na jeho minulosť.
Brzezinski, držiteľ Ph.D z Harwardu r. 1953, v jednej rekapitulácii sám vyratúva nasledujúce výkony:
- poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (Center for Strategic and International Studies);
- Profesor pre americkú zahraničnú politiku na John Hopkins University;
- poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Jimmy Cartera, (1977-81), Kurátor a zakladateľ Trilaterárnej komisie (Trilateral Commision);
- Medzinárodný poradca niekoľkých významných US korporácii z globálnou pôsobnosťou;
- kolega Henryho Kiesingera;
- za Ronalda Reagana bol členom ESC - Komisie Ministerstva obrany pre integrovanú dlhodobú stratégiu – a členom Prezidentského poradného výboru pre zahraničnú spravodajskú službu;
-bývalý člen Zboru riaditeľov Rady pre zahraničné vzťahy (Board of Directors of The Council on Foreign Relations);
- 1988 – podpredseda Bushovej poradnej operačnej skupiny pre národnú bezpečnosť (National Security Advisory Task Force).
Brzezinsky sa v minulosti zúčastnil rozličných konferencií Bilderberg Group – združenia
najbohatších a najmocnejších rodín a korporácií planéty.

Veľká šachovnica
Tón pre svoju stratégiu nasadzuje Brzezinski charakterizáciou Ruska a Číny ako dvoch najdôležitejších krajín – takmer, ale nie tak celkom superveľmocí – ktorých záujmy by mohli ohrozovať prezenciu USA v Strednej Ázii. Z oboch považuje Brzezinski za vážnejšiu hrozbu Ruska. Oba zmienené národy hraničia so Strednou Áziou. V menej dôležitom kontexte, ako nárazníkovú zónu či protiváhu Ruska a Číňanov charakterizuje Ukrajinu, Azerbajdžan, Irán a Kazachstan ako ”menšie národy”, ktoré USA musia riadiť pri presunoch smerujúcich ku kontrole ropy, plynu a nerastného bohatstva v Stredoázijských republikách (Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgistan).
Rovnako úplne otvorene poznamenáva, že ktorýkoľvek národ, ktorý by sa v strednej Ázii mohol stať dominantným, priamo ohrozuje aktuálnu americkú kontrolu ropných zdrojov v Perzskom zálive. Pri čítaní tejto knihy sa vyjasňujú motívy, prečo USA v deväťdesiatych rokoch vložili do Ruska okolo 300 miliárd dolárov, destabilizovali ruskú menu (1998) a tým dosiahli to, že sa oslabené Rusko, ktorému išlo o ekonomické a politické prežitie, muselo obrátiť na západnú Európu a na juh do Strednej Ázie. Závislé Rusko dnes postráda akýkoľvek vojenský, hospodársky a politický vplyv na udalosti v regióne. Toto oslabenie tiež vysvetľuje, prečo ruský prezident Vladimír Putin dosiaľ tak ochotne podporoval americké úsilie. (Pozri FTW, zv. IV, číslo l – marec 31, 2001).
Rozbor vybraných citácií z knihy ”Veľká šachovnica” v súvislosti s aktuálnymi udalosťami odhaľuje temnú agendu na pozadí vojenských operácií, naplánovaných dávno pred 11. septembrom 2001.
„...v poslednej dekáde dvadsiateho storočia sme boli svedkami doslova tektonického posunu svetových záležitostí. Úplne poprve vyvstala neeurázijská mocnosť, nielen ako kľúčový arbiter eurázijských mocenských vzťahov, ale tiež ako celosvetová nadradená sila. Rozpad a zrútenie Sovietskeho zväzu bolo posledným krokom, zaisťujúcim rýchly nárast prevahy síl západnej hemisféry. Spojené štáty sa stali výhradnou a skutočne prvou opravdu globálnou mocnosťou...“
”...zatiaľ to však ešte je podmienené tým, že do hry nevstúpi žiaden eurázijský súper, schopný ovládať Euráziu a tým vyzvať Ameriku. Zmyslom tejto knihy je preto formulovať komplexnú a integrovanú eurázijskú geostratégiu.”
„Postoj americkej verejnosti voči vnútornej projekcii americkej moci býva veľmi rozpoltený. Verejnosť podporila americké angažovanie sa v druhej svetovej vojne veľkou mierou len kvôli šokujúcemu účinku japonského útoku na Pearl Harbor.”
