Vladimír Gregor

Mariánska modlitba malých
(Apoštolský list Jána Pavla II. - Rosarium Virginis Mariae)

Tá Madony tvár cistá, velebná,
bez pehy zemskej, vášne zámutu,
pod strieškou vlasov skromne zhladených:
na laliovom cele dôstojnost
najvyššej ženskej cti a hodnoty...
Kto mohol tento zázrak znázornit?
Poviete: slávny maliar Rafael,
ja avšak: božský genij v cloveku!
(Hviezdoslav, Pred Madonou Sixtínskou)

Od októbra 2002 až do októbra 2003 prebieha Rok posvätného ruženca, ktorý vyhlásil pápež Ján Pavol II. pre obdobie, v ktorom oslávi dvadsatpät rokov trvania svojej krížovej cesty. Tento jeho krok nás pobáda hlbšie sa zamysliet nad modlitbou ruženca a nad dôležitostou úcty Matky a Panny pre celý svet .
Preco sa však zaoberáme touto modlitbou práve na stránkach casopisu Kultúra? Ved už názov casopisu navádza citatela mysliet predovšetkým na vrstvu vzdelaných citatelov a ruženec je modlitbou pre všetkých, najmä však pre tých najmenších. Slovo kultúra pochádza z latinského slovesa colo, colere s prvotným významom obrábat, dorábat, zošlachtovat pôdu. Význam vzdelávat je až druhotný. A skutocne. Ozajstná kultúra ducha sa zacala až potom, ked sa clovek vzdal túlavého života, usadil sa a zacal si podrobovat vzdorujúcu, ale aj láskavú živitelku - zem. Preto je priamo dojímavá zbožná úcta ruského ludu k velkej Matke-Zemi, ktorú hlboko umelecky stvárnili vo svojich dielach viacerí ruskí spisovatelia, najmä však Dostojevskij (Tomáš Špidlík, Ruská idea, s. 198-199). Tu sa teda zacala pravá kultúra a všetko ostatné je iba rozvinutím Božieho príkazu a požehnania: Podmante si zem! (Gn 1,28).
Opravdivá kultúra vrcholí úctou Stvoritela a rozhovorom s ním. Krestanstvo nám s touto úctou prinieslo aj úctu k Bohorodicke, k Žene. Táto úcta zjemnila barbarské mravy a naucila ludstvo vážit si vznešené poslanie žien. Modlitba ruženca stmelila rodiny a v pohnutých chvílach dejín zachranovala pred záhubou ludské pokolenie. Dnes - v casoch totálneho nasadenia zloby voci Bohu, voci životu, voci malým tohto sveta, v ocakávaní hrozby svetovej kataklizmy - pápež nám ukazuje cestu vyslobodenia.
Modlitba ruženca je však aj najschodnejšou cestou k zjednoteniu všetkých krestanov, hoci sa nám to zdá na prvý pohlad paradoxné. Co nás vedie k takémuto postoju? Vieme, že vo všetkých krestanských cirkvách je vo velkej úcte Biblia - Kniha kníh. Ruženec je v pravom zmysle biblická modlitba. Ponajprv preto, že nám vo svojich tajomstvách predstavuje Kristov život, zachytený v Novom zákone a bohato predpovedaný v Starom zákone. Dalej preto, že modlitbou ruženca plníme prorocké slová Svätého písma, ktoré vyslovila jednoduchá nazaretská deva v speve Magnificat: Hla, od tejto chvíle blahoslavit ma budú všetky pokolenia, lebo velké veci mi urobil ten, ktorý je mocný (Lk 1, 48-49). Napokon preto, že dve najväcšie vetvy krestanstva - východná a rímska cirkev - sú ruka v ruke najpresvedcivejším živým dôkazom starobylosti tejto úcty. Svätý Ján Bosco krestanskost úcty k Matke Božej odôvodnil takto: Hoci by sme boli i pokrocilého veku, pred svojou matkou sme vždy iba detmi. Láska, ktorá preniká matku, je taká nežná a prirodzená, že je schopná udržat dušu stále detsky mladou. Pán Ježiš povedal: Kto nebude ako dieta, nedostane sa do Božieho královstva. Hla, jeden z viacerých dôvodov, pre ktoré je úcta k Matke Božej podstatne krestanskou.
Nemôžeme však zamlcat ani tažkosti, ktoré táto modlitba spôsobuje aj mnohým nábožným dušiam. Najcastejšie sa uvádza jej monotónnost a tažkost zladit ústnu modlitbu s rozjímaním o tajomstvách. Kardinál Ján Chr. Korec o tom píše: (Ruženec) oživuje naše vztahy k pravdám, udalostiam i tajomstvám, pomáha nám odkrývat ich bohatstvá, približuje nám drahé postavy a rozohrieva v nás lásku k nim - pri zvestovaní v Nazarete, v chudobe Betlehema, v Getsemanoch a na Golgote, vo velkonocnú nedelu Božích zjavení.
