Július Homola

Slovensko v zápasoch

(1973-1976).
(Úryvok)

Organizovaný protináboženský boj sa sústredil najmä na okresy so silným náboženským životom. A proti kňazom, ktorí tam úspešne pracovali. V okresnom meste Stará Ľubovňa pôsobil ako správca farnosti dp. Viktor Trstenský (od októbra 1969). Mal tam značné úspechy. To veľmi rozčuľovalo niektorých ateistických bojovníkov. Okresný cirkevný tajomník J. Arendáč uverejnil 19. augusta 1973 v okresných novinách Zrkadlo severu článok pod názvom Dnešok a náboženstvo. Článok je výzvou na odstránenie kňaza a náboženstva zo Starej Ľubovne. (Aj z celého sveta.)
Tu je jeho celý text: ”Veda má dnes stále väčší vplyv na rôzne stránky života spoločnosti, a je dôležitým faktorom spoločenského vývoja. Ako bezprostredná výrobná sila poskytuje človeku stále väčšiu vládu nad prírodou. Všetok vývoj vedy a jej boj proti náboženstvu dokazujú, že vedecké poznanie a náboženská viera stoja proti sebe ako vzájomne sa vylučujúce protiklady. V našej spoločnosti musíme svoj ideologický boj zamerať práve na tento mýtus náboženstva a vykoreniť všetky predsudky a hmlisté predstavy o nebeských bytostiach u každého človeka. Náboženstvo siahlo tak hlboko do povedomia ľudí, že bude potrebné vynaložiť ešte veľké úsilie pri likvidácii týchto nežiadúcich a pre našu spoločnosť škodlivých tmárskych predsudkov aj v našom okrese. Krízové roky 1968-1969 narobili v tejto oblasti také vážne poruchy, s ktorými sa musíme stoj čo stoj zapodievať, riešiť ich a viesť na správnu mieru. Vedomí sme si vážnej úlohy pri riešení náboženských predstáv veriacich. Chápeme, že tieto predstavy bude u starších ľudí ťažko vykoreniť. Mrzí nás však skutočnosť, že aj časť mladej generácie sa zapája do cirkevných obradov a vytvára si iluzórne predstavy o nadprirodzenom živote. Naše stranícke a štátne orgány venujú výchove mladej generácie takú pozornosť a starostlivosť, že to história nepamätá. Musíme si stoj čo stoj uvedomiť, že sú preč časy, kedy cirkev spoliehajúc sa na svoju moc, mohla vyžadovať slepú vieru a presadiť ju donucovaním v rozpore s faktami a rozumom. Musí sa aj pochopiť skutočnosť, že náboženstvo je fantastickým a skresleným odrazom, v ktorom progresívne sily nadobúdajú nadzemské formy. Súčasný vedecký pokrok bez ohľadu na výmysly náboženských ideológov nedokazuje slabosť poznávajúceho rozumu, ale neohraničené možnosti vedy pri poznávaní sveta. Aká je teda úloha komunistov i všetkých pokrokovo zmýšľajúcich ľudí? Jasná! Vyvinúť maximálne úsilie pre boj proti škodlivému náboženskému tmárstvu rôznymi účinnými formami vo výrobe, v službách, v národných výboroch, ale hlavne v našich školách.
Dnešný učiteľ vychováva našu mládež, formuje jej charakter, dáva jej prvé základy vedeckého poznania. Na učiteľovi dnes závisí v značnej miere, aká bude naša mládež. Domnievame sa, že práve v tejto oblasti nie vždy dôsledne zabezpečujeme požadované úlohy, ak dovolíme učiteľom navštevovať náboženské obrady a deťom v školách náboženské vyučovanie. Je ťažko pochopiť fakt i myšlienkový proces detí, ak po skončení vyučovania začína sa ďalšie - náboženské. Ako reaguje žiak na to, keď učiteľ na hodine prírodopisu vedecký vysvetľuje vznik života na zemi a farár to isté, ale náboženskými zákonmi? Poznatky vedy a techniky slúžili a slúžia ľudu a neškodili mu. Ale pýtam sa :ako zachraňovalo náboženstvo nevoľníkov, bedárov, či chudobný proletariát v jednotlivých spoločenských formáciách? Posmrtným životom.
Lenin zdôrazňoval: ”Jedine socializmus zbaví vedu jej buržoáznych pút, jej zotročenie kapitálom, jej zotročenie záujmom špinavej kapitalistickej chamtivosti.” Jedine socializmus umožní urobiť život pracujúcich čo najlepší a poskytujúci možnosť blahobytu.
Dnes jasne vidíme, ako sa u nás tieto Leninove slová plnia. Ale plniť ich musíme všetci bez ohľadu na to, kde sme a čo vytvárame. Vedeckotechnická revolúcia postupuje míľovými krokmi
vpred, ale náboženstvo ešte existuje. Na jeho potlačenie musíme vyvinúť taký účinný boj, ktorý
rapídne oslabí a zlikviduje náboženské predsudky a vykorení nevedeckosť z našej socialistickej spoločnosti.
J. Arendáč.


