Ján Litecký Šveda

Múdrosť, drevo, oheň

Vykladač kariet

Narodil som sa
možno preto
aby som
hádal
z farby oblohy
z letu vtákov
či z pomotaných písmeniek
zaprášených kníh

Narodil som sa možno preto
aby som hádal
z farby oblohy úrodu
z letu vtákov kam uletí tvoj úsmev
či z pomotaných písmeniek na papieri
čo je to život
aby to iste mu povedala
kartárka z pavlače

Narodil som sa preto
aby som
neustále hádal
a aj keď mám neistú ruku
skúšam to robiť
s odhodlaním
ako keď chcem pre teba
vystreliť ružu
na jarmoku


Večnosť

Koľko večnosti nosím v sebe
večnosť drevených trámov hervartovského kostolíka
večnosť Evinho bozku na Partenóne
šľapaje mykénskych levov
na rozdrvených kameňoch
rozkopaných a porozhadzovaných
do nenávratna

no možno sa dá rozpamätať
aj na celú večnosť


Kobka

Všetkým väzeniam som ušiel
rinčiacim reťaziam
všetky hranice som prekročil
nič ma nedokázalo spútať
ani drezúra, ani hrozba
len tvoje ruky
omotané až za krk
mreže z desiatich prstov
dokonca dúfam
že to bude samotka
a doživotne


Maják

Chodíme, stojíme
s hlavou hore
vetríme, ako prežiť
celé dni, desaťročia
so stuhnutým krkom
asi preto sa tak chceme ponárať
do perlivej hudby
do vody, do knihy
no najviac do tvojho objatia
so sklonenou hlavou


Nepokoj

Niečo z hĺbky sa derie na svetlo
nástojčino rozkazuje ruke, nech chytí pero
ale – z akej hĺbky?
Z hĺbky mojich pŕs? Nejakých 30 centimetrov?
Áno, toto je moja hĺbka
hĺbka mojich túžob
nádejí, žiaľov-
či nadzemských radostí
milión kilometrov hore – dole


Hladká báseň

Stále chceš ísť hladko
ešte lepšie plávať
ohnúť sa ako hadica
a prekĺznuť
oslňovať
nalešteným vikslajvantom
a pritom
do frasa!
večne to zadrháva
škrípe
väčšie či menšie nešťastia
s pravidelnosťou zimných mrazov
ti praskajú v ušiach
ako trámy
hrubé a zaprášené
v starom
dedinskom
kostolíku


Amiens

Jesenný výlet
tisíckilometrový gospel o katedrále
o radosti, o túžbe
vidieť
čierno-biely labyrint
vyhladený tisíckami kolien
pokorných a vrúcnych
ako prvé pohladenie matky
cítiť
loď obrátenú pavučinami nahor
ako sa nesie nad duševnými priepasťami
počuť
ako sa drobí kamenné evanjelium tympanonu
a spolu s malými deťmi
uhládzať piliere

pro aetemitatis



Múdrosť, drevo, oheň

Letokruhy sa ukladajú v dreve
pomaly, pevne
v očarujúcich obrazcoch
až po spráchnivenie
až po nádherný oheň



Achájsky nápev

Armáda bez spevákov
má krivý krok
tej nepomôžu ani bronzové prilby
vyzdobené rukoväte mečov
pevné ruky
zostáva kôpka hnátov
rozkopaná nohami tanečníkov