Bruno Pellaud

Odchod Hansa Blixa

„Odradili sme Iračanov od zbrojenia prostredníctvom inšpekcií. Táto činnosť priniesla svoje plody“

Bruno Pellaud, občan kantónu Valais, bol generálnym riaditeľom v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (AIEA). Ako nadriadený inšpektor tejto inštitúcie v rokoch 1993 až 1999 pracoval pod vedením Hansa Blixa. V nasledujúcom texte obhajuje ostré výroky svojho bývalého šéfa proti Washingtonu a vysvetľuje, prečo sa nový americký poverenec pre hľadanie zbraní hromadného ničenia v Iraku hnevá na bývalého hlavného inšpektora OSN.

Iracké zbrane hromadného ničenia sú v USA naďalej témou dňa. Americký senát práve rozhodol, že odteraz sa vyšetrovanie bude viesť s vylúčením verejnosti. Ide o republikánsky manéver, ktorý má predísť verejnej diskusii, ktorú požadovali demokrati. V tej istej chvíli sa svet dozvedá, že vyslúžilec David Kay bol poverený vedením telesa pozostávajúceho zo 1400 odborníkov, ktorých Bushova vláda teraz vysiela pod záštitou CIA do Iraku, aby nahradili prvý americký tím. Tomu sa od konca vojny nepodarilo nájsť nič. Čo sa týka inšpektorov Spojených národov, tých držia v úzadí a Hans Blix koncom júna odchádza do dôchodku.
Keď sa na vec pozrieme z istého uhla pohľadu, tieto rozhodnutia ešte viac posilňujú železnú ruku, ktorou vládnu Bushovi prisluhovači nad Spojenými národmi. Keby sa začalo verejne diskutovať, bezpochyby by hrozilo nebezpečenstvo, že verejná debata poženie vodu na mlyn Spojených národov. Znamená to, že by sa potvrdilo, že medzinárodné kontroly boli účinné a že by sa dokázala pravdivosť odvážneho a kategorického výroku, ktorý Blix vyslovil tesne pred vojnou: „Irak na svoju obranu nepoužije zbrane hromadného ničenia, pretože už žiadne nemá!“ To by ešte nebolo to najhoršie: vyšetrovanie by mohlo odhaliť, že CIA sa zmietala v pochybnostiach a bola náchylná zdieľať Blixov názor, zatiaľ čo zvláštna služba, ktorú dal zvlášť na tento účel zostaviť Donald Rumsfeld, sa snažila získať tie najbombastickejšie informácie o existencii nukleárnych zbraní.
Menovanie Davida Kaya do CIA, ktoré sa udialo následkom evidentného tlaku zo strany Ministerstva obrany, možno lepšie vysvetliť tým, že David Kay už dlhé roky vníma Blixa ako rivala, a nie tým, že Kay je pre túto funkciu kompetentnou osobou. Tento inšpektor totiž opustil verejnú scénu pred desiatimi rokmi a začal pracovať v súkromnom priemysle. Počas prvých inšpekcií po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 bol Kay zamestnancom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (AIEA). V istý deň sa nachádzal v irackom teréne a dostal satelitný telefonát. Hlas v telefóne mu prikázal, aby ihneď vošiel do neďalekej budovy. Odvážne a so zanietením naskočil do džípu a so svojím oddielom sa vlámal dovnútra. Takto objavil približne 50 000 strán dokumentov, ktoré podrobne opisovali iracký nukleárny program. Tento nesmierne dôležitý objav zmenil beh udalostí. Ešte predtým, ako Kay stihol informovať nadriadených, poskytol o všetkom obšírny výklad na televíznej stanici CNN, ktorá sa na dlhé týždne stala jeho obľúbenou hlásnou trúbou.
David Kay bol nadmieru spokojný s vykonanou prácou a tak požiadal generálneho riaditeľa Hansa Blixa o okamžité povýšenie. Ten ho však zdvorilo odmietol a dal prednosť iným zamestnancom, ktorí takisto dokázali svoje schopnosti v teréne, ale na rozdiel od Kaya sa snažili byť užitočnými pre Spojené národy, a nie pre CNN alebo CIA. Roztrpčený David Kay odišiel z AIEA v roku 1992 a neskôr sa stal riaditeľom jednej súkromnej medzinárodnej spoločnosti výrobcov a používateľov uránu so sídlom v Londýne. Z tohto piedestálu pokračoval v útokoch proti Hansovi Blixovi v médiách až dovtedy, kým nebol z riaditeľského postu náhle odvolaný kvôli zneužívaniu moci plynúcej z tejto funkcie. Keď teda Američania vybrali do funkcie Davida Kaya, šlo o dobre premyslený ťah: žiadny iný Američan by nemal také odhodlanie a pevnú vôľu dokázať, že Hans Blix neodviedol v Iraku dobrú prácu!
Hans Blix v rozhovore uverejnenom v denníku The Guardian 11. júna 2003 konečne zvíťazil nad svojím vrodeným zmyslom pre zdvorilosť a niektorých vysokých amerických hodnostárov označil eufemistickým termínom „špinavci“. Toto označenie si plne zasluhuje aj druhý tajomník ministerstva obrany Paul Wolfowitz. Aby v januári 2002 zabránil medzinárodnej inšpekcii, nariadil, aby CIA prekutala Blixovu minulosť a vytiahla na denné svetlo jeho omyly v spravovaní AIEA počas šestnástich rokov riaditeľovania, a aby spochybnila jeho osobný život. Podľa Washington Post (14. apríl 2002) CIA predložila pozitívnu správu v Blixov prospech, ktorá Wolfowitza rozčúlila do nepríčetnosti. Blixovej kompetentnosti a bezúhonnosti sa počas jeho kariéry nedal vyčítať ani ten najmenší detail. Do dôchodku odišiel vo veku 75 rokov a našťastie aspoň na krátku chvíľku odložil svoju príslovečnú zdvorilosť a nahlas vyslovil to, čo si mnohí myslia potichu.
Znova musíme konštatovať, že politický primitivizmus riadiaceho tímu vo Washingtone nadobudol podobu nechutného procesu, ktorý vedie Bushova vláda proti Hansovi Blixovi a Spojeným národom. Takisto však treba sústavne pripomínať, že Saddám Husajn v minulosti vyvíjal, vlastnil a používal zbrane hromadného ničenia. V tomto prípade ide o výpadok pamäti, na ktorom zaslepene zotrváva primitivizmus protiamerického razenia. Hans Blix má pravdu, keď nepopiera, že by sa mohli objaviť podozrivé laboratóriá alebo látky (Le Temps, 6. jún 2003).
Skutočnosť je taká, že takmer všetky nukleárne programy a sklady uchovávajúce zbrane hromadného ničenia boli zničené ešte pred príchodom amerických oddielov. Nedá sa poprieť, že ide o úspech kontrol OSN od začiatku deväťdesiatych rokov až do marca 2003: odhováranie od zbrojenia prostredníctvom inšpekcií v Iraku prinieslo svoje plody. Druhá časť výroku týkajúceho sa dohôd o zastavení zbrojenia („detekovať a odrádzať od zbrojenia prostredníctvom kontrol“) v Iraku získala na význame. Tak či onak, Hans Blix si zachová v očiach Histórie čistý štít.
Le Temps, 16. júna 2003