Boj proti slobode a náboženstvu pokračoval. Nasledovali činy. Okresný národný výbor v Starej Ľubovni - odbor kultúry zaslal 30. januára 1974 dp. Viktorovi Trstenskému, správcovi farnosti Rozhodnutie o odňatí štátneho súhlasu k duchovnej činnosti.(č. j. Šs-1/74-OCT.) Odôvodnenie: Pre porušenie paragrafu 7 ods. 1 vl. nar. č. 219/49 Zb, nakoľko menovaný nevyhovuje všeobecným platným normám a podmienkam naďalej vykonávať duchovnú činnosť.
Pán farár sa odvolal proti rozhodnutiu. Na ONV, KNV na predsedu vlády SR, na kanceláriu prezidenta v Prahe. Všetky odpovede boli záporné. O tomto svojom márnom boji napísal nám bývalým spoluväzňom list:


P. B. J. K., Trstená 25. apríla 1974.

Milí moji. Už som ako-tak na mieste, myslím duševne. Nuž aspoň pár riadkami chcem opísať svoju terajšiu skalnatú cestu. Už dávnejšie brúsili ”páni” Damoklov meč na moju biednu hlavu. Nebolo im totiž po chuti, že v okresnom meste v Starej Ľubovni je ľud prakticky veriaci. Dokazoval to svojou hojnou účasťou na bohoslužbách, pri sv. prijímaní, prihláškami dietok na náboženské vyučovanie, skrášľovaním Božieho domu, renovovaním farskej budovy, spoluprácou s rehoľnými sestričkami atď. Poslali najprv do výroby p. kaplána, kontrolovali moju činnosť, naliehali, aby nebola taká aktívna. Keď to nepomohlo, poslali ma ”stando pede” preč za vinicu Osem týždňov bol som väzňom fary, nevychádzajúc z nej ani do kostola, aby nebolo príčiny zasiahnuť proti mne, že organizujem odpor medzi veriacimi. Veriaci bránili ma ako levy. Písali na mnohé úrady, chodili delegácie na najvyššie aj najnižšie inštancie, robili podpisové akcie, no všetko bolo márne. Protestoval som i sám. Viem, že moje protesty neobrátia koleso môjho žitia späť, no nazdal som sa, že sa daktorý ”z vládcov” zamyslí a uzná nesprávnosť svojho konania. Teraz žijem tu, kde som uzrel svetlo sveta. Požiadal som o dôchodok, lebo som ho dosiaľ nemal. Mám už 66 rokov. Či mi ho dajú, neviem. Najradšej by som bol, keby mi ho vôbec nedali, cítil by som sa slobodnejšie. Musel som ho však žiadať, lebo by ma súdili pre príživníctvo. Prišiel som sem 27. marca. Vtedy prevzal faru v Starej Ľubovni nástupca, určený vraj ”Pitom”. Chcel som ostať v Starej Ľubovni, ale úrad nedovolil. Nuž usalašujem sa tu pri bratovi. Čo bude ďalej, ťažko predvídať. Chmáry sa zväčšujú, ozón uchybuje... Jedine dôvera vo Vládcu sveta je základom spokojnosti. Srdečne Vás pozdravuje, o modlitby prosí
Viktor

