Trockého duch straší v Bielom dome

“Žiadna vojna nebola nikdy dobrá, tak ako žiadny mier nebol nikdy zlý.“
Thomas Jefferson


Tohto roku si pripomíname 35 rokov od chvíle, keď vojská Sovietskeho zväzu, jednej z vtedajších veľmocí, spolu s vojskami “spojencov“ začali okupáciu bývaleho ČSSR pod zámienkou preventívnej obrany proti nebezpečnej kontrarevolúcii ohrozujúcej ZSSR a samotný mier.
Písal sa rok 1968. Tí, čo boli svedkami tejto tragédie dobre si pamätajú hrmot tankov, streľbu zo samopalov a slzy šoku a zúfalstva v očiach prekvapených občanov našich ulíc. Keby bol vtedy môj syn Peter, ktorý mal 12 rokov, zdvihol zo zeme kameň a hodil ho na sovietsky tank, čo aj skoro urobil, tak by ho zastrelili, tak ako zastrelili Danu Košanovú, a našu rodinu vyhlásili za kontrarevolucionárov. To bolo vtedy módne slovo presne tak, ako je dnes módne slovo terorista. Nuž a následky všetci dobre vieme. Tvrdá okupácia a normalizácia a tisíce Slovákov a Čechov roztratených po celom svete. Aj ja som jeden z nich.
Všetci si dobre pamätáme komunistické heslo z tej doby: “Kto nejde s nami je proti nám!“
Tohto roku, roku 2003, iná veľmoc pod rúškom boja proti nebezpečenstvu a terorizmu, na záchranu mieru začala vojnu proti inej krajine. Prezident tejto veľmoci vo svojej predvojnovej reči tak isto doslova použil známu vetu: „Kto nejde s nami, je proti nám!“ Prečo táto podobnosť v 35 ročnom rozpätí, taká nápadná medzi totálne ľavicovou a totálne pravicovou veľmocou? Odpoveď na túto otázku je možno v článku, ktorý uverejnil pred niekoľkými dňami v torontskom denníku National Post Jeff Heer. Nuž prečítajte si pozorne skrátenú verziu tohoto článku a pouvažujte.

Trockého duch straší v Bielom dome.

“Nikto, kto je trockista, nemôže byť pacifista. Trockizmus je militaristické myslenie. Keď hovoríme o Trockom, nehovoríme o literárnom kritikovi, ale hovoríme o zakladateľovi Červenej armády.“
Stephen Schwartz

