Teodor Križka

Modlime sa

Už iba dni nás delia od mimoriadnej udalosti. Slovensko navštívi po tretí raz najväčšia duchovná a mravná autorita súčasného sveta, pápež Ján Pavol II. Naše médiá však nehovoria o význame tejto jedinečnej udalosti, keď sa má príležitosť zamyslieť nad sebou každý z nás, teda aj naši verejní činitelia, či robíme všetko v súlade s morálkou, do omrzenia opakujú, koľko táto návšteva bude stáť. Dokonca mnohokrát uvádzajú cenu deratizácie bratislavskej Petržalky, akoby tento úkon nepotrebovali obyvatelia, ktorí žijú na tomto najväčšom ateistickom sídlisku našej krajiny, ale pápež. Ba nielen to, mnohokrát siahli po filmových dokumentoch nepriaznivo interpretujúcich cirkevné dejiny a pod., spochybňovali zmluvu medzi SR a Svätou stolicou, otvárali spolu s niektorými politikmi otázku cirkevného majetku a pod.
Nuž, Slovensko, konečne vieš, komu si predalo svoj mediálny priestor, fabriky, enegetiku, banky, všetko, zakrátko i zem pod nohami, i zdroje pitnej vody. Chvália ťa za to, veď kto by si nepochvaľoval toľkú štedrosť, ale pochvál už bude pomenej, ver mi, až rozdáš aj ostatok zo svojho imania. Až potom uvidíš celú tvár médií, ktoré dnes iba trénujú svaly na skutočný zápas o moc tých, ktorí ich vytvorili. Potom ťa nazvú luzou z ulice. A ktovie, či sa tou luzou aj medzičasom nestaneš, keď budeš nasávať (pseudo)hodnoty, ktoré ti prinášajú na striebornom podnose, keď sa nebudeš vzdelávať v skutočných hodnotách, lebo nakoniec nikto od teba toto vzdelanie nebude požadovať. Darmo potom vyjdeš do ulíc a budeš sa dožadovať navrátenia svojho majetku. Pošlú na teba vodné delá a nijaké médiá sveta, nijakí investigatívni novinári nepodstúpia riziko kvôli tebe. Nenájde sa domáci ani zahraničný politik, ktorý by si stal do čela zástupov a volal po spravodlivosti, lebo všetci budeme mať poruke mnoho výhovoriek, prečo sa to či ono nedá. Dáš sa možno zlákať pologramotnými dobrodruhmi, ktorí ti ponúknu jednoduché riešenia, možno vykročíš jánošíkovskými chodníčkami. Ale prečo si doteraz nevidelo, ako už mnoho rokov dopredu, ešte prv, ako ťa ozbíjali, vynaložili veľa peňazí a námahy na to, aby práve tú tvoju jánošíkovskú povahu znevážili a zosmiešnili?
Tu končia tvoje, naše i moje sily. Bezmocní jóbovsky staneme pred Božou tvárou, nahí si budeme sypať popol na hlavy a vzývať Svätého Ducha, aby pomohol. Možno sa konečne nájde niekto, kto uzná za vhodné, aby sa pred ľud vystavili ostatky otca národa Andreja Hlinku. Možno vystúpi nový spišský biskup s ešte rozhodnejším slovom, aké zaznelo nedávno v ružomberskom chráme. Možno sa konečne zjednotíme okolo jeho odkazu, okolo mučeníckej obety prvého slovenského prezidenta, prosiac o príhovor u Boha jeho i biskupa-mučeníka Jána Vojtaššáka a mnohých, často bezmenných mučeníkov svätého zápasu o slobodu a povznesenie Slovákov.
Kým sa tak stane, radujme sa, že prichádza posol Dobrej zvesti, prvý a možno posledný pápež slovanského pôvodu, počúvajme pozorne, čo nám povie. Viera v Boha, vedomie vlastných koreňov, ktoré z nej vyrástli, hrdosť a vôľa domáhať sa spravodlivosti, to je najlepšia výhybka, na ktorej sa vždy dá zmeniť smer vlaku našich národných osudov. Ale tomu zrejme ešte musí predchádzať naša národná katarzia, aby sme očistení pochopili, že si do čela nemáme vyberať postavičky lokajského formátu, ktorých pri moci drží vzájomné vedomie priemernosti a schopnosť navzájom sa vydierať.