Michail Gorbačov

Pán Bush, svet nechce byť americký

Vážený pán Bush,

píšem Vám ako občan tejto planéty a ten, ktorý pozoruje kroky poslednej superveľmoci. Či môže niekto spochybniť, že Spojené štáty hrajú hlavnú rolu vo vedení nášho sveta? Len blázon môže ignorovať túto skutočnosť. Uznávam, že je to dané, hoci americkí hovorcovia možno až priveľmi inklinujú k potrebe vtlačiť charakter svojej vlasti aj zvyšku sveta.
Kým rolu Ameriky uznáva celý svet, odlišné názory vládnu na jej nárok na hegemóniu, tobôž nadvládu. Z tohto dôvodu verím, pán Bush, že ako čerstvý americký prezident sa vzdáte akýchkoľvek ilúzií o tom, že 21. storočie môže byť alebo dokonca malo by byť „americkým“. Zmedzinárodnenie je dané – ale „americká“ globalizácia“ by bola nedopatrením. V skutočnosti by to bolo niečo úplne zbavené významu a dokonca veľmi nebezpečné. Pôjdem dokonca ďalej, lebo je načase, aby si americkí voliči uvedomili holú pravdu: súčasné postavenie Spojených štátov, v ktorých si časť obyvateľstva užíva mimoriadny komfort a rozličné privilégiá, nie je ospravedlniteľné, ak prevažná časť sveta žije v najhlbšom nedostatku, degradácii a zaostalosti. Desať rokov bola zahraničná politika USA formulovaná z pozície vojnového víťaza, víťaza v studenej vojne. Avšak medzi najvyššími americkými politickými tvorcami sa nenašiel nik, kto by pochopil, že rovnaký princíp nemôže fungovať ako základ politiky po studenej vojne.
V skutočnosti nedošlo k nijakému „zmiereniu“. Narastá nepomer, dochádza k napätiam a nepriateľstvu, ktoré sa nakoniec obracia proti Spojeným štátom. Namiesto americkej bezpečnosti priniesol koniec studenej vojny jej pokles. Nie je také ťažké predstaviť si, že ak Spojené štáty zotrvajú na svojich postupoch, medzinárodná situácia sa bude stále zhoršovať.
Je také ťažké uveriť, že by sa za súčasnej situácie mohli vzťahy medzi Spojenými štátmi na jednej strane a Čínou, Indiou a všetkými ostatnými krajinami živoriacimi v najhlbšej chudobe na druhej strane vyvinúť pozitívnym smerom. Vôbec to nie je možné. Zo súčasnej pozície Spojené štáty nemôžu otvoriť efektívnu, dlhodobú spoluprácu s tradičnými spojencami, predovšetkým v Európe. Už teraz sa dajú pozorovať mnohé obchodné spory ako dôkaz protichodných záujmov rozdeľujúcich Spojené štáty a Európsku úniu. Na nedávnej konferencii v Haagu, kde podľa očakávania účastníci vystúpili so spoločnou politikou obmedzenia skleníkového efektu, bola pozícia USA na míle vzdialená od všetkých ostatných. Spôsobilo to, že sa neprijalo nijaké uznesenie. Toto je zreteľný príklad zlyhania „svetovej vlády“.
Z hľadiska „starého sveta“ prinieslo obdobie po skončení studenej vojny mnohé očakávania, ktoré teraz pobledli. V posledných desiatich rokoch pokračovali Spojené štáty v identickej ideologickej línii ako za studenej vojny. Chcete príklad? Expanzia NATO na východ, riadenie juhoslovanskej krízy, teória a prax amerického prezbrojovania – vrátane úplne extravagantného národného protiraketového obranného systému založeného na bizarnej predstave „ničomných štátov“. Vari nie je prekvapujúce, že sa odzbrojenie posunulo ďalej v záverečnej fáze studenej vojny, ako za celé obdobie po jej skončení? A nespôsobil to fakt, že americké vedenie nebolo schopné prispôsobiť sa novej európskej realite? Európa je teraz čerstvým, nezávislým a silným hráčom
na svetovej scéne. Pokračovanie prístupu k nej ako mladšiemu spoločníkovi by bolo chybou. Európska skúsenosť musí slúžiť ako poučenie pre vybudovanie budúcich vzťahov, ale k tomu môže dôjsť len vtedy, ak Amerika a Európa vytvoria naozaj rovnoprávne spoločenstvo. Nakoniec nie je tajomstvom, že sa vzťahy medzi USA a Ruskom v posledných rokoch opäť zhoršili. Zodpovednosť za to nesie ako Rusko, tak Amerika. Súčasné ruské vedenie sa javí ako ochotné spolupracovať so Spojenými štátmi v rámci vytvorenia novej agendy vzťahov. Avšak doposiaľ nie je jasné, aká bude vaša orientácia. To, čo sme počuli počas prezidentskej volebnej kampane, neznelo vôbec povzbudivo. Ak naozaj chceme dať dokopy nový svetový poriadok a upevniť európsku jednotu, musíme pripustiť, že to nebude možné bez aktívnej úlohy Ruska. Toto zistenie tvorí nevyhnutný základ na ustanovenie budúcich rusko-amerických vzťahov a vykročenie správnou cestou. Svet je zložitý, obsahuje a vyjadruje záujmy rôznorodých kultúr. Medzinárodná politika, vrátane politiky Spojených štátov, bude musieť skôr či neskôr pristúpiť na podmienky tejto rozmanitosti.

(Tento komentár v podobe listu novozvolenému americkému prezidentovi uverejnil International Herald Tribun 30. 12. 2000)