Augustín Marián Húska

Vznik štátu (18)

Húska 18 (Dokončenie z predchádzajkúceho čísla) 26. augusta 1992 Miesto konania : Brno, Tugendhatova vila. Účastníci: Za hostiteľskú ODS predseda a 4 podpredsedovia ODS, ako stáli členovia českej politickej delegácie a za hosťujúce HZDS predseda a 3 podpredsedovia HZDS ako stáli členovia slovenskej politickej delegácie. Charakteristika rámcových tém a problémov rokovania : Rokovania neprebiehali vo vákuu, ale uprostred spoločnosti, ktorá sa polarizovala na tých, ktorí chceli zmenu štátnosti vytvorením paralelných štátností a ktorí chceli uchovať zotrvačné status quo. Vznikli politické turbulencie vyvolané odporcami i prívržencami slovensko-českého vyrovnania, preto došlo na pôde FZ k obštrukciám, ktoré boli v rozpore s dosiahnutými dohodami. V. Mečiar s ohľadom na obštrukčné kroky písomne odmietol pôvodne dojednaný termín rokovania. V. Klaus v písomnej odpovedi trval na tom, aby sa pokračovalo na dojednaných rokovaniach a vyjadril presvedčenie, že vzniknuté diskrepancie sa dajú riešiť pri obojstrannej dobrej vôli. Rokovanie sa napokon uskutočnilo s týmto obsahom: - uskutočnilo sa vyhodnotenie doterajších dohôd, vecných tém a termínov; - odsúhlasilo sa odvolanie S. Bačinského z funkcie riaditeľa FBIS s ohľadom na svojvoľnú protichodnosť postupov orgánov FBIS; - odsúhlasil sa termín ústavnoprávnych opatrení tak, aby SR a ČR, ako nástupnícke štáty vstúpili do svojej suverénnej existencie l. 1. 1993; - prijalo sa upresnenie harmonogramu budúcej spolupráce nástupníckych štátov. Charakteristika postoja ODS: ODS prejavila odhodlanie prekonať obštrukcie vo FZ ČSFR a držať sa dojednaného „cestovného plánu“. Charakteristika postoja HZDS: HZDS si uvedomovalo krehkosť situácie a zložitosť postavenia ODS v českom politickom spektre a jej možnosti v českej spoločnosti navyknutej na dominačné postavenie vo federácii; HZDS postihlo podprahové pocity rastúcej časti českej spoločnosti a jej nových elít, že by česká spoločnosť rýchlejšie napredovala bez „vzpierajúceho sa“ Slovenska, a preto oceňovalo, že slovenská politická reprezentácia prvý raz za dlhé desaťročia spoločného štátu našla v ODS partnera, ktorý bol ochotný zobrať na vedomie slovenskú emancipačnú vôľu. (táto idea bola síce diskrétna, ale HZDS vycítilo, že tzv. katastrofický scenár českej vlády je výrazom českých „podprahových“ nálad a očakávaní); HZDS ocenilo vôľu ODS na prijatie zákona o zániku federácie (dokumentujú to tieto výroky: „ODS je naším partnerom naďalej“ (V.Mečiar)., „nebudeme si navzájom cudzincami“ (A. M. Húska o rovnakom statuse občanov oboch republík); HZDS si na základe konceptu možnej únie overilo odhodlanie českých elít vylúčiť akékoľvek formy súštátia. Charakteristika spoločného postoja HZDS a ODS: Obe zodpovedné a legitimované sily politického života obnovili spoločnú vôľu riešiť nové partnesrtvo, práve pokračovaním rokovaní napriek niektorým rušivým faktorom. Súčasťou tejto vôle hľadať spoločné riešenie bola skutočnosť, že sa oba vedúci delegácií dohodli opakovane na 4 hodinovom klauzúrnom rokovaní „medzi štyrmi očami“ a pri tom si vyjasnili podmienky ďalšieho partnerskeho postupu oboch delegácií. Stupeň emancipačného vývoja už vstúpil do finále a ťažisko realizačnej vôle sa už presúvalo do špecializovaných komisionálnych orgánov a do štruktúry štátu. Úloha politických rokovaní spela už do završujúceho finále. Charakteristika atmosféry rokovania : Po politických turbulenciách a parlamentných obštrukciách bola obnovená dôvera a vzájomný rešpekt, čo dalo atmosfére znak nemennosti politickej vôle oboch partnerov. 