”Pre Ameriku je hlavnou geopolitickou korisťou Eurázia a teraz má hlavné slovo v Eurázii neeurázijská mocnosť – ale americký globálny primát priamo závisí od toho, ako dlho a ako efektívne si prevahu na eurázijskom kontinente udrží.“
”Dobrovoľný americký ústup zo sveta či ústupky náhle objavivšiemu sa úspešnému súperovi by vyvolali masívnu medzinárodnú nestabilitu a okamžitú globálnu anarchiu.”
”V tejto súvislosti je rozhodujúce, ako Amerika zvládne Euráziu. Eurázia je najväčší kontinent na Zemi a predstavuje jej geopolitický stred. Mocnosť ovládajúca Euráziu kontroluje dve z troch najpokročilejších a ekonomicky najproduktívnejších oblastí. Len letmý pohľad na mapu okrem toho ukazuje, že kontrola Eurázie takmer automaticky znamená podriadenie Afriky, pretvorenie západnej pologule a Oceánie, ktorá k tomuto ústrednému svetovému kontinentu geopoliticky prilieha. V Eurázii žije takmer 75 % svetového obyvateľstva a je tu väčšina svetového bohatstva, či už v továrňach alebo ako nerastov pod zemou. Eurázia produkuje 60 % svetového hrubého národného produktu (GNP) a vlastní asi tri štvrtiny známych svetových energetických zásob”.
”Je však rovnako skutočnosťou, že Amerika je doma príliš demokratická na to, aby mohla byť autokratická v zahraničí. To limituje použitie jej sily, predovšetkým kapacitu vojenského zastrašovania. Žiadna populistická demokracia v histórii nedosiahla svetovládu. Ale súperenie o moc nie je napokon záver, vyvolávajúci a riadiaci vášne ľudu, s výnimkou situácie náhleho ohrozenia alebo dovolávania sa verejnosti v zmysle udržania domáceho mieru a pohody. Vzhľadom k potrebnému úspornému odriekaniu (čítaj: výdaje na obranu) a ľudským stratám (obetiam, vrátane tých medzi profesionálnymi vojakmi) pri tomto úsilí je demokratický inštinkt nevhodný. Demokracia je voči imperiálnej mobilizácii nepriateľská.”
”Teraz je potrebné urobiť dva základne kroky. Po prvé: Rozoznať geostrategickú dynamiku eurázijských štátov schopných vyvolať potenciálne významný posun v rozložení medzinárodnej distribúcie síl, dekódovať hlavné zahraničné ciele ich politických elít a pod. a dôsledky vyplývajúce z toho, keď ich dosiahnu; po druhé: Formulovať špecifickú politiku slúžiacu ich kompenzácii, kooptácii, alebo kontrole”
”...rovnako ako v najbrutálnejšej ére starovekých cisárstiev platia tri záväzné pravidlá imperiálnej geostratégie: Predchádzať dohodám a udržovať bezpečnú závislosť poddaných, udržovať a zabezpečiť povinnosť platiť pružnú daň a nedovoliť barbarom, aby sa schádzali.”
”V budúcnosti budú musieť Spojené štáty rozhodnúť, ako sa vysporiadať s oblastnými koalíciami usilujúcimi sa o vytlačenie Ameriky z Eurázie a takto ohrozujúcimi americké postavenie ako globálnej veľmoci.”
”Uzbekistan, ktorý je národnostne najvitálnejším a najľudnatejším zo všetkých centrálnych ázijských štátov, tvorí hlavnú prekážku akéhokoľvek obnovenia ruskej kontroly nad touto oblasťou. Jeho nezávislosť je rozhodujúca na prežitie ďalších stredoázijských štátov, a je tiež najmenej zraniteľný ruským nátlakom.” (str. 121)
V náväznosti na oblasť, ktorú nazýva ”oblasťou eurázijských Balkánov” a mapu, na ktorej už v roku 1997 zakrúžkoval presnú lokalizáciu súčasného konfliktu, charakterizuje Brzezinski túto oblasť ako ústredný región očakávaného boja o svetovládu. Píše: ”Okrem toho sú (stredoázijské republiky) významné z hľadiska bezpečnosti a historických ambícii a aspoň tri z nich majú bezprostredného, väčšieho silného suseda, menovite Rusko, Turecko a Irán. Nemožno opomenúť ani Čínu, ktorá rovnako signalizuje zvýšený politický záujem o túto oblasť. Eurázijské Balkány sú ale neskonale dôležitejšie ako potencionálna ekonomická korisť: V tomto regióne je umiestnená enormná koncentrácia zemného plynu a ropných zásob a rad dôležitých nerastov, vrátane zlata.”)
