25 rokov...

Završujeme publikovanie dokumentov, na ktoré sa odvoláva štúdia Miroslava Holečka 25 rokov samostatnej cirkevnej provincie, ktorú sme uverejnili v číslach Kultúry 10-12. Tieto dokumenty a fakty uvedené v spomenutej štúdii patria k najvýznamnejším stránkam nielen cirkevných, ale aj národných dejín Slovákov vo všeobecnosti. Preto by ich znalosť mala byť duchovným vlastníctvom každého vzdelaného z nás.

PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI

Pavol, biskup, sluha sluhov Božích na večnú pamiatku.
Majúc na zreteli podpisy posvätného Druhého vatikánskeho všeobecného snemu, najmä tie, ktoré sledujú dekrét Christus Dominus, kde čítame: „ Nech sa čím skôr múdro usporiadajú hranice diecéz (č. 22) a tiež nech sa berie na zreteľ , ak je to potrebné , aj na štátne hranice a na osobitné okolnosti osôb a miest“ (tamtiež, č. 23), je vhodné tieto premúdre nariadenia koncilu prispôsobiť podmienkam cirkvi v Československej socialistickej republike na úžitok ako ľudu, tak posvätných pastierov tohto štátu.
Keďže chceme, aby nijaká časť územia ČSSR nepodliehala právomoci biskupa sídliaceho mimo územia a ani nijaké cirkevné územie so sídlom v republike sa nerozprestieralo za hranice tohto teritória, preto rozhodujeme takto: Dve časti Vratislavskej arcidiecézy ležiace na štátnom území Českej socialistickej republiky, zvané Český Těšín a Jesenníky, sa oddeľujú od onej arcidiecézy a navždy sa pripájajú k Olomouckej arcidiecéze. Územie Trnavskej administratívy sa oddeľuje od Ostrihomskej arcidiecézy a utvára sa arcidiecéza, ako sa to ustanovuje inými dnes vydanými apoštolskými rozhodnutiami. Tri farnosti Gyorskej (Rábskej) diecézy, ležiace na území SSR, ktoré dosiaľ spravoval ordinár trnavskej apoštolskej administratúry, sa navždy sa navždy pripájajú k Trnavskej arcidiecéze. Takisto dve farnosti patriace opátstvu sv. Martina na hore Panónia a ležiace na území SSR sa oddeľujú od onoho opátstva a pripájajú sa k Trnavskej arcidiecéze. Ďalej trinásť farností Satmárskej diecézy, ktoré sa nachádzajú na území SSR od onej diecézy oddelené , sa pripájajú ku Košickej diecéze. Konečne Košická a Rožňavská diecéza sa oddeľuje od Jágerskej cirkevnej provincie a navždy sa pripájajú k dnes založenej Trnavskej provincii. Avšak časti týchto diecéz, ktoré ležia na území Maďarskej ľudovej republiky, nech sa správajú ako doteraz, dokiaľ sa definitívne nerozhodne.
Dokumenty však, a spisy týkajúce sa území, o ktorých bola reč, ďalej dokumenty týkajúce sa veriacich a hmotných statkov nech čím skôr pošle kúria, ktorá ich doposiaľ spravovala, kúrii, ku ktorej sa doteraz pripojili. To, čo sme nariadili, nech vykoná náš ctihodný brat František, Svätej rímskej cirkvi kardinál Tomášek, alebo ten, koho by on poveril a potrebnými fakultami splnomocnil. On po vykonaní nariadeného vyhotoví o tom dokumenty, ktorých vierohodné odpisy čím skôr pošle posvätnej kongregácii pre biskupov.
Dané v Ríme u sv. Petra dňa 30. mesiaca decembra, roku Pána 1977 v 15. roku nášho pontifikátu.

