Edita Tarabčáková

Maďari a antisemitizmus

V posledných mesiacoch predseda SMK Béla Bugár vystupuje v televízii nielen veľmi často, ale aj so suverenitou ”deda vševeda”. Jeho vyjadrenia sú však často veľmi nepravdivé. Nedávno sa v televízii vyjadril v tom zmysle, že v Maďarsku nikdy nebol antisemitizmus. Dala som si námahu a pozorne som si preštudovala dejiny Uhorska (od najstarších čias až do roku 1918) a tiež aj dejiny Maďarska (po roku 1918). Zistila som, že B. Bugár dejiny židovstva v Uhorsku a neskôr v Maďarsku alebo nepozná, alebo vedome klame. Zdôrazňujem, že som k tomuto svojmu článku použila publikácie len maďarských historikov, politikov, Horthyho pamäti a tiež aj spisbu anglického historika P. Johnsona a rakúsko-maďarského autora P. Lendvaia.
Je spoľahlivo dokázané, že Židia žili v Uhorsku a neskôr v Maďarsku nepretržite skoro viac ako tisíc rokov, pričom toto územie masívne osídľovali až v 18. a 19. storočí. V roku 1910 (podľa uhorských štatistík) ich počet už dosiahol takmer jeden milión, t. j. viac ako 5 % obyvateľstva Uhorska. V roku 1910 takmer 750 000 Židov uviedlo maďarčinu ako svoj materinský jazyk, z čoho vyplýva, že viac ako 7 % Maďarov bolo židovského vierovyznania. Židia boli k Uhorsku i Maďarsku vždy veľmi lojálni, a to i v časoch pre Uhorsko či Maďarsko kritických. Ich cieľom bolo stať sa čím skôr Maďarmi židovského vierovyznania. Táto asimilačná tendencia, čiže splynutie s maďarským národom bola zo strany Židov vždy úprimná.
Rozsah a tempo židovskej asimilácie vysoko predčili obdobné procesy v iných štátoch strednej a východnej Európy. V okrajových územiach Uhorska, kde národnostné menšiny mali absolútnu prevahu (slovenské a rumunské obce) boli židovskí obchodníci a lekári jedinými osobami, ktoré hovorili po maďarsky, a tak chtiac-nechtiac sa stali prirodzenými spoločníkmi maďarských úradníkov, četníkov a iných zástupcov budapeštianskej vlády. Židia sa takto postupne stali priekopníkmi maďarizácie. Napriek tomu etnickí Maďari rýchlej asimilácii Židov nedôverovali. Po rozpade Uhorska (1918) Židia i v následníckych štátoch (Rumunsko, ČSR, Juhoslávia) zostali hrdými Maďarmi. Očakávali by sme teda, že uhorské i maďarské vlády si tieto postoje Židov budú vážiť a že antisemitizmus v Uhorsku či v Maďarsku bude neznámym pojmom.
Žiaľ, skutočnosť bola iná. V ďalšom uvediem aspoň niektoré skutočnosti, tak ako ich opísali historici a politici.
1. V Uhorsku kráľ Ľudovít I. z rodu Anjou (zvaný tiež Veľký) už v roku 1360 vydal dekrét o vyhnaní všetkých Židov z Uhorska.
2. V roku 1525 v Pešti a okolí boli búrlivé protižidovské aktivity, ktoré v mnohých prípadoch končili tragicky.
3. V roku 1882 prebehli vo veľkej časti Uhorska obývanej maďarským etnikom antisemitské agitácie v súvislosti s povestným procesom tzv. rituálnej vraždy v Tiszaeszlári. Tieto antisemitské agitácie postupne prestali až vtedy, keď sa viacero čelných politikov (napr. T. G. Masaryk, univ. prof., ale aj niektorí maďarskí politici) vyjadrilo v prospech Židov. Tak napr. predseda vlády K. Tisza označil Židov ako najpilnejšiu a najkonštruktívnejšiu časť maďarského obyvateľstva a vyzdvihol ich účasť v modernizácii priemyslu a maďarizácii.