”Svetová spotreba energie je v budúcich dvoch alebo troch dekádach viazaná na obrovský rast. Odhady Ministerstva energetiky USA predpovedajú medzi rokmi 1993-2015 zvýšenie svetovej požiadavky o viac ako 50 %, pričom najvýznamnejší nárast spotreby vykazuje Ďaleký Východ. Hybnosť ázijského ekonomického rozvoja už dnes generuje masívny tlak na prieskum a exploatáciu nových zdrojov energie, pričom stredoázijský región a bazén Kaspického mora, ako je známe, obsahuje zásoby zemného plynu a ropy, ktoré vysoko prevyšujú tie v Kuvajte, v Mexickom zálive, či v Severnom mori.”
”Uzbekistan je skutočne prvým kandidátom na stredoázijského regionálneho vodcu.”
”Akonáhle budú do oblasti privedené potrubia, gigantické turkmenistanské zásoby zemného plynu predpovedajú národu tejto zeme prosperujúcu budúcnosť.”
”Vlastné islamské ohrozenie – podporované zvonku nielen Iránom, ale i Saudskou Arábiou, sa pravdepodobne stane mobilizujúcim impulzom stále prenikavejšieho nového nacionalizmu, odhodlaného vzdorovať akýmkoľvek pokusom o integráciu pod kontrolou ”neveriacich Rusov”.
„Pakistan má primárny záujem získať geostrategickú pozíciu politickým vplyvom v Afganistane – a pritom upiera Iránu využiť v Afganistane a Tadžikistane rovnaký vplyv – aby prípadne mohol ťažiť z nejakého ropovodu spájajúceho Strednú Áziu s Arabským morom.”
”Turkmenistan bol aktívne preskúmaný pre stavbu nového ropovodu cez Afganistan a Pakistan k Arabskému moru ”
” Z toho vyplýva, že pre americké záujmy je primárne zabezpečiť, aby tento geopolitický priestor neovládla žiadna nezávislá moc, aby k nemu globálne spoločenstvo malo neobmedzený finančný a ekonomický prístup.”
”Rast čínskej hospodárskej prítomnosti v regióne a jeho politického postavenia, čo sa týka nezávislosti, rovnako vyhovuje americkým záujmom.”
”Amerika je teraz jedinou globálnou superveľmocou a Eurázia ústrednou arénou glóbu. Preto všetko, čo sa stane v rámci distribúcie síl na eurázijskom kontinente, bude mať rozhodujúci význam pre americký globálny primát a americké historické dedičstvo.”
”Bez trvalej a riadenej americkej angažovanosti by svetovú scénu mohli skoro ovládnuť sily globálneho neporiadku. Predpoklady umožňujúce podobnú fragmentáciu väzia v geopolitických napätiach, a to nielen v súčasnej Eurázii, ale vo svete všeobecne.”
”Pri výstražných znameniach na horizonte naprieč Európou a Áziou sa úspešná americká politika musí sústrediť na Euráziu ako celok a riadiť sa geostrategickým plánom.”
”To dáva prioritu manévrovaniu a manipuláciám za účelom predísť vzniku nepriateľskej koalície, ktorá by neskoršie mohla sa usilovať o odmietnutie americkej nadriadenosti.”
”Neodkladnou úlohou je zabezpečiť, aby žiadny štát alebo spojenie štátov nezískali kapacitu na vytlačenie Spojených štátov z Eurázie alebo dokonca mohli významne oslabiť ich rozhodujúce arbitrážne postavenie.”
”Časom budú politici na celom svete stúpajúcou mierou naklonení sústreďovaniu hegemonickej moci v rukách jedného štátu. Amerika je nielen prvá a aj jediná skutočne globálna superveľmoc, ale pravdepodobne tiež tá úplne posledná.”
”Pretože Amerika má stále multikultúrnejšiu spoločnosť, bude omnoho ťažšie ju spracovať tak, aby súhlasila s týmito aspektmi zahraničnej politiky, okrem prípadu skutočného všeobecne rozšíreného povedomia priameho vonkajšieho ohrozenia.”
Zdesenie a komentáre človeka, ktorý bol s Brzezinskim v pracovnom styku:
”Brzezinského kniha je úžasne arogantná. Spieva chválu na MMF a Svetovú banku, ekonomický terorizujúcu národy všetkých kontinentov, zatiaľ čo celkom prehliada globálne teroristické činy americkej vlády, ktoré viedli ku genocídam, kobercovému bombardovaniu civilného obyvateľstva v Kosove, Laose, Iraku a Afganistane. Vláda, ktorá vyvíja a používa na bojiskách biologické i chemické zbrane ako sarín a finančne znásilňuje celé kultúry – a pri tom všetkom sa snaží, aby čitateľ uveril, že tieto postupy sú pre dobro ľudstva.