JEAN KARD. VILLOT
apošt. protonotár
MARCELLO ROSSETTI
apošt. protonotár
GIUSEPPE DEL TON
štátny tajomník
SEBASTIANO KARD. BAGGIO
prefekt Posv. kongregácie pre biskupov


ZRIADENIE KOŠICKEJ ARCIDIECÉZY V ROKU 1995
JÁN PAVOL II., BISKUP, SLUHA SLUHOV BOŽÍCH, ctihodnému bratovi ALOJZOVI TKÁČOVI, doteraz ešte košickému biskupovi, potom však ustanovenému arcibiskupovi metropolitovi tej istej katedry, pozdrav a Apoštolské požehnanie. Pozorujúc časti týchto spoločenstiev, ktoré teraz sa snažia nastúpiť vhodnejšiu cestu, my chceme všetko zariadiť, aby sa tam duchovné napredovanie čím plnšie rozvinulo a aby neutrpeli žiadnu škodu. Teraz máme pred očami významnú Košickú cirkevnú provinciu, ktorej venujeme otcovskú starostlivosť. A preto v ten istý deň, keď sme toto nariadili, pokladáme za potrebné rozhodnúť, že samého veľkňaza treba povýšiť na primeraný a zodpovedný stupeň hodnosti. Teba, teda, ctihodný brat, našou Apoštolskou mocou vyhlasujeme za Košického arcibiskupa - Metropolitu, a súčasne Ti udeľujeme všetky práva a povinnosti, ktoré s týmto ustanovením a stavom sú spojené podľa kanonických noriem. Súčasne Ťa oslobodzujeme od obnovenia vyznania viery, ako aj od opakovania prísahy vernosti voči nám a našim nástupcom. Toto Tvoje ustanovenie a vyvolenie nech sa oznámi duchovenstvu a veriacemu ľudu.
Teba, ctihodný brat, ktorý si verným synom svojej domoviny, vystrojený dobrými mravmi, naďalej určujeme za pastiera a Učiteľa tohto stáda. Teraz Teba samého, pozdvihnutého na vyššiu hodnosť pokladáme za spoľahlivého rozširovať slová a príkazy samého Pána, aby Tvoj ľud získal čím bohatší spasiteľný úžitok.
Dané v Ríme pri sv. Petrovi dňa 31. marca roku Pána 1995 - v sedemnástom roku Nášho pontifikátu.

PÁPEŽ JÁN PAVOL II.



VYTVORENIE KOŠICKEJ CIRKEVNEJ PROVINCIE V ROKU 1995

Ján Pavol II. biskup, sluha sluhov Božích na večnú pamiatku.
Pastoračné úsilie nás pohýna v ustavičnej starostlivosti, aby sa Pánove spásonosné dobrodenia dostali k čím väčšiemu množstvu ľudí Pretože na Slovensku nastali priaznivé okolnosti , chceme aj my vhodne upraviť cirkevné ustanovizne, aby sa spomínané úlohy mohli ľahšie splniť. Preto na žiadosť ctihodného brata Jána Sokola, trnavského arcibiskupa, ktorý prosil, aby sa po oddelení časti trnavskej cirkevnej provincie, ktorá má teraz názov: Bratislavsko-trnavská, bola ustanovená nová cirkevná košická provincia. Po vypočutí Konferencie biskupov Slovenska, po priaznivom úsudku ctihodného brata L. Dossenu, titulárneho arcibiskupa Carpitánskeho a Apoštolského nuncia na Slovensku, po porade so Štátnym Sekretariátom, sekciou pre národné záležitosti na základe mienky Kongregácie pre biskupov, vystrojený našou Apoštolskou mocou rozhodujeme a určujeme, čo nasleduje:
Zakladáme novú cirkevnú provinciu, ktorá sa má volať košická. Táto vlastní hodnosti, práva a privilégiá arcibiskupskej metropolitnej katedry a zahŕňa Cirkev toho istého mena a diecézy Spišskú a Rožňavskú. Terajšieho biskupa povyšujeme do stavu stupňa Metropolitu podľa noriem posvätných kánonov.
Na vykonanie toho všetkého delegujeme ctihodného brata L. Dossenu, ktorého sme vyššie spomenuli a dávame mu fakultu subdelegovať iného muža postaveného v cirkevnej hodnosti. Po splnení úlohy treba vyhotoviť doklady, ktorých verné exempláre treba poslať Kongregácii pre biskupov. Toto platí a ustanovenia, ktoré sú s týmto v rozpore, ani v najmenšom neprekážajú.
Dané v Ríme pri sv. Petrovi dňa 31. marca roku Pána 1995 v sedemnástom roku Nášho pontifikátu.

