Gabriel Hoffmann

Manifest pokrstených Židov

Tento manifest vznikol pred desiatimi rokmi ako odozva na konkrétnu udalosť. Ako sa ukazuje, nič nestratil zo svojej aktuálnosti. Naopak, patrí k tomu najkrajšiemu, čo v slovenskej kultúre medziľudských vzťahov bude žiariť natrvalo. Prinášame ho, aby sme po desaťročí od jeho vzniku a v desiatom roku obnovenej slovenskej štátnosti aj my prispeli svojou troškou k hľadaniu vzájomného porozumenia, úcty a rešpektu. V čase, keď všeobecne upadá morálka, lebo človek opúšťa svojho Stvoriteľa, načim sa zastaviť a hlboko sa zamyslieť, či sa aj spravodlivých vecí nedovolávame niekedy len preto, lebo uprednostňujeme vlastné ego pred službou Láske. Príklad lekára-konvertitu Gabriela Hoffmanna nech je nám všetkým školou Božej lásky.

Manifest pokrstených Židov,
veľrabína apoštola Pavla,
hlavného rabína v Ríme,
strýka hlavného rabína vo Viedni,
troch bratrancov – jezuitov,
kardinála L. v Paríži,
blahoslavenej sestričky Edity Steinerovej
a jej sestry Rozálie,
neprehľadného množstva pokrstených Židov,
menovite neevidovaných,
armády nepokrstených, ale duchom rímskokatolíkov.

