Daniel Krajcer

Daňová reforma – ekonomický knock-out drvivej väčšine obyvateľov Slovenska

Medzi nekonečnými jalovými šarvátkami slovenských politikov, hojne pretriasanými masovokomunikačnými prostriedkami, najmä tými súkromnými a bulvárnymi, zanikajú informácie o udalostiach prvoradého významu a dosahu.
Takou udalosťou, ktorá mení celkový charakter štátu a bude mať pre väčšinu jeho spauperizovaných občanov závažné a dlhodobo nepriaznivé dôsledky, je posledná, v NR SR po prezidentovom vete opakovane schválená daňová reforma, ktorá začne byť uplatňovaná od 1. 1. 2004. Jej podstata spočíva v presune daňového bremena na nepriame dane (DPH) a zvýšenie dane na jednotnú sadzbu 19 % v tých položkách, ktoré tvoria základnú a nevyhnutnú potrebu každého občana, ako sú potraviny, ale aj elektrická energia, plyn, stavebné práce, a tým náklady na bývanie, knihy, noviny a časopisy...
Uvedené výdavky predstavujú tri štvrtiny výdavkov bežných občanov Slovenska zápasiacich o číre prežitie. Pri zdôvodňovaní daňovej reformy sa používa demagógia v takej miere, akú sme ešte nemali možnosť u nás zažiť. Napríklad minister financií tvrdil, že reforma má neutrálny charakter a nikto nebude platiť viac ako doteraz. Podľa prepočtov analytikov KOZ SR by sa napríklad daň zo mzdy u priemerne zarábajúcich pracovníkov znížila o 5 až 11 korún mesačne, avšak u tých, ktorí zarábajú stotisíc, by sa daň z príjmu znížila až o 11 780 slovenských korún mesačne. Vo vzťahu k nepriamym daniam (DPH) dôjde podľa prepočtov odborovej centrály ku kompenzačnému efektu rovnej dane vo vzťahu k rastu sadzby DPH až u osôb s viac ako 30-tisícovými mesačnými príjmami. Od nástupu Dzurindovho kabinetu dochádza v poradí už k tretiemu zníženiu dane z príjmov právnických osôb, celkove o zhruba 100 %.
Pravicové zdôvodnenie tohto daňového vývoja je také, že znižovaním daní z príjmov právnických osôb sa podporí rast investícií do hospodárstva, a tým aj rast hrubého národného produktu a následne aj zvyšovanie zamestnanosti. Evidentne to však prinajmenej na Slovensku neplatí, pretože tvorba hrubého fixného kapitálu, t. j. investícií, mala v uplynulom období klesajúci trend a tempo rastu zamestnanosti sa tiež významne znížilo.
V súvislosti so zavádzaním jednotnej dane sa argumentuje i tým, že dôjde k zjednodušeniu daňového systému, a tým aj k zefektívneniu výberu daní a zníženiu daňových únikov. Podľa odborníkov z tejto oblasti však daňový systém na Slovensku nie je ani v jeho súčasnej podobe v porovnaní s vyspelými kapitalistickými krajinami nijako zložitý a neefektívnosť vo výbere daní je podmienená skôr nedostatočnou vymožiteľnosťou práva a obrovskou mierou korupcie a klientelizmu.
Stojí za povšimnutie a zaznamenanie, že s “nápadom” rovnej dane, ktorú sa doteraz napriek veľkej snahe a vplyvu libertariánskych kruhov nepodarilo presadiť ani v USA, prišlo na Slovensku KDH. Tento politický subjekt nikdy nevynikal kvalifikovanosťou v ekonomickej oblasti a nikdy počas samostatnej existencie Slovenskej republiky neprispel k jej budovaniu a rozvoju nejakými pozitívnymi či konštruktívnymi ekonomickými impulzmi. Zavedenie rovnej dane znamená radikálny rozchod s doteraz uplatňovaným solidaristickým daňovým princípom, v ktorom dane rástli progresívne podľa príjmov. To bude mať za následok, že na Slovensku vznikne nová, asi 20-percentná, vrstva ekonomicky devastovaného obyvateľstva a úzka vrstva extrémne bohatých ľudí, ktorí sa budú separovať od ostatného obyvateľstva a chrániť sa pred ním, čím dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu sociálnej erózie. Prejaví sa to okrem iného zvýšenou kriminalitou a rozvodovosťou, ako je tomu napr. v USA alebo v menšej miere vo Veľkej Británii. Už doterajší ekonomický vývoj v SR bez excesov rovnej dane splodil úzku vrstvu vyše sto miliardárov! Avšak väčšina obyvateľstva pritom doslova zápasí o prežitie.
Pred pár mesiacmi katolícka cirkevná hierarchia oficiálne a verejne vyslovila nad týmito trendmi hlboké znepokojenie. Dozrieva teda čas k racionálnemu vyhodnoteniu príčin tohto vývoja, ktorý bude zavedením nového daňového systému, preferovaného tiež KDH, posilnený a akcelerovaný, a k deklarovaniu jasného postoja voči politickým nositeľom a presadzovateľom takýchto ekonomických koncepcií?