PÁPEŽ JÁN PAVOL II.


KONGREGÁCIA PRE BISKUPOV
DEKRÉT O ZMENE MENA TRNAVSKEJ ARCIDIECÉZY
A O ERIGOVANÍ KONKATEDRÁLY

Nakoľko na území Trnavskej arcidiecézy je mesto „Bratislava“, ktoré postupom rokov vzrástlo počtom obyvateľov a usilovnou prácou tak, že je v ňom sídlo občianskych a štátnych úradov, Jeho Excelencia, najdôstojnejší pán Ján Sokol, trnavský arcibiskup, vyjadril túžby ľudu tým, že naliehavo prosil Apoštolskú stolicu, aby sa trnavská arcidiecéza vhodnejšie nazývala Bratislavsko-Trnavská.
Kongregácia biskupov po súhlasnom vyjadrení Jeho Excelencie, najdôstojnejšieho pána Alojza Dossenu, titulárneho biskupa Carpijského a Apoštolského nuncia na Slovensku, rozhodla sa priaznivo vyhovieť predloženej prosbe.
A preto tá istá Kongregácia na základe zvláštnych právomocí, ktoré jej udelil Ján Pavol II. z Božej prozreteľnosti pápež, rozhodla týmto dekrétom, ktorý má takú platnosť ako apoštolský list, že spomenutá Trnavská arcidiecéza s jej doterajším arcibiskupom sa odteraz bude volať Bratislavsko-Trnavská. A preto, že si Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza zachováva hodnosť arcibiskupského stolca, kostol zasvätený Bohu na počesť sv. Martina v meste Bratislave vyznačuje titulom a hodnosťou konkatedrálneho kostola so všetkými právami, hodnosťami, výsadami aj ťarchami a záväzkami, ktoré takýmto kostolom patria.
Vykonaním tohto aktu poveruje Kongregácia pre biskupov Jeho Excelenciu Alojza Dossenu, a dáva mu potrebné a náležité právomoci aj subdelegovať na vykonanie aktu, o ktorom je reč, ktoréhokoľvek muža ustanoveného v cirkevnej hodnosti s povinnosťou poslať čo najskôr podľa možností na tú istú Kongregáciu overený exemplár o vykonaní aktu.
Nijaké opačné rozhodnutie sa nepripúšťa.

Dané v Ríme v budove Kongregácie pre biskupov 31. marca 1995.

BERNRDÍN KARDINÁL GANTIN
prefekt


ZÁKLADNÁ ZMLUVA MEDZI SVÄTOU STOLICOU A SLOVENSKOU REPUBLIKOU

Svätá stolica a Slovenská republika,
vychádzajúc, Svätá stolica z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva a Slovenská republika z ústavných noriem,
odvolávajúc sa na medzinárodne uznávané princípy náboženskej slobody, na významné postavenie Katolíckej cirkvi v dejinách Slovenska, ako aj na jej aktuálnu úlohu v sociálnej, morálnej a kultúrnej oblasti,
hlásiac sa k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu,
uznávajúc prínos občanov Slovenskej republiky pre Katolícku cirkev,
deklarujúc vôľu prispievať k celkovému duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnému dobru,
dohodli sa takto:

Článok 1
1. Svätá stolica a Slovenská republika (ďalej len „zmluvné strany“) sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch.
2. Zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických a fyzických osôb, ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a podľa a kánonického práva.

