Ján Szelepcsényi

Rozhodné slovo kardinála Korca o Cirkvi a otázkach spoločenskej morálky

Katolícka cirkev a jej predstavitelia sa doposiaľ správali v sporných otázkach verejného a hospodárskeho života skôr zdržanlivo, než ofenzívne. Napätá verejnosť sa dočkala od Cirkvi skôr všeobecných kritických poznámok o spoločenských neduhoch a zhoršujúcej sa sociálnej situácii veľkej časti obyvateľstva, než jasnej analýzy a ráznej kritiky pomerov, ktoré už nemožno prechádzať mlčaním.
Túto zdržanlivosť v dialógu so svetskou mocou si možno vysvetliť rôznymi spoločenskými i vnútrocirkevnými okolnosťami. Nepochybne tu hrala úlohu aj snaha Cirkvi dať svetskej moci čas na to, aby sa etablovala a aby si našla svoj štýl riadenia verejných vecí a aby sa praxou preverila kompatibilita politickej morálky s princípmi kresťanskej morálky. Cirkevná hierarchia určite počítala s tým, že výsledky sčítania ľudu, ktoré preukázali narastajúci podiel kresťanov v populácii Slovenska, sa premietnu aj do politiky demokratickými mechanizmami. Je prirodzené, že ak 85 % populácie sa hlási ku kresťanstvu, mal by byť primeraný počet politikov kresťansky orientovaný, alebo zvolení zástupcovia ľudu by mali – bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie – prinajmenšom rešpektovať kresťanstvo ako základ spoločenskej morálky.
Posledný vývoj zrejme zaskočil biskupov aj veriacich. Parlament sa začal zapodievať novelou zákona o interrupciách, ktorá je v príkrom rozpore s morálnym i sociálnym učením Cirkvi. Ba čo horšie – parlament sa neobmedzil len na vecnú diskusiu o odbornom a spoločenskom probléme. Na jeho pôde odzneli nevyberané útoky proti viere a proti Cirkvi, neodôvodnené obvinenia, že cirkev sa snaží zmeniť podstatu štátu, vybudovať náboženský štát a vnucovať občanom kresťanstvo ako nejakú oficiálnu štátnu ideológiu. Možno ešte horšia bola bezostyšná manipulácia niektorých médií s verejnou mienkou, keď predkladatelia novely i jej obhajcovia sa snažili verejnosti nahovoriť, že obmedziť práva žien rozhodnúť o umelom prerušení svojho tehotenstva je vlastne útokom na jej právo ženy rozhodovať o sebe samej; ak je Cirkev proti interrupciám, diskriminuje ženy v jej základných právach.
Bolo isté, že po prijatí novely parlamentom bude musieť Katolícka cirkev zaujať stanovisko k celému komplexu spoločenských problémov. 5. júl – deň sviatku sv. Cyrila a Metoda bol pre to vhodnou príležitosťou a kardinál Korec tou najpovolanejšou autoritou. Jeho emocionálne silne podfarbená výzva na ochranu nenarodeného života, v prospech kultúry života a v prospech primeranej sociálnej politiky bola vyjadrením jednoznačného stanoviska Katolíckej cirkvi k otázke umelého prerušenia tehotenstva, z ktorého by sa mal narodiť geneticky poškodený jedinec, ale aj k sociálnej situácii, ktorá stavia slovenské rodiny pred vážne existenčné problémy.
Možno ešte dôležitejšími boli úvahy kardinála Korca o úlohách Cirkvi v spoločenskom živote, o jej poslaní v duchovnom rozvoji spoločnosti. Kardinál nepripustil žiadne pochybnosti o práve a povinnosti Cirkvi zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu, ktoré majú svoj mravný rozmer. Cirkev sa vo svojom sociálnom učení opiera o základné hodnoty, tvoriace súčasť viery zjavenej jej zakladateľom a je pre riešenie spoločenských problémov vybavená prepracovanými duchovnými nástrojmi. Pri uplatnení tohto prirodzeného práva, ktoré Cirkvi prináleží po tisícročia jej existencie a ktorým sa hlási k svojej zodpovednosti aj za pozemské blaho veriacich, si nebude od nikoho žiadať ani povolenie, ani súhlas.