4. Po trianonskej dohode (1920) maďarská verejnosť za všetko vinila Židov. Uhorsko vraj do nešťastia priviedli ”židovskí agenti svetového boľševizmu”. ”Židovskí intelektuáli zničili všetko národné a tiež aj kresťanské hodnoty a židovskí keťasi profitovali na biede národa a na frontových vojakoch.” (V prvej svetovej vojne padlo viac ako 10 000 maďarských Židov.) ”Židia a len oni sú zodpovední za Trianon a maďarské nešťastie.” (To sú citáty z maďarskej tlače!)
5. Niekoľko mesiacov po zvolení Horthyho za regenta (správcu) maďarského kráľovstva bol parlamentom schválený (už 22. septembra 1920!) prvý protižidovský zákon v Európe po prvej svetovej vojne (numerus clausus). Čoskoro pribudli aj ďalšie rasistické zákony, ktoré historici označujú ako začiatok ”oficiálneho maďarského antisemitizmu.” Opakujem ”oficiálneho antisemitizmu.”
6. V roku 1922 Horthy prijal generálneho tajomníka mladých amerických kresťanov (YMCA) slovami: ”Mám radosť, že môžem prijať hlavu tak dôležitej antisemitskej organizácie”. Toto je citát z Horthyho pamätí.
7. V rokoch 1938 až 1941 maďarský parlament postupne schválil I., II. a III. ”Židovský zákon”. Kvôli porovnaniu zdôrazňujem, že I. a II. maďarský protižidovský zákon bol maďarským parlamentom schválený v čase, keď 1. Slovenská republika ešte neexistovala (v roku 1938). Historici hodnotia maďarské protižidovské zákony ako tvrdšie v porovnaní s nemeckými norimberskými protižidovskými zákonmi. Napr. v Nemecku podľa norimberských zákonov nebol za Žida považovaný ”polovičný Žid”, ktorý nevyznával židovské náboženstvo a žil v manželstve so štvrtinovým Židom. Naproti tomu podľa maďarských protižidovských zákonov osoby, ktoré mali najmenej dvoch z prarodičov Židov, boli považované za Židov. Keď sa v roku 1944 z tohto hľadiska vyhodnocovali výsledky sčítania ľudí, sa počet kresťanov prekvalifikovaných späť na Židov zvýšil z 35 000 na 100 000. To nebola hra s číslami, ale išlo o to, ”byť či nebyť”. ”Konečné riešenie” (ako tomu Nemci hovorili) sa takto týkalo 825 000 osôb. Zákonodarca síce stanovil, kto je Žid, no nebol schopný nájsť presnú definíciu toho, kto ”nie je Žid”, čo malo za následok zmätky a strach, ktorý postihol celé Maďarsko. Ukázalo sa totiž, že takmer každý má rakúskych, nemeckých, slovenských, rumunských či dalmatínskych predkov. Atď.
8. Podrobnejšie uvediem aspoň prípad predsedu vlády Bélu Imrédyho. Predsedom vlády sa stal v máji 1938. S krutosťou doslova pitoresknou predložil na Vianoce roku 1938 návrh II. Židovského zákona. Poslancom parlamentu zdôraznil, že ”jediná kvapka židovskej krvi" stačí na to, aby otrávila charakter a vlastenectvo Maďara. Osud (či Božie mlyny) si z B. Imrédym zahral. Našiel sa nespochybniteľný dokument, ktorý potvrdzoval, že v Imrédyho krvi je mnoho premnoho kvapiek židovskej krvi. Jeho prababička bola česko-nemecká Židovka. Keď Imrédy tento dokument prevzal z rúk Horthyho a prečítal si ho, bol z toho taký otrasený, že na mieste omdlel.
Treba zdôrazniť aj to, že maďarské protižidovské zákony nevznikli pod nátlakom Nemcov, ale z vlastnej vôle maďarských vládnych činiteľov a poslancov parlamentu.
