Pavol Suchánka

Po pápežovej návšteve

Pred príchodom Svätého otca som kdesi započul konštatovanie, že táto pápežova návšteva uškodí cirkvi na Slovensku viac ako štyridsať rokov socializmu.
Ako môže pápežova návšteva a akákoľvek iná návšteva našej krajiny, ktorá je vždy demonštráciou priateľstva, vyvolať takúto prudkú, odmietavú reakciu? Návštevy predsa prichádzajú a odchádzajú. Je to normálny život. Vystriedalo sa ich tu už veľa. Ťažko sa ubrániť otázke, prečo práve táto návšteva, jediná, je schopná vyvolať takéto reakcie nasýtené nenávisťou. Umocňoval ju ešte naliehavejšie pohľad na oduševnené zástupy, ktoré Svätého otca na ceste Slovenskom sprevádzali.
Odpoveď nie je ani taká ťažká, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Treba však začať z iného konca. Spomenul som si, ako v dňoch celkom nedávnych dala televízia priestor niektorým zástupcom cirkvi, aby vyslovili podozrenie, že proti cirkvi sa na Slovensku vedie sprisahanie. „Sprisahanie“ je silné slovo. Obsahuje riziko, že bude považované za preháňanie a obviňujúceho môžu poslucháči ľahko považovať za trpiaceho stihomamom. Tak sa stane takmer nepochybne, ak ho uvedie hlásateľ či komentátor čo i len s nepatrným mimickým „komentárom“. Ten hlásateľ, ktorý takmer v tom istom čase denne „informuje“ v spravodajských reláciách o tom, koľko bude stáť pápežova návšteva, koľko „miliónov“ chýba, koľko sa podarilo „mimoriadne“ získať, koľko sa ešte bude hľadať...
Mali sme tu už veľa štátnych návštev. Neboli lacnejšie – ale nestalo sa ešte, že by sa náklady podrobili laboratórnemu skúmaniu a predkladali sa denne verejnosti. Mohli by sme to skúsiť pri príležitosti akejkoľvek inej návštevy!
Dúfam, že si vie každý predstaviť tie diplomatické dôsledky!
Čo si má z toho vybrať občan? Príde pápež a zoberie mu chlieb od úst a všetky peniaze, čo ešte v tejto krajine zostali. Bude sa musieť deratizovať, bez pápežovej návštevy by sme sa mohli podeliť s potkanmi, to by stálo menej. Budú sa opravovať cesty, fasády... No, hrôza!
Štátne návštevy, povedali sme už, sú normálnym životom akejkoľvek krajiny, pokiaľ sa neocitne v izolácii, čo nie je pre neblahé dôsledky cieľom nijakej z nich.
Nebolo na Slovensku štátnej návštevy, ktorá by vyvolala taký spontánny záujem. Nikomu pritom nebolo treba nič prikazovať. Nie je zanedbateľný ani záujem zahraničných médií a z toho vyplývajúca príležitosť „vyslať svetu pozitívne signály“, o ktoré sa tak úporne snažíme, väčšinou, žiaľ, s veľmi pochybným úspechom. Prínos návštevy Svätého otca na medzinárodnom poli sa jednoducho nedá vyčísliť v peniazoch.
A tu sa dostávame k podstate veci. Ak sa teda médiá cítia kompetentné vyjadrovať sa k tejto otázke, patrilo by sa predovšetkým povedať: „Všetko sme vypredali. To, z čoho by sme hravo mohli platiť štátne návštevy, je už dávno v cudzích rozpočtoch a teraz si ich teda musíme zaplatiť z vlastného vrecka, poskladať sa. Veď sa už skladáme na zdravotníctvo, priplácame si na všetko.“
A bolo by treba dodať: „Lenže ťažko je „zafľakovať“ dvadsaťkorunáčkami miliardové medzery a nijaké bohatstvo nás nečaká, keď pápežovi zakážeme prístup do našej krajiny“.
Nič také sme od médií nepočuli, hoci o masovom výpredaji vedeli. Prečo neinformovali vtedy svojich divákov a poslucháčov, aké budú dôsledky! Že nezostane potom ani na financovanie štátnej návštevy, čo je v normálne riadenej krajine zanedbateľná položka, o ktorej ani hovoriť nestojí za to. Bolo treba čakať až na pápeža, aby sa mu dala pripísať totálna mizéria nášho hospodárstva?
Pred istým časom ma „odborník“, ktorý sa stal ministrom hospodárstva presviedčal, a to práve prostredníctvom médií, že keď sa odpredá aj ostatná časť plynovodu, tie rúry tam určite zostanú. Dobre vedieť. Môžeme sa teda právom domnievať, že keď nabudúce budú chýbať peniaze na štátnu návštevu, bude vláde jasné, kde sa dajú získať. Bude na to potrebná len hlboká, tmavá, bezmesačná noc. Doteraz sa predmetom tejto „metódy“ nadobúdania majetku stávali len káble slovenských železníc. Našim vynaliezavejším spoluobčanom tiež stačilo, že káble „tam sú“. A napokon, boli k nim v takom majetkovo-právnom vzťahu ako naša vláda k predaným rúram. O tom mi však tie isté médiá nepovedali nič. Asi bude treba počkať na nasledujúcu pápežovu návštevu.
Tak ako je to teda s tými sprisahaniami?
Nuž, bombami dnes robia sprisahania len zúfalci, ktorí nemajú peniaze a platia vlastným životom. Ten, kto peniaze má, má iné metódy. Uhladené, elegantné. A hlavne, nie sú na jednorazové použitie!