Ján Čarnogurský

Zomrel obhajca Tibor Böhm

Minulý týždeň sme pochovali advokáta JUDr. Tibora Böhma. Zomrel 12. septembra a Slovensko v ňom stratilo výraznú postavu uplynulých desaťročí. Jeho životné osudy predstavujú plynulý prechod zápasu s komunizmom do zápasu s postkomunizmom a všetkým, čo s tým súvisí.
Narodil sa 15. marca 1930 v Kremnici a Kremnici zostal po celý život emocionálne verný. R. 1949 začal študovať právo, ale už po roku ho vylúčili za účasť v Katolíckej akcii. Opätovne ho prijali na právo až po pätnástich rokoch. R. 1971 prišiel do advokácie a s prestávkami jej zostal verný až do smrti. V 80-tych rokoch obhajoval náboženských aktivistov, stíhaných za tzv. marenie dozoru nad cirkvami. R. 1989 obhajoval v procese s bratislavskou päťkou, okrem iných aj autora týchto riadkov. V januári 1990 sa stal slovenským generálnym prokurátorom a už vo februári federálnym generálnym prokurátorom. V Prahe oných mesiacov Tibor Böhm nemohol nenaraziť so svojimi názormi. Nepripúšťal mimoprávne zásahy do prebiehajúcich trestných konaní. V apríli 1990 v odpovedi na interpeláciu vo Federálnom zhromaždení povedal, že Dr. Jozef Tiso nebol nikdy zapísaný na listine vojnových zločincov. Rozpor medzi generálnym prokurátorom ČSFR Tiborom Böhmom a pražským “Hradom” sa prehlboval a Tibor Böhm radšej odstúpil z funkcie v júni 1990 a vrátil sa na Slovensko. Najskôr pôsobil v rámci Kresťanskodemokratického hnutia, ale r. 1991 založil novú politickú stranu Slovenský národný kongres. Vo voľbách r. 1992 kandidoval ako nezávislý kandidát na kandidátke SNS. Do parlamentu sa dostal ako náhradník za členov vlády r. 1992/93. Potom sa opäť vrátil do advokácie. Prevzal poverenie a zbieral materiály na podanie návrhu na obnovu procesu Dr. Jozefa Tisu, ale po judikáte najvyššieho súdu r. 1995 prípad zastavil. Najvyšší súd rozhodol, že povojnové, tzv. retribučné procesy nemožno otvárať súčasnými procesnými prostriedkami, napr. návrhom na obnovu procesu. Advokátsku prax si udržiaval doslova do posledných mesiacov.
Tibor Böhm bol človekom pevných zásad a názorov a zostal im po celý život verný. Musel sa presvedčiť, že makrospoločenské a globálne trendy nie veľmi rešpektujú jeho dobre mienené želania. Ani v komunistických, ani v postkomunistických podmienkach nezaprel svoje kresťanské a národné presvedčenie. Nezaprel ho pri previerkach v 70-tych rokoch a nezaprel ho v zápasoch 90-tych rokov. Mohol si to dovoliť, pretože bol natoľko dobrým právnikom, že k právnej praxi sa mohol vždy vrátiť. Prostredníctvom právnej praxe sa dokázal vždy udržať nezávislým, čiže slobodným.
Taký komplexne svetlý zostáva odkaz Tibora Böhma.
Nech mu je slovenská zem ľahká.