Teodor Križka

Telegraficky

Čudesné panoptikum je slovenská politická scéna. Ani jedna strana na nej nemá rýdzi program a ak by ho aj mala, sotva to s jeho napĺňaním myslí vážne. Jedna je univerzálne kresťanská, len z univerzalizmu záhadným spôsobom vynechala vlastný národ, iná je národná, len zo záhadných príčin nie je schopná vnímať do dôsledkov kresťanské korene vlastného národa. Tretia je aj kresťanská aj liberálna, čo už naozaj treba skôr vystavovať v múzeu ako prírodnú raritu. O tých ďalších ani nehovorím.
O čom to svedčí? O chaose v hodnotách a v myslení ich protagonistov a najmä o chaose v nás, ktorí ich volíme. Pravda, my na to máme výhovorku, veď voľakoho voliť treba. Ale čo na to politické strany? Aj ony majú na to kadejaké subjektívne aj objektívne zdôvodnenia. Raz je to preto, lebo ony, strany, musia konať tak, aby pritiahli západný kapitál. Inokedy preto, lebo súčasný svet je v rukách tých či oných síl a porazeneckým napredovaním vzad vlastne zachraňujú národ. Atď., atď. Už sa to nedá počúvať.
Najnovšie sa toto panoptikum na dôvažok ešte aj preskupilo. Z KDH, ktoré svojho času svorne nehlasovalo za prijatie Ústavy SR, sa odrazu stal obranca národnej a štátnej zvrchovanosti, a z HZDS, ktoré má zásluhu na vzniku samostatného štátu, je – čuduj sa svete – zurvalý obranca navrhovanej európskej ústavy. Strana, ktorá svojho času ponúkala cirkvi Katolícku univerzitu financovanú štátom, vyslala na privítanie pápeža svojho predstaviteľa, ktorý svoj vzťah k najväčšej mravnej autorite sveta prejavil iba „decentným“ úklonom. Nuž, možno mal ťažkosti s platničkami...
Žeby sa napĺňal niekdajší výrok Jána Čarnogurského na adresu HZDS, že KDH bude národné aj v čase, keď už HZDS dávno národné nebude? Ak je to pravda, prečo vždy strana, ktorá sa odváži pomenovať národné záujmy Slovákov, záhadne na Slovensku zostáva v menšine?
Obe tieto strany, KDH aj ĽS-HZDS na dôvažok zabudli, že sú „ľudové“, teda aj sociálne, a celú sociálnu agendu prenechali opozičnému Smeru a KSS, akoby tým priamo vyslovili želanie, že už si veru povládli dosť, nech to v budúcom období skúsia iní. A veru i skúsia, ak to s ožobračovaním slovenského ľudu pôjde takto ďalej. Možno sa i dočkáme nejakého ďalšieho zadlžovania štátu na úkor budúcich generácií, aby sa na jedno volebné obdobie kúpila všeobecná spokojnosť s doprivatizovaním toho, čo sa ešte dopravatizovať bude dať, ale dôjde k ďalšiemu mravnému úpadku spoločnosti. No aspoň niekomu sa polepší, našim doteraz tak „diskriminovaným“ sexuálnym menšinám.
Vládnuce panoptikum, ktoré už nevládne, len sa navzájom trpí, podhadzuje národu všakovaké hry. Médiá nás denne kŕmia škandálmi, trestnými oznámeniami, zdanlivým bojom o spravodlivosť, a zatiaľ potichučky prejdú do rúk zahraničného vlastníka slovenské elektrárne, dokonca aj tie jadrové, s ktorými bolo donedávna toľko patálií a za ktoré pravdepodobne jeden významný odborník prišiel o život.
Zatiaľ sa krok za krokom pripravuje likvidácia napr. Múzea Martina Benku či Múzea Andreja Kmeťa pri SNM v Martine a pod. Schválne som spomenul iba tento martinský príklad, lebo práve v tomto meste sa uvažuje so zriadením centra rómskej kultúry a už druhého múzea židovskej kultúry v SR.
Nikoho z dnešných mocných ani vo sne netrápi, ako ho budú hodnotiť budúce generácie. Zdá sa, že dnešní politici sú si viac ako istí, že budúce generácie sa už na ich trestuhodné činy pýtať nebudú môcť.