6. októbra 1992., Miesto konania: Jihlava, Hotel Zlatá hviezda. Účastníci: Za hostiteľskú ODS predseda a 4 podpredsedovia ODS ako stáli členovia českej politickej delegácie a za hosťujúce HZDS predseda a 3 podpredsedovia HZDS ako stáli členovia slovenskej politickej delegácie. Charakteristika rámcových tém rokovania: - vyjasnenie stavu riešení a kontrola postupu rozdeľovania unitárneho štátu a prípravy štartu oboch následníckych republík; - hľadanie riešení aktuálnych problémov rozdeľovacieho a konštitučného procesu, tak ako sa vyskytli pri práci v komisiách a štátnych orgánoch; - spoločné posúdenia vývoja politickej atmosféry so zreteľom na udržovanie emócii pod rozvážnou spoločensko-politickou kontrolou (skúsenosti z emancipačných krvavých konfliktov na Severe a Juhu Európy boli pre obe delegácie trvajúcim vážnym varovaním); - kontrola harmonogramov a spresnenie zákonodarných postupov; - prerokovanie rozpracovania problematiky 16 dohôd o budúcej súčinnosti medzi zvrchovanou SR a zvrchovanou ČR; - spoločné konštatovanie, že rokovania politických delegácii sa završujú a intenzita práce i rozhodovania sa sústreďuje už do priamych štátnych sfér. Charakteristika postoja ODS: Postoje ODS sú výrazom odhodlania tejto určujúcej politickej sily v Čechách, že napriek rastu politickej nervozity uplatní svoju politickú autoritu na to, aby sa plnili dohody o zániku federácie a o paralelnom vzniku suverénnych ČR a SR. Charakteristika postoja HZDS: Postoje HZDS sú výrazom toho, že slovenská spoločnosť oceňuje „zamatové“ riešenie emancipácie (komentár A. M. Húsku na tlačovke: „budúce generácie Čechov a Slovákov ocenia, že sme pri riešení emancipačných ambícii oboch suverénnych národov nepripustili krvavé násilie, ako sa to stalo na Balkáne a na Balte“). Charakteristika spoločného postoja HZDS a ODS: Priebeh rokovania ukázal že napriek obavám z novej budúcnosti sú politické reprezentácie HZDS a ODS odhodlané vytvárať pre obe následnícke republiky čo najlepšie štartovacie podmienky. Charakteristika atmosféry rokovania: Napriek tomu, že hlúčiky nervóznych občanov pred Hotelom Zlatá hviezda vytvorili „rozdelenú“ atmosféru ovácií pre prichádzajúcich členov českej delegácie a piskotu, odpľúvania a hanlivého okrikovania pre prichádzajúcich členov slovenskej delegácie, obe delegácie disciplinovane strážili rokovaciu férovosť a udržali pri rokovaní partnerskú pracovnú atmosféru. Politická dohoda medzi ODS a HZDS z 23. júla 1992 Vedenie ODS a HZDS: 1. si uvedomujú vysokú historickú zodpovednosť v situácii, ktorá pred nimi vyvstala po voľbách 1992 v ČR a SR, a sú odhodlané ju spoločne riešiť útavnou cestou; 2. s cieľom zabezpečiť kontinuitu všetkých ústavných orgánov ČSFR a všetkých procesov započatých po novembri 1989 sa dohodli na vytvorení federálnej vlády a na jej programovom vyhlásení, ktoré je súčasťou tejto dohody; 