Dňa 6. februára 1975 konal sa v Bratislave I. zjazd Združenia katolíckeho duchovenstva SSR (Pacem in terris - PIT). Zo Žiaru sme zaslali otvorený kritický list predstaviteľom PIT a tiež na ďalšie adresy. Obratom naň reagoval Dr. Pavol Čarnogurský z Bratislavy. Nepoštovou cestou poslal nám list. Je to dokument o zákulisných spôsoboch boja proti náboženstvu a úspešných snahách ateistických úradov rozvrátil cirkev zvnútra pomocou PIT. Text listu:

Milý priateľ,
práve som odložil 7. číslo Katolíckych novín venované zjazdu PIT v Bratislave. Tzv. Programové vyhlásenie tohto zjazdu je poľutovaniahodným dokumentom, ktorý bude hovoriť generáciám národa o najsmutnejšej kapitole dejín katolíckej cirkvi na Slovensku. Ešte nikdy doteraz sa neprejavilo toľko zlomyseľnosti, vymyslenej jednou skupinou ľudí. Dokonca skupinou kňazov, vyvolených na hlásanie pravdy. Treba len porovnať jeho text s textom programového náporu na katolíkov na Orave, alebo so znením listu poslaného sestričkám Sv. Kríža v Trnave vo veci zločinného likvidovania ich súkromných domov v Trnave pri osobnej asistencii okrem iných aj zástupcu Ministerstva kultúry v Bratislave Pavlíka. Je to doslovné aplikovanie vety z oravskej inštrukcie: ”Bude potrebné priblížiť sa k občanom násilnými formami svetonázorového pôsobenia.” Čo by povedali nd. otcovia ordinári, biskupi, prítomní na bratislavskom zjazde PIT, keby sa tam bol objavil len jeden zo študentov, ktorí sa t. r. prihlásili na štúdium teológie do Bratislavy. Ten pohon, ktorý sa pri každom takom prípade robí, značí, že sa pokračuje podľa smerníc z najvyšších miest, a je proste neuveriteľný. Pripadá to, ako keď uzavrú človeka za potupných obradov do klietky hanby. Taká je skutočnosť. Práve taká tragická ako v sídle predsedu ZOS Msgr. J. Feranca v Banskej Bystrici, kde rodičia a deti sú už tak sterorizovaní, že nikto nemá odvahu prihlásiť dieťa na náboženské vyučovanie.
Je známe, že programové vyhlásenie zjazdu PIT je dielom Dr. Alexandra Horáka. Toho istého, ktorý sa zúčastnil dňa 14. decembra 1974 na stužkovej slávnosti na gymnáziu na Novohradskej ulici v Bratislave. Tam medzi nádejnými maturantami bola prítomná aj Marína Horáková, jeho dcéra. Dcéra predsedu správneho výboru SSV, profesora na CM teologickej fakulte v Bratislave, katolíckeho kňaza a hlavného vykladateľa a spoluusmerňovateľa katolíckej Cirkvi na Slovensku. Ten, ktorý sústavne, zámerne v spojení s najzákernejšími zložkami pracuje od roku 1945 na likvidácii katolíckej Cirkvi na Slovensku.
Keď na tejto stužkovej slávnosti po pripnutí príslušného symbolu na kabáty maturantov nasledoval slávnostný tanec dcér s otcami a synov s matkami, dcéra Marína prišla pre svojho otca Alexandra Horáka, ktorý potom uveličene tancoval. Bol to naozaj historický moment nielen súkromia zvrhlého kňaza, ale aj dejín katolíckej Cirkvi na Slovensku. Veď to značí, že on žije v riadnom manželstve s legitimitou detí podľa občianskeho zákona. A čo ohľad na Cirkev? Prejavil ho manifestačne - coram publico-. Viete si predstaviť rozochvenie tých katolíckych rodičov, ktorí ho tam poznali.
V programovom vyhlásení ako jediný výsledok ”dobrých vzťahov medzi štátom a Cirkvou” uvádza sa menovanie 4 biskupov. Ale odvtedy realita je taká, že títo úbohí biskupi robia stenu tzv. usporiadaných vzťahov medzi Cirkvou a štátom. A pritom sa prevádza naďalej neslýchaný teror. To zakrátko sa prejaví na živote Cirkvi. Všetko je tak vedené, aby sa sama zničila. Môže ju zachrániť iba zvláštny zásah Boží. Jediná útecha pre nás: kľaknúť pred veľkopôstnym krížom.
S úctou Pavol, Bratislava 18. 2. 1975.


