Mons. Ján Sokol

Európa, vráť sa sama k sebe

V prvý deň občianskeho roka sa v Konkatedrále sv. Martina v Bratislave konala slávnostná sv. omša ako poďakovanie na 11. výročie obnovenia štátnej samostatnosti Slovenskej republiky. Hlavným celebrantom bol a homíliu predniesol arcibiskup metropolita Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Msgr. Ján Sokol. Koncelebroval apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Józef Henryk Nowacki a svätiaci biskup Štefan Vrablec. Na bohoslužbe boli prítomní prezident republiky Rudolf Šuster, predseda parlamentu Pavol Hrušovký, niekoľko poslancov a ministrov, diplomati a predstavitelia verejného, kultúrneho a spoločenského života hlavného mesta SR. Prinášame podstatnú časť z homílie Mons. Jána Sokola.

Ďakujeme Pánovi za dar nezávislosti a slobody. Mnohé národy a štáty museli priniesť a stále prinášajú mnoho obetí a trápenia, vynakladajú nemalé úsilie za boj o svoju nezávislosť a samostatnosť. A žiaľ, vidíme, že nie vždy sa to rieši pokojnými cestami. My sme dostali tento dar v pokoji, bez trápení a krviprelievania.
Ako si vážime svoju samostatnosť, ako využívame svoju slobodu a aký je náš vzťah k pôvodcovi všetkých darov sú myšlienky, nad ktorými by sme sa mali v tento sviatočný deň zamyslieť?
Rok 2004 bude rokom mnohých zmien, rokom reforiem, ale i rokom zápasu o vlastnú identitu a vlastné hodnoty. Právom si kladieme otázku, či budú tieto zmeny pre nás prospešné a hodnotné, či budú mať pre náš každodenný život pozitívny dopad, či zlepšia zlú sociálnu situáciu mnohých občanov, zvlášť rodín a či budú v súlade s evanjeliom. Očakávame, že budeme múdro žiť a tí, ktorí nás vedú, budú sa maximálne usilovať o to, aby sa tieto otázky riešili pozitívne.
Získali sme veľa: máme slobodu, môžeme cestovať, podnikať, vyjadrovať svoje názory, prejaviť svoje náboženské presvedčenie, a predsa cítime, že slobodný svet nám neprináša pokoj duše, hoci všetci po ňom túžime. Každá ľudská bytosť túži po láske, pokoji, priateľstve a porozumení. Každé ľudské srdce túži po šťastí. Táto túžba má božský pôvod. Boh ju vložil do srdca človeka, aby ho pritiahol k sebe, lebo len ON ju môže plne uspokojiť. Avšak vidíme, že mnohí ho nenachádzajú, utápajú sa v depresiách a nostalgii, sú znechutení a sklamaní. A my si kladieme otázku, prečo nie sú všetci šťastní, prečo sa ľudstvo trápi? Nesprávne pochopená sloboda, kde si každý robí čo chce, privádza ľudí k nešťastiam a k chudobe. Dôsledkom toho sú vojny, chudobné krajiny, deti závislé od drog, narastajúci rozdiel medzi bohatými a chudobnými, neoprávnené obohacovanie sa jednotlivcov na úkor ostatných, masmédiá propagujúce násilie a klamstvá a pod.
Pravá sloboda robí človeka zodpovedným za svoje činy, ktorých je dobrovoľne pôvodcom. Pravá sloboda je o zodpovednosti. Zodpovednosti za seba, za svoju rodinu, za národ i za štát ! A človek dosahuje dokonalosť svojho konania vtedy, keď sú jeho činy zamerané na Boha, najvyššie dobro a keď pracuje pre dobro blížneho.
Bez nadsádzky môžeme povedať, že kresťanské prostredie na Slovensku je ohrozené, pretože sú kresťanské hodnoty spochybňované, ba dokonca zosmiešňované. Možno si poviete, že to nie je pravda, veď v televízii, v rozhlase a v časopisoch sa každý týždeň nájde zmienka o nejakej bohoslužbe či kresťanskej akcii. Áno, z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že Slovensko je zamerané a formované kresťansky. Návštívme však niektoré kultúrne podujatia, kde sa zabáva naša mládež, navštívme stredné a učňovské školy, pracovné firmy, čítajme moderné časopisy, pozrime sa na vystúpenia niektorých poslancov a ministrov a stratíme všetky ilúzie o vplyve kresťanstva na spoločenský a kultúrny život. Títo ľudia však zabúdajú, že kresťanstvo malo od svojho vzniku nenahraditeľný vplyv na formovanie kultúry ľudí a celých národov. Ten vplyv nespočíval len v tom, že sa vytvorili ohromné kultúrne pamiatky, ale predovšetkým v tom, že viedlo ľudí k tomu, aby si chránili hodnoty, ktoré im dal Boh, ktoré ich robia skutočne slobodnými a dôstojnými ľuďmi. A cirkev, ktorá je nositeľkou týchto hodnôt, je dnes znevažovaná, osočovaná a zosmiešňovaná. Zabúda sa však na to, že cirkvi môžeme vďačiť za písmo, vzdelanie, prvé univerzity, školy a za kultúru nášho národa i Európy.
