Igor Galla

Milióny na imidž. Ale koho?



Ministerstvo zahraničných vecí SR už dávnejšie neposkytuje slovenskej verejnosti dôkladný odpočet za oblasť svojho pôsobenia. Napriek neustálemu narastaniu objemu finančných prostriedkov, ktoré dostáva zo štátneho rozpočtu, nie sú občanom dostatočne známe výsledky, na ktoré sa vynakladá ročne okolo 3 mld. Sk.
Vzniká otázka, prečo sa chcú v rezorte ulakomiť ešte aj na „nejakých tých drobných 50 miliónov korún“. Nie je zrejme ťažké uhádnuť dôvody. Rezort tým predovšetkým napĺňa heslo „kto má veľa, chce ešte viac“. Čo tam po finančne podvyživenom školstve, zdravotníctve, kultúre... Imidž treba. Ale komu?
Je asi vysoko pravdepodobné, že imidž sa bude vytvárať tomu, kto tieto peniaze žiada a o ne bojuje. Asi ich aj dostane, pokiaľ vláda SR nezváži, že nie každej nehoráznosti z rezortu treba vyhovieť.
Pritom akosi mimo pozornosti zostáva fakt, že tieto peniaze rezort žiada mimo procesu schvaľovania a schválenia štátneho rozpočtu. Len tak „poza bučky“. Aby asi pri ich míňaní nemuseli platiť pravidlá o čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ich čerpanie predsa zabezpečí predovšetkým veľmi slušnú obživu „len pre 5 ľudí“. Tí asi lepšie ako národ budú vedieť posúdiť, komu prideliť opäť maličkosť – 5 miliónov pre víťaza medzinárodného tendra na vytvorenie základnej stratégie prezentácie Slovenska v zahraničí. O akú kvalitu medzinárodného tendra môže ísť, keď sa v takomto objeme môžu súťaže zúčastniť iba malé firmičky alebo jednotlivci? Veď kto súťaží o cca 150 tisíc euro? Je zrejmé, že ich dosah je potom prakticky mizivý. Argumentácia projektu je nielenže smiešno-trápna, ale súčasne pasuje občanov SR za hlupákov, ak by ju mali akceptovať v takejto podobe.
Zostáva preto na MZV SR, aby vysvetlilo verejnosti, na čo sa míňa viac ako 3 mld. korún, ak nie okrem iného na vytváranie imidžu Slovenskej republiky?
Ak by náhodou nevedelo, tak prikladáme vysvetlenie: image – obraz, podoba, odzrkadlenie, predstava, podobenstvo atď. Dúfam, že podľa ministerstva diplomacia nie je niečo iné ako práca v zahraničí v prospech krajiny, ktorú tam všade má zastupovať.