3. konštatujú rozdiely svojich volebných programov a politických cieľov v oblasti štátoprávneho usporiadania, lebo ODS považuje za jedinú rozumnú a funkčnú formu spoločného štátu, vhodnú pre dnešnú Českú republiku a Slovenskú republiku, federáciu (s jedinou medzinárodnoprávnou subjektivitou), a HZDS za ňu považuje konfederáciu s medzinárodnoprávnou subjektivitou oboch republík. ODS nepovažuje konfederáciu s medzinárodnoprávnou subjektivitou oboch republík za spoločný štát, ale za zväzok dvoch samostatných štátov. Skôr ako konfederácii dáva ODS prednosť dvom celkom samostatným štátom t. j. ústavnemu rozdeleniu súčasného štátu; 4. považujú v tejto situácií za spoločnú úlohu všetkými zákonnými prostriedkami iniciovať proces, ktorý povedie do 30. septembra k dohode medzi národnými radami o vyriešení štátoprávneho usporiadania; 5.ak dôjde k vytvoreniu dvoch štátov s medzinárodnoprávnou subjektivitou, považujú ODS a HZDS v záujme dobrého , priateľského susedstva a vzájomnej spolupráce za vhodné vyhľadať také formy súžitia medzi oboma štátmi a taký rámec spolupráce, ktorý by zodpovedal tradíciám i súčasným a očakávaným potrebám; 6. navrhnú, aby v prípade zániku ČSFR národné rady prijali zákony, podľa ktorých budú poslanci Federálneho zhromaždenia začlenení do zákonodárných zborov republík; 7. zásady programového vyhlásenia federálnej vlády sú záväzné pre oba subjekty. Na tomto základe sa budú schádzať predsedovia a vedenia oboch strán; 8. touto dohodou nie sú dotknuté vzťahy ODS a HZDS k iným politickým stranám; 9. ODS a HZDS sa zaväzujú uzavrieť dohodu o ďalších ústredných orgánoch štátnej správy do 31.júla 1992. Vladimír Mečiar v. r., Václav Klaus v. r. Súčasťou politickej dohody boli nasledovné programové postupy : Časť 1 - Návrh riešenia ďalšej činnosti federálnych orgánov. Obe strany budú vo Federálnom zhromaždení iniciovať nasledujúce zákonné úpravy: 1. FBIS - zákonnú úpravu delimitácie na republiky; 2. Česko-slovenská televízia a Česko-slovenský rozhlas, (Česko-slovenská tlačová kancelária zákonnou úpravou sa transformuje na akciové alebo iné obchodné spoločnosti s účasťou Českej a Slovenskej TV, Českého a Slovenského rozhlasu a Českej a Slovenskej tlačovej kancelárie); 3. Generálna prokuratúra - zákon o zmenenom postavení Generálnej prokuratúry v ČSFR; 4. ČSAV a Česko-slovenská akadémia poľnohospodárska - zákonnú úpravu o ukončení činnosti týchto organizácií. Česko-slovenská komisia pre atómovú energiu bude pokračovať v činnosti a výskumné zložky budú delimitované na národné akadémie. (Federálny úrad pre normalizáciu a meranie a Federálny úrad pre patenty a vynálezy budú pokračovať ďalej v činnosti), Časť 2 - Návrh ďalšieho postupu štátoprávneho vývoja Obe strany sa pokúsia zabezpečiť legitimitu procesu zániku č-s. federácie. Budú presadzovať, aby Federálne zhromaždenie prijalo „zákon o spôsobe zániku federácie a o vyrovnaní majetkových a iných vzťahov (v termíne do 30. 9. 