J. V. Stalin, sovietsky diktátor, bol paranoik. Pravdepodobne jeho najväčším strašiakom bol jeho rival, kandidát na vedenie boľševického hnutia Leon Trockij, vlastným menom Lev Davidovič Bronstein. Koncom roku 1920 Stalin vyhodil Trockého z komunistickej strany a deportoval ho zo Sovietskeho zväzu. Ostatné komunistické strany okamžite exkomunikovali Trockého a jeho stúpencov, najmä Američanov Jamesa P. Cannona a Maxa Shachtmana. V roku 1933 Trockij spolu so svojimi stúpencami v tureckom exile založil Štvrtú internacionálu. Stalinova tajná polícica Trockého stále sledovala, a tak nakoniec skončil v Mexiku, kde ho v roku 1940 zavraždil stúpenec Stalinizmu.
Viac ako desať rokov po páde Sovietskeho zväzu Stalinova vojna proti Trockému sa javí ako stará história. Lenže Stalin mal dôvod na strach z Trockého. Na rozdiel od Stalina Trockij bol intelektuál, brilantný literárny kritik a historik, ale aj vojenský stratég. Jeho hnutie, i keď nikdy veľké, prilákalo mnohé bystré hlavy. Štvrtá internacionála mala vo svojich radoch mnohé osobnosti, medzi inými napríklad bola maliarka Rita Kahlová (milenka Trockého), novelista Saul Bellow, básnik André Breton, C. L. R. James a mnohí ďalší.
Evidenciou stále pokračujúceho Trockého vplyvu je skutočnosť, že mnohé knihy pojednávajúce o kríze na Blízkom východe boli napísané ľuďmi hlboko ovplyvnenými tradíciou Štvrtej internacionály.
Hľadajúc rady o irackej spoločnosti, členovia Bushovej administratívy, hlavne Paul W. Wolfowitz, zástupca amerického sekretára pre obranu a viceprezident Dick Cheney, sústavne konzultovali s irako-americkýmho intelektuálom Kamanom Makiyom, ktorého kniha The Republik of feer (Republika strachu) je považovaná za definitívnu analýzu Husajnovej tyranie. Novinár Christopher Hitchens tvrdí, že Makiya je známy ako vodca Arabských členov Štvrtej internacionály. Hitchenov hlas je skutočne autoritatívny, veď je to bývalý trockista, veľmi vplyvný vo Washingtonských kruhoch ako advokát vojenskej intervencie na Blízkom východe. Napriek jeho ľavicovému presvedčeniu bol pozvaný do Bieleho domu ako ad hoc poradca. Ďalším podporovateľom irackej vojny je Paul Berman, autor knihy Terror and Liberalism, taktiež zástanca silovej politiky na Blízkom východe a veľký obdivovateľ C. L. R. Jamesa. Medzi neokonzervatívcami je Stephen Schwartz, autor knihy Dve tváre Islamu. Schwartz je zástancom zhoršenia vzťahov medzi USA a Saudskou Arábiou. Schwartz strývil svoje formatívne roky v Trockého španielskej skupine. Schwartz dodnes hovorí o Trockom veľmi afektívne a nazýva ho “starý pán“, alebo LD (iniciály Lev Davidovič). Priznáva otvorene, že je stále stúpencom Trockého a že jeho duch stále pulzuje v niektorých washingtonských kruhoch. Po stretnutí s Paulom Wolfowitzom povedal: “Hovoril som s Wolfowitzom, hovorili sme o Maxovi Shachtmanovi.“ Spájať Paula Wolfowitza a Leva Trockého sa zdá čudné, ale dlhá a mučenícka história vysvetľuje spojenie medzi boľševickou ľavicou a republikánskou pravicou.
Na pochopenie, prečo niektorí trockisti skončili ako advokáti americkej rozpínavosti, je potrebné vedieť niečo o Maxovi Shachtmanovi, Trockého americkom stúpencovi. Shachtmanova kariéra ponúka vysvetlenie zaujímavej dráhy, ktorá doviedla predstaviteľov ľavicovej opozície k podpore Pentagonu.
V 30. rokoch Shachtman, predstaviteľ trockizmu a jeho lojálny zástanca bránil vehementne Sovietsky zväz a bol len za odstránenie Stalina. Keď ale ZSSR vytvoril alianciu s Hitlerom a zažil inváziu do Fínska, Shachtman prešiel na stranu totálnej opozície voči Sovietskemu zväzu, známej ako “Tretí tábor“. V 40. a 50. rokoch Shachtman tvrdil, že socialisti by mali oponovať obom, kapitalizmu aj sovietskemu komunizmu, teda obom - Washingtonu a Moskve. Počas Studenej vojny Shachtman začal viac a viac veriť že komunizmus je väčší nepriateľ ako kapitalizmus. V 70. rokoch sa stal stúpencom vietnamskej vojny a stúpencom demokrata Henryho Jacksona. Pracujúc pre Jacksona vytvoril spojenie so skupinou tvrdých liberálov studenej vojny, medzi ktorými boli Richard Perle a Paul Wolfowitz. Nuž a tu sme pri koreni celej veci. Shachmanovi stúpenci v 80. rokoch plne podporili republikána Regana.
Paul Berman najlepšie vysvetľuje, ako je možné spájať filozofiu Sovietskeho zväzu z roku 1917 a USA roku 2003, keď hovorí: “Trockij bol v prvom rade internacionalista a zástanca vojenskej prevencie, a nie vojenskej reakcie. Schwartz ako trockista podporuje taktiež ideu preventívnej vojny. Ako socializmus, tak aj pravicový imperializmus nie sú pacifické hnutia a sú ochotné ísť do vojny, ak to ich záujmy vyžadujú.“
Nuž toľko Paul Berman. Čo k tomu ešte dodať? Snáď len sa zamyslieť nad našimi skúsenosťami z roku 1968.

Tibor Kovalik, Québec

Augustovŕ noc.

Noc dvadsiata a prvá
výkričník do éteru
a hrôza z otázky a väčšia z odpovede.
V ústrety oceli vykročil
človek, znehybnel vo výčitke.
Holými dlaňami donaha vyzliekol
hrdinu s hviezdou na čele
odkryl pazúry.
Samopal chŕli presvedčenie
a pravda padá na dlaždice.
Kvety, čo rozkvitli rozumom
spálil mráz
a nádej zmrzačená strnula na pol ceste.
Ostal len prázdny rám
a bratstvo pod bodákom.
Rubáš bielo-modro dvakrát červený
zmenil sa v čierny kríž.
Vôkol nás spánok prerušený
a spánok večný.
Pohla sa celá zem
a znova svinstvo, blato, klam
krvavá hviezda sa škerí do budúcna
a človek zlomený
a človek na úteku.
Slza mi padla do dlane
ťažká je
nohy podlamuje.
Noc dvadsiata a prvá,
otáznik, svedectvo, svedomie.