Kto má to všetko na mysli, ten si modlitbu ruženca nebude zbytocne komplikovat, aby nejako násilne zjednocoval ústnu modlitbu s kontemplovaním. Nebude sa usilovat hrat naraz na dvoch klavíroch. Ked už, tak na jednom, pricom bude ticho premýšlat, alebo ticho pridá k plynúcim zvukom i svoj hlas. Vyslovujeme slová a máme pred sebou tajomstvo. Ponárame sa do tajomstva za tichého šumu slov. Všetko robíme volne a s láskou. Prílišná krcovitost by modlitbe ruženca len škodila. Treba sa odovzdat Pánu Bohu, opakovat slová evanjelia a dat sa preniknút Božou milostou, i keby to malo byt spociatku bez akýchkolvek myšlienok. Odovzdanost do vôle Božej, ktorá je základom každej modlitby, sa v ruženci postupne naplní láskou k Pánu Bohu, ktorý stojí pri nás (O úcte k Panne Márii, Lúc 1995, s. 119). Aby sme ulahcili modlit sa túto modlitbu s úžitkom a s potešením, nech nám je dovolené pripojit pár osobných rád a skúseností. Jedným zo spôsobov spojit ústnu modlitbu a rozjímanie o tajomstvách je zjednodušit meditatívnu cast akoby do jedného bodu, do jedného jadra, ktorým je úmysel každého desiatku. Je to teda intencionálny (úmyslový) spôsob modlitby. V krátkosti nacrtneme jeho obmeny.
Ktorý sa pocal z Ducha Svätého. Za pokoru, za odovzdané prijatie všetkých životných skúšok, za dobré matky, za zasvätené osoby.
Ktorého si pri navštívení Alžbety v živote nosila. Za všetky budúce matky, za odvrátenie potratov, za lekárov a pôrodné sestry, za duchovnú aj hmotnú podporu tých budúcich matiek, ktoré necaká žiclivé okolie.
Ktorého si porodila v Betleheme. Za všetky chudobné rodicky, za tých, ktorí musia opustit vlastný domov, za šíritelov Božej slávy a za všetkých dobrovolníkov pri odstranovaní duševnej i telesnej biedy.
Ktorého si v chráme obetovala. Za ducha obety, za všetkých starých ludí (Simeon a Anna), ktorí sa modlia navyše v zastúpení svojich detí, ktoré nemajú tolko casu, alebo ktoré odmietajú prosit o Božiu pomoc. Za dobrú smrt.
Ktorého si našla v chráme. Za lásku k Svätému Písmu, k Božiemu chrámu, za Božích služobníkov.
Ktorý sa pre nás potil krvou. Tu sa môžeme modlit za všetkých, ktorí duševne trpia, za pacientov v psychiatrických liecebniach, za tých, ktorých ohrozuje zúfalstvo, za zomierajúcich.
Ktorý bol pre nás bicovaný. Myslime na všetkých tažko chorých, nevyliecitelne chorých, fyzicky týraných, na nevinne trpiace deti.
Ktorý bol pre nás korunovaný trním. Za ludí, ktorí nosia v hlave myšlienky pýchy, za ucitelov a vedcov, za svetských i cirkevných predstavených, za otcov a matky.
Ktorý niesol pre nás tažký kríž. Za tých, co nelutujú svoje previnenia (Placte nad sebou a svojimi detmi), za milosrdné ženy, ošetrovatelky a lekárky, za tých co pomáhajú znášat iným utrpenia.
Ktorý bol pre nás ukrižovaný. Za odovzdanost do Božej vôle, za cnost odpúštania, za lásku k Sedembolestnej, za dobrú smrt vlastnú, najmä však tých, co odporujú Božej milosti.
Ktorý vstal z mrtvych. Za ochranu a ochrancov života, za pevnú vieru vo vecný život, za vítazstvo dobra.
Ktorý vstúpil do neba. Za pevnú vieru vo všemohúcnost Boha (Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi), za knazov a misionárov (Chodte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu), za katechétov, za podporovatelov misií, za katolícke školy, za obnovenie jednoty krestanstva.
Ktorý nám zoslal Ducha Svätého. Za dary Ducha Svätého, za birmovancov, za šírenie lásky medzi jednotlivcami a medzi národmi, za radost z viery a za dar pravdy (Poprosím Otca a on vám dá iného Tešitela, aby zostal s vami naveky. Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijat, lebo ho nevidí, ani nepozná).
