Milí čitatelia!

Teodor Križka

Mal by som vám zaželať na začiatku prázdnin a letných dovoleniek obligátne (a nevravím, že nie príjemné) veci: veľa slnka, čistej vody a dobrej pohody. Ale v časoch, keď je všetko akoby postavené na hlavu, ba nielen akoby, ale naozaj, sa mi to vidí takmer ako zvrátenosť. Keď pozorujem, ako sa Slovensko ponára do bahna letargie a celkového nezáujmu o ďalší osud, keď väčšina z nás počúva sladké spevy domácich a zahraničných Sirén o šťastnej budúcnosti a pečených holuboch, keď podivne mlčia aj tí povolaní a zasvätení, musím vydolovať z vlastnej únavy ešte zopár myšlienok.
Naše médiá priniesli len tak mimochodom správičku o kompromisnom prijatí návrhu ústavy EÚ. Nik z neho necitoval ani riadok, nikde sa neobjavil ani náznak konkrétneho komentára, tobôž vyhranené stanovisko slovenského politika, odborníka na medzinárodné právo, niektorého z tvorcov slovenskej Ústavy alebo jednoducho niektorej z mienkotvorných osobností. Nuž ale kto je vlastne dnes mienkotvorná osobnosť: hokejista, ktorý síce vychodil osobitnú školu, ale v Amerike podáva za doláre špičkový výkon, alebo modelka, či herec, prípadne uletený kňaz?
Nič proti hokejistovi, modelkám, hercom alebo chudákovi kňazovi. Keď sa objavia na televíznej obrazovke alebo v časopise s takmer pol miliónovým nákladom, majú pocit, že ovplyvňujú udalosti. Lenže háčik je v tom, že nevedia, čo činia. Jediným kritériom ich pravdy je často objednávka redakcie a fakt, že sa chcú udržať v mediálnom priestore. Uspokojili svoj narcizmus, v prípade kňaza, verím, myslia aj na to, že vydobyli priestor v bezbožnom týždenníku pre spravodlivú vec Cirkvi. Ani jeden z nich sa však nepozastaví nad skutočnosťou, prečo redakcie oslovili práve jeho, keď neoslovili desiatky, ba stovky ďaleko múdrejších, rozhľadenejších a pripusťme aj povolanejších... Položila si dobre honorovaná hokejová osobnosť otázku, aké právo má ona komentovať potrebu slovenského roľníka vstúpiť do EÚ? Alebo čo vie kňaz o návrate do Európy, z ktorej sme neodišli ani vo sne, keď súčasná Európa chystá ústavu bez Boha a kresťanstvo skôr trpí ako podporuje, ba pripravuje monitorovacie orgány proti extrémistickým skupinám, medzi ktorými sa ocitli zástancovia nenarodeného života? Vari sa len nenazdáva, že slovenskí kresťania zmenia Európu, keď nevedia zabrániť ani množiacim sa urážkam doma vo vlastnej krajine, kde tvoria väčšinu!
Trochu som chápal stratégiu politikov, keď pred referendom o vstupe do EÚ sa zameriavali skôr na propagandu ako na serióznu analýzu. Z hľadiska subjektívneho pocitu zodpovednosti politika, ktorý ani inak konať nemohol, ak nechcel prísť o svoje teplé miestečko, azda viem aj pochopiť, prečo v predreferendovej kampani nedostal priestor napr. nijaký zo slovenských spisovateľov, ktorých srdcovou záležitosťou je analýza osudov národa. Dnes je to už však neodpustiteľné, ba trestuhodne vlastizradné.