Článok 2
1. Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej len „Katolícka cirkev“) a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahrňuje najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí.

2. Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Článok 3
1. Katolícka cirkev má výlučné právo stanovovať a meniť svoj právny poriadok, zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie, exarcháty a apoštolské administratúry.
2. Svätá stolica dá Slovenskej republike dôverným spôsobom na vedomie informáciu o zriadení, zmene alebo zrušení provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie, exarchátu a apoštolskej administratúry pred jej zverejnením.
3. Svätá stolica zabezpečí zhodu hraníc slovenských cirkevných rímskokatolíckych diecéz a apoštolských administratúr, ako aj slovenských cirkevných gréckokatolíckych eparchií a exarchátov, so štátnymi hranicami Slovenskej republiky.
4. Katolícka cirkev má právo zriaďovať právnické osoby. Slovenská republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia. Činnosť týchto právnických osôb musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Článok 4
Katolícka cirkev má právo udržiavať kontakty so Svätou stolicou a s univerzálnou cirkvou, osobitne s konferenciami biskupov iných štátov, ako aj s inými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a s ďalšími právnickými a fyzickými osobami v Slovenskej republike i v zahraničí.

Článok 5
1. Katolícka cirkev má právo vykonávať apoštolské povolanie, najmä liturgické obrady a náboženské úkony, hlásať a vyučovať katolícku náuku.
2. Slovenská republika garantuje nedotknuteľnosť posvätných miest, ktoré sú v súlade s kanonickým právom určené na vykonávanie náboženských úkonov. Pod nedotknuteľnosťou posvätného miesta rozumejú zmluvné strany ochranu tohoto miesta, spočívajúcu v zamedzení jeho použitia na iné účely, než ktorým slúži v súlade s kánonickým právom a v zamedzení narušenia jeho dôstojnosti.
3. Zo závažných dôvodov, so súhlasom Katolíckej cirkvi, možno posvätné miesta výnimočne využiť aj na iné účely, ktoré nie sú v rozpore s posvätnosťou týchto miest.
4. Výnimka z pravidla nedotknuteľnosti posvätných miest sa pripúšťa, ak ja to nevyhnutné v súvislosti s bezprostredným ohrozením života a zdravia, bezpečnosti alebo majetku, a ak nie je možné vopred získať súhlas Katolíckej cirkvi. V týchto prípadoch môže Slovenská republika na posvätných miestach zabezpečiť vykonávanie nevyhnutných a primeraných opatrení tak, aby sa v najvyššej možnej miere zachoval ich posvätný charakter.

Článok 6
1. Svätá stolica má výlučné právo obsadzovať úrady podľa kánonického práva, najmä nezávisle a výlučne rozhodovať pri výbere kandidátov do biskupskej služby a rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní biskupa.
2. Informáciu o mene a priezvisku osoby, ktorá má byť vymenovaná za biskupa, alebo informáciu o preložení a odvolaní biskupa dá Svätá stolica na vedomie pred jej zverejnením dôverným spôsobom Slovenskej republike. Dôvernosť tejto informácie zahrňuje záväzok Slovenskej republiky nevyjadrovať mienku o osobe kandidáta ani stanovisko k rozhodnutiam Svätej stolice.
3. Katolícka cirkev má výlučné právo rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek ďalším cirkevným úradom alebo úlohou týkajúcou sa apoštolského poslania.