1992) a budú dbať o to, aby sa postupovalo podľa tohto zákona. Tento zákon môže mať dva varianty: - predurčiť riešenie zániku federácie jednoznačným spôsobom; - ponúknuť niekoľko variantov zániku, ktoré by umožnili pružne vybrať najvhodnejšie riešenie, ktoré by zodpovedalo reálnemu vývoju (deklarácia FZ o zániku, obojstranná dohoda národných rád, referendum, jednostranný akt jednej republiky). V prípade nepriechodnosti tohto riešenia sa obe strany zaväzujú urobiť maximum na udržanie kontroly nad procesom rozpadu federácie, zabezpečiť jeho pokojný, kultúrny, nechaotický priebeh. Obe strany prispejú k tomu, aby v oboch národných radách bolo dokončené prerokúvanie ústav oboch republík a aby národné rady (a vlády) začali okamžite pripravovať zmluvy medzi ČR a SR o vzájomných vzťahoch v tých oblastiach, ktorých spoločné či koordinované riešenie je v záujme oboch republík. Časť 3 - Náčrt zásad budúcej spolupráce oboch samostatných štátov A. Oblasť ekonomická Obe strany podporia okamžité uzavretie dohôd: - o colnej únii; o zóne voľného obchodu s tovarom a službami; - o zóne voľného pohybu výrobných faktorov (práce, peňazí a kapitálu). Obe strany podporia utvorenie spoločnej inštitúcie na koordináciu daňovej a menovej politiky oboch krajín (typu doterajšej Finančnej rady). Obe strany budú pokračovať v hľadaní možnosti koordinácie rozpočtovej (finančnej) politiky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na prípadné udržanie spoločnej meny. Ak sa toto nepodarí, oddelenie mien nesmie viesť k znehodnoteniu úspor občanov ani jednej z republík. Oddelenie mien bude čiastočne kompenzované utvorením rozumnej a efektívnej platobnej únie. B. Oblasť občianska Obe strany budú vychádzať zo snahy zabezpečiť v maximálnej miere rovnosť postavenia občanov jednej republiky na území druhej republiky. Otázky sociálnych vzťahov a dávok, pracovnoprávne otázky , výkon rozhodnutí súdu a pod. sa budú riešiť zmluvne. C. Oblasť zahraničnopolitická Obe strany sa dohodli na koordinácii spoločného postupu v zahraničnej politike i na možnosti spoločného zastúpenia v zahraničí v niektorých krajinách a organizáciách. D. Oblasť obrany Krátkodobo budú obe strany vychádzať z jestvujúcej dislokácie č-s. armády a z technicko-organizačných možností jej zmeny, aby nebola narušená obranyschopnosť oboch republík. Nájdenie cieľového riešenia predpokladá nevyhnutnosť ďalších spoločných rokovaní. Po prijatí zákona o zániku federácie bolo vypracovaných a podpísaných 16 dohôd o súčinnosti dvoch suverénnych republík ČR a SR. Od 1. januára 1993 začali existovať v Európe a vo svete dva nové suverénne štáty - Slovenská republika a Česká republika. Osem rokov pred skončením XX. storočia sa Slovensko stalo štátnym partnerom všetkých svojich susedov, celej Európy a sveta. Splnil sa sen slovenských rodoľubov a vlastencov. Vytvoril sa nový operačný priestor na sebarealizáciu všetkých slovenských občanov. Všetky prichádzajúce slovenské generácie majú už nad hlavou vlastnú štátnu strechu, ide však o to, aby nastupujúce generácie zobrali na seba povinnosť udržovať slovenskú štátnosť životaschopnou. 1. 1. 1993 prestalo byť Slovensko štátnym bezdomovcom. Je to triumf dvestoročného emancipačného zápasu. Celé politické spektrum slovenského života musí však prijať blaho štátu za spoločne obhajovanú i spoločne zveľaďovanú hodnotu. Čeliť budúcim výzvam môžeme iba posilňovaním štátnych záujmov Slovenskej republiky a trvalým úsilím o rovné partnerstvo v Európe a vo svete. (Dokončenie v budúcom čísle)