9. Maďarsko už 26. 6. 1941 vyhlásilo vojnu ZSSR. Vyslalo na front celú druhú armádu, spolu viac ako 200 000 mužov. Táto armáda mala pridelených 25 000 príslušníkov pomocných oddielov. Boli to Židia so žltou židovskou páskou na rukáve. Konvertiti (prekrstení Židia) nosili bielu pásku na rukáve. Boli neozbrojení, nedostatočne oblečení, zle živení a brutálnymi poddôstojníkmi často doháňaní k smrti. Z 25 000 sa ich vrátilo domov len 6 000. Pravda, aj celá druhá maďarská armáda neskôr (január 1943) pri Voroneži bola rozdrtená a zanikla.
10. Ako je známe, maďarské vojsko obsadilo v apríli 1941 Vojvodinu a niektoré ďalšie územia. V januári 1942 usporiadalo maďarské vojsko v Novom Sade a jeho okolí ”krvavý kúpeľ”. Povraždilo viac ako 4 000 neozbrojených srbských a židovských civilistov, ktorých jediným hriechom bolo, že to boli srbskí a židovskí intelektuáli. Židov medzi nimi bolo viac ako 1 250. Bezduché telá hádzali do Dunaja. Maďarské vojsko pri tomto ”krvavom kúpeli” v brutalite predčilo Nemcov.
11. Sám regent Horthy v svojich pamätiach napísaných v exile píše, že po celý život bol antisemita. Je priam iróniou to, že regent Horthy s manželkou žil v exile v maximálnom komforte mnoho rokov len vďaka veľkorysej podpore dvoch bohatých židovských rodín. Židovské peniaze mu zrejme nesmrdeli.
12. Dvanásť divízií maďarskej armády bojovalo po boku Nemcov až do horkého konca. Niektoré maďarské oddiely ”sa vyznamenali” dokonca aj po zajatí spojeneckými oddielmi. Uvediem tu prípad, ktorý opisuje Paul Johnson v knihe ”Dejiny židovského národa”. Opisuje udalosti v tábore Belsen takto: “Britské tanky obsadili Belsen 15. apríla 1945, ale zas odišli, aby pokračovali v boji. Na 48 hodín ponechali britskí vojaci tábor pod čiastočným velením maďarských vojakov. Maďarskí strážcovia (za túto dobu 48 hodín) zastrelili 72 Židov za také priestupky, ako sú zbieranie zemiakových šupiek z kuchyne.”
Urobili to maďarskí vojaci z filosemitizmu alebo antisemitizmu?” Čo vy na to, pán Bugár?
Pán Bugár! Keby nebolo Vášho vystúpenia v televízii, tento článok by som nebola napísala. Vy ste predseda SMK a podpredseda NR SR, preto svoje postoje a slová starostlivo zvažujte. A hlavne študujte. Študujte maďarskú históriu, ale nie len z maďarských školských učebníc. Prečo? Pokúsim sa vám to objasniť citátom z publikácie profesorov Kálmana Bendu a Erika Fügediho: Tausend Jahre Stephanskrone (Budapešť 1989). Autori tu otvorene píšu, že svätoštefanská koruna je v dnešnej podobe mýtus. Sami si kladú otázku, prečo sa nesvätoštefanská koruna nazýva svätoštefanskou. Sami si na túto otázku aj odpovedali: ”Táto viera sa po stáročia vytrvalo upevňovala”. Maďarskému historikovi nezostáva teda nič iné, len na to pristúpiť. V tomto prípade nie je podstatné, či táto koruna ako predmet bola skutočnou Štefanovou korunou. Podstatné je nezvratná viera všetkých, že ňou bola. Od citovaných autorov je to síce dojímavá otvorenosť, ale v každom prípade je to klamstvo.
Aplikujúc túto poučku na váš výrok, pán Bugár, o neexistencii antisemitizmu v Uhorsku a v Maďarsku, nie je zrejme podstatné, či tam antisemitizmus bol, ale podstatná je viera všetkých i vaša, že nebol. Klamstvo však vždy ostáva len klamstvom.