Teodor Križka

Láska, to je aj námaha

Slovensko prežilo štyri dni zázračného Kristovho pokoja a mieru. Navštívil nás po tretí raz Svätý otec Ján Pavol II. Na štyri dni sme sa stali centrom súčasného sveta. Boli sme distingvovaní, menej exaltovaní, menej detskí, zrelší ako pred ôsmimi rokmi. Predviedli sme vysokú kultúru organizovania takých veľkých podujatí, akými boli sv. omše v Banskej Bystrici, Rožňave a nakoniec bratislavskej Petržalke. Nezahanbila ani Trnava. Občania boli trpezliví a s pochopením prijali aj zvýšené bezpečnostné opatrenia. To len všemocné médiá sa pokúšali karikovať udalosť jedinečného významu pre celé Slovensko, nielen pre veriacich. Ukázali sme Európe, akí sme, akí vieme byť, akí by sme mohli byť a hádam aj, akí budeme.
To posledné je veľmi dôležité pre nás i pre Európu. Európa potrebuje, aby sme boli jej kvasom, aby sme priniesli do jej spoločnej pokladnice ani nie tak náš ekonomický či vojenský potenciál, ale potenciál Ducha, Ducha Svätého. Veď pápežovo volanie, aby Slovensko zostalo verné Bohu a cirkvi, to je úloha zodpovednosti nielen za osud našej vlasti, ale za osud kontinentu, ktorý zachvátil ošiaľ liberalizmu a konzumného spôsobu života. Liberalizmus, ktorý je iba novým, moderným spôsobom blúznenia vykorenenej inteligencie a médiami vymasírovaných más, je v konečnom dôsledku cestou k postupnej samodeštrukcii európskej civilizácie. Mnohí, najmä mladí, ľudia si to ešte nevedia dostatočne uvedomiť a dávajú sa zlákať vtieravými heslami o tolerancii k sexuálnym menšinám, eutanázii, o práve ženy na rozhodnutie o svojom tele atď. Liberalizmus jednoducho podlieza latku náročnosti na morálku a tvári sa pritom ako kultúrny atlét s vyšportovaným telom, ktorý láme svetové rekordy.
Mládež, spamätaj sa. Spomeň si na to, ako to chodí v škole. Učiteľ, ktorý ti všetko dovolí, ťa spravidla nepripraví do života. Zvolil si cestu menšieho odporu, veď načo by sa trápil za nízku mzdu a robil si zo študenta nepriateľa. Máš ho radšej ako morózneho pedagóga, ktorý stále od teba čosi vyžaduje a len ťa karhá a nemá pochopenie pre tvoje úlety. Ale až príde tvrdá realita a životná prax ťa donúti loviť v pamäti potrebné vedomosti a zamestnávateľ bude požadovať vôľové a morálne kvality, určite prehodnotíš svoj názor a s väčšou úctou pozdravíš na ulici práve toho staručkého „konzervatívneho“ pedagóga, ktorého si počas štúdií tak veľmi nemal v láske.
Tak je to aj s ústupkami či náročnosťou jednotlivých náboženských komunít, spoločenských organizácií, politických strán i jednotlivých smerov myslenia. Tie komerčné, ktoré od nás chcú väčšinou iba naše peniaze, majú spravidla nízke nároky. Asi také, aké majú televízne kvízy, ktoré za odpoveď na banálnu otázku sľubujú značné sumy peňazí. Kristovo evanjelium však nesľubuje výhru v lotérii, nevynesie ťa na titulnú stranu lesklého bulvárneho časopisu, ani ti neprinesie ľahší život. Kristovo evanjelium nechce vyzerať v tvojich očiach a v očiach tohto zmäteného času modernejšie. Kristovo evanjelium ti ponúka to, čo ti neponúkne nijaká obchodná spoločnosť – cestu, námahu, kríž.
Nepoznám ušľachtilejší program ako v čase úpadku, keď sa nezištnosť a láska nenosí, prekonávať úpadok práve touto nezištnosťou a láskou. Štyri dni pápežovej návštevy boli permanentnou ukážkou, priam vysokou školou nezištnosti, námahy a lásky. Svätý otec nežiadal, aby sme námahu, ktorú kvôli nám podstúpil, opätovali jemu. Žiadal nás, aby sme verili Bohu a cirkvi a spolu s nimi podstupovali namáhavú cestu tesnou bránou.
Niet trvácnejšieho a modernejšieho životného programu.