Cirkvi, ktorej z nadprirodzených dôvodov leží na srdci duchovné, ale aj materiálne dobro bez rozdielu každého človeka.
Beda národu, ktorý si nectí svojich predkov. Množstvo kostolov, kalvárií, historických pamiatok je dôkazom toho, že tento národ vždy staval na Bohu a hodnotách evanjelia! To boli naši otcovia a mamy, naši starí rodičia, a predkovia. Budovali tento štát na kresťanských hodnotách! A dnes? Podporujeme nedeľný predaj v obchodoch, hoci nás Boh dáva deň pokoja, aby sa mohol každý zastaviť, odpočinúť si na tele i na duši, venoval sa svojej rodine. Boh nepotrebuje náš odpočinok, Boh nám chráni našu slobodu pred nami samými. Ak cestujeme do susedných štátov, môžeme sa presvedčiť, že sú v tomto ohľade múdrejší ako my. Akí sme to kresťania ?
V mene slobody zabíjame nenarodené deti, vraj je to právo ženy. Neviem, kto jej to právo dal. Myslím si, že žena má jediné – to najkrajšie právo – darovať život, ktorého pôvodcom je Boh, Pán života. Propagujeme eutanáziu, aby sme sa zbavili nepohodlných starých ľudí, ktorí sú nám na obtiaž.
Ešte i dnes si uchovávame v našich srdciach apoštolskú návštevu Svätého otca, ktorý sa dnes prihovára celému svetu v rámci Svetového dňa pokoja, ktorý sa každoročne slávi 1. januára. Vyzýva národy k rešpektovaniu slobody, k vytváraniu pokoja, apeluje na kresťanov, aby ohlasovali pokoj, pretože kto ohlasuje pokoj, ohlasuje samého Krista. „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími Synmi.“ (Mt 5,9)
Betlehemské dieťa nám prináša pokoj do našich domovov, sŕdc a duší, prináša nám slobodu Božích detí. Iba v ňom môžeme nájsť pravé šťastie, po ktorom túžime. „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16)
Európa po stáročia formovaná predovšetkým kresťanstvom, urobí v tomto roku ďalší krok, ktorý ju má viacej zblížiť a zjednotiť. Aj naša vlasť – Slovensko sa stane jej súčasťou. Nezabudnime, že bez naviazania na kresťanské korene sa tento krok zblíženia a zjednotenia nemusí, a skoro by som sa odvážil povedať, že ani nemôže podariť. Kiež by poslúchla túto prorockú výzvu Svätého otca: „Európa, ktorá stojíš na začiatku tretieho tisícročia : vráť sa sama k sebe. Buď sama sebou ! Znovu objav svoj pôvod ! Oživ svoje korene ! V priebehu stáročí si prijala poklad kresťanskej viery. Tá je základom tvojho spoločenského života na princípoch prevzatých z evanjelia. A jej stopy je možno vidieť v umení, literatúre, v myslení a v kultúre národov. Avšak toto dedičstvo nepatrí len minulosti, je plánom pre budúcnosť, ktorý je treba odovzdávať budúcim generáciám, pretože je to základ života osôb a národov, ktoré spoločne dali európskemu kontinentu jeho tvárnosť. Neboj sa! Evanjelium nie je proti tebe. Potvrdzuje to zistenie, že kresťanská inšpirácia môže premeniť politické, kultúrne i ekonomické zoskupenie spolužitia, v ktorom sa všetci Európania cítia ako doma a tvoria rodinu národov, ktorou sa iné regióny sveta môžu s úžitkom inšpirovať. Dôveruj! V evanjeliu, ktorým je Ježiš, nájdeš pevnú a trvalú nádej, po ktorej túžiš. Je to nádej založená na Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou. Toto víťazstvo chcel pre tvoju spásu a tvoju radosť. Buď si istá, že evanjelium nádeje nesklame! V pohnutých životných osudoch tvojich minulých i súčasných dejín je svetlom, ktoré osvecuje tvoju cestu a dáva jej smer, je mocou, ktorá ťa posiľňuje v skúškach, je proroctvom o novom svete, je znamením nového počiatku, je výzvou všetkým, veriacim i neveriacim, aby sa vydávali na stále nové cesty, ktoré ústia do „Európy ducha“, aby z nej vytvorili pravý, spoločný dom, kde je radosť žiť“. (Ján Pavol II.: Ecclesia in Europa, 2003)
A nám pri svojej poslednej návšteve adresoval tieto slová : „...s pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ... nikdy sa nehanbi za Evanjelium!! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života...“
Za jeho návštevu a povzbudivé slová mu pôjdeme poďakovať okolo 14. februára, keď sa uskutoční národná púť do večného mesta Ríma, na ktorú Vás srdečne pozývam.

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás
a tvoja tvár nech žiari nad nami,
aby sa tvoja cesta stala známou na zemi
a tvoja spása medzi všetkými národmi.

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – Dóm sv. Martina v Bratislave 1. január 2004