Július Handžárik

Hlasy z bodu nula

V utorok 19.augusta o 20,00 hod. odvysielal druhý kanál STV slovenským divákom 50 minútový americký film o útokoch amerických dopravných lietadiel proti dvom budovám centrály amerického „Svetového obchodného centra“ (WTO) v New Yorku dňa 11.septembra 2001. Odvysielal im ho „dabovaný“ asi tak, ako bývali dabované anglické filmy v tridsiatych rokoch minulého storočia pre domorodcov kdesi v britskej kolónii – zhruba dve tretiny intenzity zvuku komentára boli v pôvodnej angličtine a asi tretina v akejsi huhňavej a takmer nezrozumiteľnej „slovenčine“. Sám americký dokument bol tiež zaujímavý – z množstva pôvodných filmových záberov o nálete amerických lietadiel do dvojičiek WTO, ktoré už pred rokmi zverejnili americké televízne stanice (ozaj, kto vlastne a prečo bol v nezvyklom čase o ôsmej hodine ráno pripravený v takom počte filmovať práve dvojičky WTO?), odvysielal iba 2 – 3 zábery a celý priestor ponechal iba následnej dramatickosti situácie a sebaobetavému úsiliu hasičov zachrániť, čo sa ešte zachrániť dalo. Komentár sa síce zmienil aj o ďalších dvoch amerických lietadlách, z ktorých prvé vraj nedoletelo k svojmu cieľu – Bielemu domu vo Washingtone a druhé vraj narazilo do prísne stráženej budovy Pentagonu, ale zábery z miesta ich havárie, resp. nárazu do budovy taktiež neukázal. Dozaista by boli divákov zaujali, lebo v americkej tlači boli už uverejnené aj fotografie zachytené vraj tesne po náraze Boeingu do budovy Pentagonu, na ktorých vyše stotonové lietadlo s rozpätím krídiel vyše 50 metrov vyrazilo do budovy úbohú dieru s priemerom sotva päť metrov, pričom nepolámalo ani mladé stromy pred budovou a na chodníku a trávniku pred Pentagonom nezostali z neho nijaké trosky. Originálne filmové zábery v dokumente „Hlasy z bodu nula“ by preto informovanosti diváka dozaista boli veľmi pomohli. Ale „dokument“ ich neuviedol. Namiesto toho sa venoval takmer výhradne iba spontánnym reakciám a názorom vydesených občanov New Yorku. Donekonečna opakovali výroky takého rázu, že „odteraz už nič nebude také, ako bolo“ (!) a emotívne asociácie s japonským leteckým útokom proti základni amerického vojnového loďstva v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch, ktoré USA okupovali už v roku 1898. Po tomto japonskom útoku 7. 12. 1941 USA vstúpili do druhej svetovej vojny. Opakovane sa ozývali hlasy o pomste Spojených štátov (proti komu, keď skutoční páchatelia dodnes nie sú známi?), o vojne USA proti terorizmu (!), ba dokonca aj o vypuknutí 3. svetovej vojny – bol to dokument hlavne o stave myslenia a o vojnovej hystérii, ktorou je zrejme postihnutá značná časť občanov USA. Nevedno, či zámerne alebo nechtiac, ale takto koncipovaný film a iné podobné „dokumenty“, šírené západnými médiami, musia v divákoch a čitateľoch vyvolávať aj nechcené asociácie s požiarom Reichstagu či s nacistickým teroristickým útokom proti nacistickej štvavej rozhlasovej stanici v meste Gliwice, ktorý sa v roku 1939 stal zámienkou pre rozpútanie nemeckého vojenského útoku proti Poľsku a na začatie 2. svetovej vojny. Dokumentuje to napríklad aj interview v nemeckom časopise Die Junge Welt z 8. februára t. r. (uverejnil ho aj týždenník Neue Solidarität vydavateľstva Dr.Helmuta Böttingera vo Wiesbadene v 8.čísle z 19. marca t. r.), v ktorom bývalý štátny sekretár ministerstva obrany NSR Andreas von Bülow mimoriadne ostro napadol amerických „jastrabov“. O ministrovi obrany USA Donaldovi Rumsfeldovi v tejto súvislosti von Bülow povedal: „On pre mňa, najneskôr od 11.septembra 2001, predstavuje najväčšie zlyhanie v politike USA. Prečo nevzlietli nijaké bojové lietadlá, aby náletmi nadzvukovou rýchlosťou odchýlili údajne unesené dopravné lietadlá z ich kurzu? Prečo mohlo dopravné lietadlo spoločnosti American Airlines 77 aj po zasiahnutí dvojičiek WTO dvomi lietadlami pokračovať nerušene vo svojom lete ešte celých 40 minút a o 9,45 hod. naraziť do budovy Pentagonu, hoci okolo Washingtonu sa nachádza obruč vojenských letísk a protilietadlových základní, ktoré majú chrániť hlavné mesto a vládne budovy ako Pentagon? Rumsfeld mal veliteľskú právomoc nad celou vzdušnou obranou a postupy obrany boli presne stanovené. On však v tento deň alebo celkom zlyhal, alebo už vedel, že „Pearl Harbor“ tohto storočia je už rozbehnutý. V oboch prípadoch by však musel ako minister obrany odstúpiť…“. Tento názor nemeckého odborníka najvyššieho rangu z oblasti vojenstva dozaista nepotrebuje nijaký ďalší komentár – sapienti sat!