Dr. Johannes Koeppl koncom sedemdesiatych rokov odišiel z nemeckého Ministerstva obrany do NATO a často potom navštevoval Washington. Jeho washingtonskými kontaktmi boli okrem Brzezinského i Steve Larabee (CFR), vtedajší riaditeľ CIA John J. McCloy, ekonóm Milton Friedman a pracovníci Carterovho Úradu pre riadenie a rozpočet. Bol prvým človekom, ktorého som stretol, ktorý sa zúčastnil niekoľkých zasadaní Bilderberger Group a mnohých schôdzí podskupín Trilaterálnej komisie. To bolo však skôr, ako proti nim otvorene vystúpil.
Pád nasledoval nato, ako si uvedomil, že Brzezinski patrí ku skupine zamýšľajúcej uvrhnúť svet do diktatúry.
”V rokoch 1983-84 som upozornil na snahy prevziať svetovládu pod taktovkou týchto ľudí. Je tu očividný plán rozvratu skutočnej demokracie a vyberania vodcov nie podľa charakteru, ale na základe lojality voči ekonomickému systému pracujúcemu pre elitu a podľa miery, akou sú oddaní starať sa o ich moc.”

”Všetko, čo tu dnes máme, sú len pseudodemokracie”
Koeppl spomína na schôdzku s americkým kongresmanom Larrym McDonaldom v Norimbergu začiatkom osemdesiatych rokov. McDonald, ktorý vtedy uvažoval o prezidentskej kandidatúre, bol tvrdým kritikom privilegovanej vrstvy. Zahynul v roku 1985, keď Rusi ”omylom” zostrelili let 007 Korean Air. Koeppl verí, že to mohol byť atentát. Nie je sám. V priebehu rokov už mnohí písali o lete 007 v tomto zmysle. Samotná skutočnosť, že niekto s Koepplovou vierohodnosťou, skúsenosťami a morálnym kreditom verí, že niekto dá zničiť lietadlo plné pasažierov kvôli eliminácii jediného nepohodlného muža, ponúka hrozný pohľad na to, akú hodnotu má pre mocných ľudský život.
V sérii článkov, publikovaných v roku 1983 v Newsweeku a inde, Koeppl varoval, že Brzezinski a CFR patria k silám usilujúcim o globálnu diktatúru. Jeho následný pád z výslnia priazne mocných bol rýchly. ”Je to zločinecký spolok, s ktorým som sa vtedy zaplietol. Ale nebolo to možné uverejniť v tzv. rešpektovaných publikáciách. Moja tridsaťročná politická kariéra bola na konci.”
”Obyvatelia západného sveta sú vycvičení na dobrých konzumentov sústredených na peniaze, športové automobily, krásavice a spotrebný tovar. Nie sú trénovaní na to, aby skúmali ľudské charaktery. Preto nevyhnutne potrebujeme vzdelávať politikov istou formou školenia vštepujúceho zmysel pre etiku, pre vyššie ciele než služba peniazom. Neexistuje žiaden tréning pre tých, ktorí majú viesť svet. Je to hanba, pretože zodpovední vodcovia by boli celému ľudstvu prospešnejší ako tí, za ktorými ľudstvo slepo blúdi deštruktívnymi cestami.”
”Okrem výchovy politikov, ktorých úlohou je vytvoriť novú elitnú sieť opretú o charakter a sociálne porozumenie, je treba vychovávať takých občanov, aby sa účinnejšie zapojili vo svojich demokraciách.”
Koeppl v roku 1989 dopísal svoju doktorskú dizertáciu o manažmente NATO a súčasne i knihu, nazvanú ”Tie najdôležitejšie tajomstvá sveta” (The Most Important Secrets in the World, 1989), ktorá je však do značnej miery ignorovaná práve kvôli kontroverzným odhaleniam.
Vo vzťahu k súčasnému konfliktu vyjadril Koeppl vážne znepokojenie: ”Je to viac ako vojna proti terorizmu. Je to vojna proti občanom všetkých krajín. Súčasná elita už vyprodukovala toľko strachu, že ľudia vôbec nevedia, ako reagovať. Na jedno však musíme pamätať. Je to pohyb, ktorý behom budúcich piatich rokov povedie k nastoleniu celosvetovej diktatúry. Tu už asi nebude žiadna iná možnosť.
Preložila Š. T.