„Sme tu na to, aby sme videli pravdu, aby sme hovorili pravdu a aby sme budovali život v pravde,“ zdôraznil kardinál Korec. A v mene tejto pravdy, ktorú hlása a bráni Cirkev, v mene slobody a spravodlivosti, o ktorú sa zasadzuje, by veriaci mali brániť svoju Cirkev „proti trúfalosti jej protivníkov, ktorí každý jej čin a každé jej slovo vysvetľujú po zlom“.
Príhovor kardinála Korca k účastníkom slávnostnej omše na nitrianskej Kalvárii má historickú dimenziu. Po prvý raz od novembra 1989 vysokopostavený predstaviteľ Katolíckej cirkvi na Slovensku vymedzil jej stanovisko k aktuálnym otázkam spoločenského života za novej spoločenskej situácie, ako aj k jej základným úlohám v spoločenskom organizme moderného štátu. Smutné na tomto prejave bola okolnosť, že ho vyprovokovali udalosti na pôde parlamentu Slovenskej republiky, ktoré nemajú v prednovembrovom vývoji obdobu.
Dôležité je nielen to, čo homílii kardinála Korca predchádzalo, ale aj to, čo po nej nasledovalo... Vyše pol milióna účastníkov mariánskej púte v Levoči, ktorá sa konala nasledujúci deň, pripomenulo politikom i poslancom silu viery a teda aj morálnych argumentov, ktorými disponujú kresťania. A pokiaľ by niekto toto posolstvo nevedel pochopiť, artikuloval ho predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Tondra výzvou prezidentovi republiky, aby parlamentom prijatý zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade SR na opätovné prerokovanie.
Návrat zákona do snemovne a jeho opätovné prerokovanie poskytne parlamentným stranám, ktoré sa vo svojom programe hlásia k sociálnemu, morálnemu a kultúrnemu odkazu a učeniu kresťanstva, vhodnú príležitosť k tomu, aby svojím hlasom jednoznačne odmietli kultúru smrti, presadzovanú liberálmi ako formu osobnej slobody...
Opätovná diskusia na pôde parlamentu umožní občanom kresťanského vierovyznania, aby ešte starostlivejšie sledovali, ako sa správajú poslanci, ktorým dali hlas. A umožní občanom zorientovať sa v nastávajúcich voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ako aj pri výbere svojich zástupcov v Európskom parlamente.
Ak sa 85 % občanov Slovenska prihlásilo ku kresťanstvu, tak kandidáti, ktorí v tomto mravnom konflikte jasne preukážu stanovisko, zhodné so stanoviskom Cirkvi, by mali získať podporu týchto 85 %. A pre liberálnych kandidátov, ktorí odmietajú posolstvo humanizmu, obsiahnuté v kresťanskom vierovyznaní, ostanú rezervované hlasy oných 15 %...
Mons. Tondra si v medializovanom stanovisku vyprosil, aby sa otázka interrupcií interpretovala ako politický problém. Označil ju ako morálny problém, teda problém, ku ktorému nemožno pristupovať len zo straníckych pozícií.
Domnievam sa však, že napriek stanovisku predsedu KBS problematika interrupcií si naďalej zachová aj svoju politickú dimenziu. Nech ho to netrápi; bude to na prospech veci. Konečne sa dočkáme toho, že strany, ktoré si dali do názvu kresťanstvo alebo do programu kresťanské princípy, si uvedomia, že kresťanský prvok v politickom myslení a konaní znamená významný záväzok voči tradíciám Slovenska i voči orientácii svojich voličov.
A možno, že si politici aj verejnosť konečne uvedomia význam preambuly našej ústavy, ktorá sa odvoláva na odkaz našich vierozvestov. Sv. Cyril a Metod sú nielen otcami našej duchovnej vzdelanosti, ale mali by zaväzovať všetkých občanov a ich zástupcov v demokraticky zvolených orgánoch k správaniu v súlade s vierou, ktorú nám sprostredkovali. To znamená, že akýkoľvek zákon, a teda aj zákon o interrupciách musí byť v súlade nielen s jednotlivými ustanoveniami ústavy, ale už s jej preambulou.