Článok 7
Článok 8
Článok 9
Článok 10
Článok 11
Článok 12
Článok 13
Článok 14
Článok 15
Článok 16
Článok 17
Článok 18
Článok 19
Článok 20
Článok 21
Článok 22
Článok 23
Článok 24
Článok 25


LIST PREDSEDU BK SLOVENSKA PREDSEDOVI SNR
(opis Miroslav Holečko)


Č.: 1490/91, Nitra 30. 7. 1991
RNDr. František Mikloško
Predseda SNR
Kancelária SNR
812 80 Bratislava

Vec: Dekrét Svätej stolice z 30. 12. 1977, ktorým bola zriadená Rímskokatolícka cirkevná provincia Slovenska

V prílohe Vám predkladáme dekrét Svätej stolice z 30. 12. 1977 v latinskom a slovenskom znení, ktorým bola zriadená Slovenská rímsko-katolícka provincia, na čelo ktorej bola postavená Trnavská arcidiecéza ako Stolica arcibiskupskej metropoly, ktorej sú podriadené diecézy nitrianska, banskobystrická, spišská, košická a rožňavská. Uvedený dekrét má nesporný štátoprávny význam nielen pre územnú cirkevnú samostatnosť Slovenska, ale tiež pre vlastnú národnú suverenitu Slovenska. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby tento dekrét Svätej stolice bol vhodným spôsobom zakotvený medzi rozhodnutiami prijatými Slovenskou národnou radou.
Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec
sídelný nitriansky biskup
predseda KB Slovenska

Na vedomie: všetky slovenské diecézy


Použitá literatúra a pramene:
Bagin, A.: Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava, Bratislava 1987.
Hišem, C.: Z dejín Košického biskupstva. In: Duchovný pastier, 2/1977.
Holečko, M. a kol.: Prvý po mene známy ... II., Bratislava 2000.
Holečko, M.: Gorazdovská tradícia, In: Klas, T.: Hlas kňaza Gorazda, Bratislava 1999.
Holečko, M.: Cyrilo-metodská tradícia - základ národného povedomia Slovákov. In: Katolícka cirkev a Slováci. Úsilie Slovákov o samostatnú cirkevnú provinciu, Bratislava 1998.
Holečko, M.: Slovenská cirkevná provincia - významný prvok štátnej samostatnosti a národnej svojbytnosti Slovákov. In: Gašpar, M. a kol.: Slovenská štátnosť a jej rozvoj, Bratislava 2000.
Hrabovcová, E.: Korene slovenskej cirkevnej provincie. In: Kultúra, 1/1998.
Chovanec, J. - Mozolík, P.: Historické a štátoprávne korene samostatnosti Slovenskej republiky, Bratislava 1994.
Chovanec, J.: Samostatná slovenská cirkevná provincia. In: Literárny týždenník, 15/2003.
Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín, Bratislava 1970.
Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Bratislava 1999.
Judák, V. - Čekovská, E.: Prehľadné cirkevné dejiny, Bratislava 1996.
Korec, J. Ch.: Cirkev v dejinách Slovenska, Bratislava 1994.
Marsina, R.: Vznik a vývoj cirkevnej organizácie na Slovensku do konca 13. storočia, In: Pamiatky a múzeá, 2/1999
Marsina, R.: Založenie Spišského, Banskobystrického a Rožňavského biskupstva (1776). In: Verbum 3/1993.
Mulík, P. a kol.: Katolícka cirkev a Slováci. Úsilie Slovákov o samostatnú cirkevnú provinciu, Bratislava 1998.
Poterma, M.: K 190. výročiu vzniku Košického r. kat. biskupstva. In: Verbum, 1/1994.
Šmik, M. a kol.: Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou s komentárom, Bratislava 2001.
Tomko, J.: Historicko-právna problematika a pramene k dejinám slovenských diecéz. In: Most 1963, č.3-4, 1964, č.1-2.
Tomko, J.: Budovať Cirkev, Trnava 1994.
Tomko, J.: Zriadenie spišskej, banskobystrickej a rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku, Spišské Podhradie 1995.
Valach, G. - Križka T.: 20 rokov Slovenskej cirkevnej provincie, Bratislava 1998.
Vontorčík, E. a kol.: Od slovienskej liturgie ku slovenskej provincii, Bratislava 1997.