Dňa 29.októbra 1975 boli sme za dp. vikárom J. D. predsedom krajského výboru PIT. Minulý týždeň delegácia PIT bola v Ríme, ale pápež ich neprijal. Takže fiasko.
Vo februári 1976 vedenie školy dalo žiakom ZDŠ tento malý špionážny text na vyplnenie. Každý žiak sa musel podeň podpísať:
1. Čo si myslíš, ako vznikol svet, príroda, vesmír, ľudia?
2. Kto ti najviac rozpráva o svete?
3. Myslíš, že by svet mohol niekto stvoriť?
4. Veríš, že na Vianoce nosí ľuďom darčeky Ježiško, Mikuláš?
5. Ako tráviš svoj voľný čas v nedeľu, vo sviatok?
6. Chodíš do kostola pravidelne, alebo len na veľké sviatky?
7. Zatmenie slnka je prirodzený úkaz alebo je to znamenie Boha?

Vo februári 1976 zatkli šéfredaktora Katolíckych novín vraj pre mravnostný delikt. Išli sme za dp. vikárom a žiadali sme ho, aby tlmočil p. biskupovi ako predsedovi Zboru ordinárov Slovenska (ZOS) naše obavy a dôrazný návrh, aby Cirkev netrpela vo funkciách ľudí nemravných, akým je Dr. A. Horák a Zoltán Belák, vikár v Rožňave. Menovaní sú pohoršením pre veriacich a vydierateľní zo strany štátnych ateistov.
Pán vikár snažil sa vec bagatelizovať. Preto v marci išli sme s našou požiadavkou za p. biskupom do Banskej Bystrice. Žiadali sme tiež, aby biskupský zbor naliehal na vládne orgány, aby sa skončil boj proti náboženstvu, v školách aj v dennej tlači, aby sa na štúdium teológie v Bratislave prijímal väčší počet uchádzačov a aby sa neobmedzovalo vydávanie náboženskej tlače (Katolícke noviny a knihy). Pán biskup nás uspokojoval, že má ubezpečenie od ministra kultúry, že sa problémy čoskoro vyriešia a situácia sa bude zlepšovať. Máme byť trpezliví a rozumne rozvážni. On robí, čo môže, a najmä sa snaží vybaviť štátny súhlas kňazom, ktorí boli postihnutí, a má už v tomto smere dobré výsledky. Potom naznačoval posunkami, že kancelária je odpočúvaná. Tzv. ploštice. Odprevadil nás do zadnej časti budovy. Tam nám ešte povedal, že krajský cirkevný referent Chovanec je hrubý primitív, ale minister Miroslav Válek je odchovanec katolíckej rodiny, myslí to s Cirkvou seriózne a dá sa mu veriť. Zadným východom do bočnej uličky sme odišli z budovy biskupstva. V rozpakoch sme sa vracali domov. Pán biskup hovoril tak presvedčivo.
Dňa 9. septembra 1976. Dnes zomrel Mao - predseda čínskej komunistickej strany. To bude mať vplyv na Čínu, ale na nás nie.
Dňa 23. septembra bola prvá schôdzka rodičovského združenia žiakov pri našej ZDŠ. Slávnostná. Predseda JUDr. K. medzi veľkými úspechmi školy spomenul aj fakt, že už dva roky sa tu náboženstvo nevyučuje a žiaden žiak sa na vyučovanie náboženstva nehlási. O protináboženskom terore zabudol hovoriť. Pán predseda zdôraznil, že aj napriek veľkému úspechu bude sa ďalej pokračovať v boji o vedomie žiakov. Nuž diabol si vždy nájde hlúpych a ochotných sluhov.(poznámka v r. 2003: Pán JUDr. s manželkou teraz pravidelne chodia do kostola a ku sviatostiam. Celí zronení. Ich 40 ročný syn uviazol v kriminálnej zápletke a zavraždili ho. Žiaľ...