Manifest lásky pokrstených Židov k nepokrsteným bratom, ktorí ešte nenašli cestu k Mesiášovi, k nášmu Vykupiteľovi Ježišovi Kristovi.
Drahé ovce a ovečky, bratia a sestry, blúdiace a hľadajúce svojho Pastiera – Spasiteľa, zomknite sa do jediného šíku Lásky, Pravdy a Života a v našom Trojjedinom Bohu vráťte sa k Tomu, ktorý prišiel pred 2000 rokmi medzi nás, ktorí Ho ale nepoznali, neprijali, odpudili Ho od seba, vydali Ho na súd, bol súdený, odsúdený a ukrižovaný, ale silou svojho Božstva vstal z mŕtvych, vstúpil na Nebesá, kde čaká na obrátenie svojho ešte pred časom vyvoleného ľudu.
Zdravého rozumu akosi pozbavené zástupy pod krížom v hneve, zúfalosti a zlosti nahlas volali, kričali: ukrižujte Ho, ukrižujte Ho a kliatby sa im sypali z úst: Jeho krv, Jeho krv na hlavy naše a na hlavy našich detí!
Dejiny posledných 2000 rokov potvrdili, že táto sebakliatba sa stala začiatkom a iniciátorom potokov sĺz, plaču a útrap, morom krvi, opovrhovania, prenasledovania, zabíjania a udalosťami okolo a po ukrižovaní Pána Ježiša Krista sa začal celoeurópsky a postupne celosvetový spoločenský proces nazvaný antisemitizmus so svojimi bezcitnými zjavmi, ktoré škarede poznačili, dehonestovali z mnohých pohľadov dejiny takmer všetkých kultúrnych národov počnúc potupnou smrťou Pána Ježiša Krista, cez všetky kruté malé a veľké pogromy, aby vyústili do obludných, príšerných barbarských hitlerovských spôsobov riešenia tzv. ”celosvetovej židovskej problematiky”.
Tento najkrutejší hromadný sadistický vrah vykynožil 6 miliónov Židov, viac ako 2000 katolíckych kňazov a ďalších 30 miliónov ľudí z titulu nepriateľov nemeckého národného socializmu. Hitler do počtu Židov zaradil aj osoby podľa svojich obludných rasových zákonov.
Pýtame sa, či neboli všetky hrôzy spojené s menom Hitlera poslednou ľudským rozumom ťažko pochopiteľnou, preto sotva uveriteľnou odozvou samokliatby pod krížom umučeného Krista Pána: “Jeho krv na naše hlavy a na hlavy našich detí”.
Preto aj pod dojmom tejto srdcervúcej, hrôzostrašnej, Hitlerom aranžovanej pekelnej drámy pýtame sa seba, svojich súvercov, pokrstených i nepokrstených Židov, všetkých statočných ľudí, kresťanov i neveriacich, či má ďalšie zotrvanie v židovskej viere svoje ľudské a mravné, vieroučné, praktické a ideálne opodstatnenie.
Ktoré sú tie nebotyčné, mravno-náboženské zásady, Pánu Bohu najprijateľnejšie články a zákony židovskej vierouky a talmudu, za zachovanie ktorých cítia sa židovskí rodičia povinní obetovať životy svojich detí. Na druhej strane vieme, že rodičia sú podľa Božích zákonov povinní priniesť aj najvyššie obete osobné v záujme záchrany ohrozených životov svojich detí. Preto
s bolesťou, s úzkosťou, so zúfalstvom v srdci prosíme svojich bratov Židov – vypočítajte, pomenujte tie najpodstatnejšie, najvynikajúcejšie, najbohumilejšie mravnonáboženské predpisy
a zákony židovskej viery, za zachovanie ktorých sú židovskí rodičia ochotne pripravení obetovať aj životy svojich detí.
Tvrdím so všetkou presvedčivosťou, s pocitom maximálnej osobnej zodpovednosti pred Velebnosťou Božou, že neexistujú nijaké židovské mravné, náboženské princípy, za zachovanie ktorých by Všemohúci Pán, náš Spasiteľ, požadoval obetovať životy detí židovských rodičov. Jedinečná, neopakovateľná, najvynikajúcejšia zásluha biblického židovského ľudu je poznatok učenia, že Boh je len jeden, ktorý bol, je a bude na večné časy. Stal sa preto vyvoleným národom, výsada daná Stvoriteľom, ktorej účinky trvali do príchodu Mesiáša – Pána Ježiša Krista. Od doby Krista Pána všetky zásluhy a výsady vyvoleného národa stali sa privilégiom pokrstených, ktorí majú výlučné právo stať sa Božím ľudom.
Táto úvaha má byť úvodom môjho zúfalého otrasného článku s konštatovaním, ktoré je pre logicky a citlivo uvažujúceho Žida, či kresťana nepochopiteľné a šokujúce.
O čo ide?
V ”Katolíckom týždenníku” č. 22 zo dňa 30. 5. 1993, vydávanom v Prahe pre českých katolíkov, čítame krátky článok s titulom: ”Karmelitky na odchodu”, s podtitulom: ”Pápež Ján Pavol II. vyzval karmelitky v Osvětini, aby opustili svůj dosavadní klášter při vnější zdi bývalého koncentračního tábora”.
Z obsahu citovaného článku ďalej vynímam to hlavné: Tu v Osvienczime pripravujú svetové židovské organizácie spomienkovú slávnosť k 50. výročiu povstania židovských väzňov vo Varšavskom gete v roku 1943. V tejto súvislosti usporiadajúce židovské organizácie predniesli požiadavku, aby rádové sestričky karmelitky opustili svoj domovský kláštor na teritóriu koncentračného tábora a odobrali sa na iné, vzdialenejšie miesto v Oswienczime. Keďže sa táto požiadavka nesplní, židovské organizácie pohrozili bojkotovaním plánovaných osláv.
MY, pokrstení Židia, nahlas, so zlomeným zúfalým srdcom, so slzami v očiach, voláme spolu s celým kultúrnym svetom, a pýtame sa, či je takáto požiadavka možná, potrebná, únosná, ľudská a logická, a vôbec čímsi zdôvodniteľná, keď hlavou Svätej Cirkvi je Ján Pavol II., pápež. Svätosť, Pontifex, Maximus, gigant dobroty, skromnosti, ktorý rovnakou láskou miluje všetkých ľudí celého sveta, bez ohľadu na pôvod, národnosť, farbu pletí, veriaceho, neveriaceho, Žida, kresťana, poblúdených bratov, inovercov, všetkých pojal do svojho nadľudsky milujúceho a trpiaceho srdca.
Napriek tejto skutočnosti, bez ohľadu na silu vôle, ktorá všetko prenikajúcou láskou túži po jednote všetkých ľudí, všetkých národov, uzmierení Židov a kresťanov, detí jedného Otca, Boha, stretávame sa s požiadavkou, vyrovnaným rozumom nepochopiteľnou, zo strany fundamentalisticky zmýšľajúcej skupiny židovských fanatikov, ako by sa chceli vrátiť do doby kráľa Herodesa a Krista, Kráľa po druhýkrát ukrižovať.
MY, pokrstení Židia, pokorne prosíme Svätého Otca Jána Pavla II. a takmer tisíc miliónov katolíkov na všetkých svetadieloch, o prepáčenie za nedomyslené, pyšné, pomýlené slová adresované cti a láskyhodným, milosrdným sestričkám karmelitkám v Oswienczime. V duchu jeho Svätosti, pápeža Jána Pavla II. budeme sa ďalej modliť, aby Všemohúci, Milosrdný Boh pomohol hľadajúcim bratom – Židom nájsť tú výlučne pravú cestu, zaručujúcu, že sa nikdy viac nebudú opakovať predpoklady umožňujúce nastolenie hitlerovských a podobne barbarských scén a drám.
Táto cesta Pravdy a Života má vyústiť, vyvrcholiť stretnutím všetkých Židov, pokrstených a nepokrstených, nádejne očakavajúcich milosť zjednotenia v Svätej Cirkvi postavenej na skale 12-tich apoštolov, prevažne z radov vyvoleného ľudu, na čele s rímskym pápežom, preto Ju nepremôžu ani pekelné brány, ale žiť bude do skončenia všetkých vekov.

Gabriel Hoffmann, konvertita
Júl 1993