Ktorý ta, Panna, vzal do neba. Odovzdanost Márii, Prostrednici milostí. Mária - najmocnejší magnet na pritiahnutie ludského srdca do vyhne Božej Lásky.
Ktorý ta, Panna, korunoval v nebi. Ludská bytost - královná v nebi i na zemi. Moc - ale materinská, sila - ale súcitná, krása - ale podmanujúca a oblažujúca.
Pripájame aj pät tajomstiev svetla, ktoré Svätý Otec pridal k doterajším pätnástim.
Kristov krst v Jordáne. Vdaka za prijatie sviatosti krstu. Za katechumenov. Za stále obnovovanie krstnej milosti v sviatosti zmierenia.
Kristov zázrak v Káne Galilejskej. Za všetkých novomanželov. Za obnovu rodín a odstránenie kríz v manželskom živote, za pevnú dôveru v pomoc Kristovej Matky.
Kristovo ohlasovanie Božieho královstva a výzva na obrátenie. Za všetkých, co ohlasujú Krista vo svete, za muceníkov, ktorí vydali svedectvo vernosti Kristovi, za všetkých konvertitov, za pokorné prijímanie milosti v sviatosti zmierenia.
Kristovo premenenie na hore. Za pevnú vieru, že nás Boh nenechá bez radosti a potešenia ani v najväcších životných skúškach, za úctu k Starému zákonu a za židovský národ, za odprosenie všetkých previnení krestanov voci nemu (Mojžiš a Eliáš po boku Pána Ježiša pri premenení).
Ustanovenie Eucharistie ako sviatostného vyjadrenia Kristovej velkonocnej obety. Za hlbokú úcast na mystériu sv. omše, za casté a úprimné sv. prijímania, za ducha obety v rámci rodiny, voci biednym, chorým, opusteným a zomierajúcim.
Je len samozrejmé, že všetky uvedené úmysly možno rozširovat podla vlastnej potreby a momentálnej situácie, co robí modlitbu sv. ruženca nezvycajne aktuálnou a pôsobivou.
Vo verejnej modlitbe sv. ruženca treba dodržiavat sled uvedených tajomstiev. Pri súkromnej modlitbe možno ju však spestrit viacerými spôsobmi. Azda najúcinnejším spôsobom spestrenia je jej úzke spojenie so Svätým písmom. Pri meditatívnom cítaní Nového zákona si môžeme zaznacit niektoré výroky, ktoré na nás zapôsobili a použit ich pri jednotlivých desiatkoch. Tak napríklad pri prvom desiatku radostného ruženca nás ocaria slová odovzdanosti Panny Márie: Hla, služobnica Pána, nech sa mi stane podla tvojho slova. To odovzdané Fiat, ktoré už tolko ráz uchvátilo duše básnikov, maliarov a sochárov, má priam sugestívnu silu pretvárat náš vnútorný svet. A co povedat o slovách dakovnej piesne Magnificat, ktoré predniesla Mária pri návšteve Alžbety? Smelo môžeme tvrdit, že v celej svetovej literatúre nieto krajších slov na vyjadrenie vdaky za prirodzené aj nadprirodzené Božie dary. Koncíme otrasným vzdychom Pána Ježiša v Getsemanoch: Otce, ak chceš, vezmi odo mna tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôla nech sa stane. V týchto slovách je v skratke obsiahnutá všetka Božia múdrost. Pre chvíle úplnej opustenosti nám nik na svete nedá úcinnejší recept.
Na záver ešte jedna rada. Ruženec sa môžeme modlit ešte aj tak, že sa pocas piatich desiatkov sústredíme iba na jedno tajomstvo, napr. na tajomstvo vtelenia. Precítame si napr. celú stat o nom z evanjelia sv. Lukáša a bohato nám postací na utvorenie dôverne teplej atmosféry na celý cas modlitby. Pri bolestnom ruženci nechajme sa preniknút niektorými slovami Pána Ježiša na kríži. Pri slávnostnom ruženci predstavme si živo niektorú z udalostí po vzkriesení Pána, napr. niektoré z jeho zjavení (Magdaléne, Tomášovi, rozhovor s Petrom, stretnutie s uceníkmi utekajúcimi z Jeruzalema do Emauz). Každá z nich nám ponúkne bohatú myšlienkovú a citovú nápln, ktorá nás bude nerušivo sprevádzat ako orchestrálna skladba až do konca.
V tejto úvahe je iba niekolko paberkov z tisícich spôsobov komunikácie s Božou velebnostou. Velmi jadrne to na konci svojej radostnej zvesti vyjadril sv. Ján: Keby sa to všetko malo dopodrobna opísat, myslím, ani na celom svete by nebolo dost miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísat (Jn 21, 25).