O európskych normách, kultúrnej identite a o Slovákoch v Maďarsku

s Vladimírom Mečiarom

Na večierok lužickosrbskej poézie a piesne usporiadaný v bratislavskom V-Klube prišiel i Vladimír Mečiar. Pri tejto príležitosti sa s ním porozprával Imrich Fuhl, šéfredaktor Ľudových novín, týždenníka Slovákov žijúcich v Maďarsku, a Benedikt Dyrlich, šéfredaktor lužickosrbského večerníka Serbske Nowiny.

- Slovensko sa pripravuje do Európskej únie. Ako vidíte perspektívu SR v nových podmienkach, v rodine tzv. veľkých európskych národov a kultúr?
- Európa smeruje k jednote. Objektívne je podmienený tento proces s mnohými globalizačnými tendenciami. Ja som presvedčený, že Európa sa nielen rozširuje, ale aj kvalitatívne prehĺbi a vytvorí európsku štátnosť. Pozitívom je, že sa zväčší priestor, v ktorom budeme žiť a to spolu so zárukami stability tohto priestoru. Inou otázkou je, aký je náš stupeň pripravenosti, aby sme to zvládli politicky, ekonomicky a sociálne. No a, samozrejme, je tu aj otázka, ako byť Európanmi, pritom zostať Slovákmi. V oblasti kultúrnej identity národov by mala nastať situácia nemennosti, totožnosti pri osvojení a obohacovaní európskej kultúry.
Od 10. storočia Slováci prežili konfrontáciu so všetkými kultúrami, ktoré prešli týmto územím. Problém nie je v zachovaní identity, ale skôr v obavách o zníženie rozdielov vo výkonnosti. My sme predsa len výkonnostne v mnohých oblastiach slabší ako sú krajiny EÚ. Nie je jedno, ako dlho bude trvať etapa vyrovnávania. Slovensko je predsa mladým štátom. V strednej Európe, najmä na území bývalého Rakúsko-Uhorska, dovršovanie štátnosti prebehlo len teraz. Nie preto, že sme nechceli, ale sme nemohli. Pričlenenie sa k EÚ bude aj výzva pre to, aby sa zmobilizoval intelektuálny potenciál, aby všetky naše sily sa napriamili na znižovanie rozdielov medzi vyspelými krajinami a Slovenskom.

- Keď také v podstate malé národy, akými sú Slováci a Maďari, majú problémy a obavy pred vstupom do EÚ, tak čo potom bude s tzv. ohrozenými národnosťami? Čo čaká v tej vysnívanej Európe Slovákov v Maďarsku a Lužických Srbov?
- Predovšetkým sú tu jednotné normy v ochrane ľudských a občianskych práv. K týmto normám patrí aj právo na ochranu kultúrnej a etnickej identity a zákaz akejkoľvek diskriminácie. Ak ide napríklad o slovenskú menšinu v Maďarsku alebo o Lužických Srbov v Nemecku, tak je to aj otázka rešpektovania práv na území týchto štátov, ale aj schopnosti týchto skupín brániť svoje práva. Pritom ide aj o schopnosť základných národov, z ktorých tieto menšiny pochádzajú, poskytovať im pomoc. Napríklad maďarská politika v tomto smere má dva postoje: jeden k menšinám v zahraničí a druhý k menšinám doma, v ktorom nerešpektuje princíp reciprocity a ani rovnaké zaobchádzanie. Tam, kde menšina žije v prostredí, v ktorom už netvorí uzatvorenú etnitu a vplývajú na ňu faktory jazykové, faktory sociálne, niekedy aj obava z represie, sa príslušníci danej menšiny asimilujú.

- Asi ich tak milujú, že ich asimilujú...
- Nie vždy... Povedzme Slováci v Juhoslávii a v Rumunsku si uchovali svoju identitu. Druhý taký väčší vplyv je politika materských krajín, ktorá musí rešpektovať fakt, že etnická rôznorodosť znamená obohatenie kultúr - ak nie je proti nej. Každý zahraničný Slovák je pochopiteľne občanom iného štátu, ale pritom sa môže cítiť Slovákom v tom smere, že chce potvrdiť sám seba a právo na existenciu svojej etnity. Dneska je situácia mimoriadna v tom, že od 1. mája 2004 budeme všetci občania SR vlastne zároveň občanmi EÚ. Je tu však jeden taký moment, ktorý sa s tým nezlučuje, to je práve v oblasti maďarskej politiky, ktorá chce, aby jej menšiny mali trojité občianstvo - aby boli občanmi Slovenska, únie a Maďarska. To sa nedá...

- Ako vidíte tzv. jazykový problém v súvislosti s pričlenením sa Slovenska a Maďarska k európskym štruktúram?
- V súvislosti s európskou integráciou vidím potvrdenie dôležitosti jazyka. Slovenčina bude aj oficiálnym rokovacím jazykom EÚ. Samozrejme, v rozhovoroch, skupinách a podobne sa prispôsobíme úradným jazykom, ale poslanci a iní oficiálni zástupcovia majú právo používať slovenčinu ako rokovací jazyk. Čiže svoju jazykovú kultúru si musíme strážiť. Musíme vystupovať napríklad aj proti tomu, že veľké monopoly nechcú vynakladať peniaze na preklady povedzme technického výkladu používania výrobkov, ktoré nám posielajú. Bolo stretnutie v otázkach menšinových a jazykových práv, keď povedzme slovenská gramatika nebola vysvetliteľná pre iných ľudí a žiadali opravu aj gramaticky. V skutočnosti z dôvodov politických. To všetko máme za sebou a so všetkým sa učíme žiť, ale učíme aj druhých, aby nás chápali. Pokiaľ ide o rozdiel hranice mentality slovanskej a západnej: tie kultúry sú rôzne. Ich rôznorodosť sa datuje podstate od rozpadu Rímskej ríše, keď časť patrila Rimanom, časť sa sústreďovala v Carihrade. Rôznorodosť sa potvrdila vo vývoji písomnosti a kultúry, však slovenčina bola štvrtým liturgickým jazykom. To všetko má svoj význam a nemyslím si, že by vytvorenie veľkého celku malo znamenať potlačenie alebo zánik jazykov. Len sila a schopnosť prispôsobiť sa, prežiť a odovzdať zveľadený odkaz garantuje národom a národnostiam právo na prežitie.

- Pán predseda, ako sa pamätáte na svoje stretnutia s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku, povedzme na svoju návštevu v Békešskej Čabe?
- Nebola to len Békešská Čaba, ja som sa stretol so zástupcami Slovákov zo všetkých krajín sveta a aj z Maďarska. Prvý môj dojem, ktorý bol, bola otázka: čoho sa boja? Neistota v tom období, keď sme ešte neboli štátom, existovala. Dokonca predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku mi dala otázku pred vznikom štátu, či ten štát bude taký, aby sa v maďarskej spoločnosti nemuseli za Slovensko hanbiť. Druhá bola snaha nájsť spoločné korene, spoločnú minulosť a väzby vo vnútri Maďarska, vybudovať si isté nezávislé postavenie a hľadať lepší kontakt na Slovensko. V politickej oblasti sa v tom čase všeličo zlepšilo. Bola vyriešená otázka Domu zahraničných Slovákov, bola vyriešená otázka tzv. zelenej karty či štatútu zahraničného Slováka, právo na vzdelanie na území SR, riešili sme otázky pomoci, podporili sme napríklad zrod Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, išlo však aj o pomoc pre školy, pomoc duchovných a podobne. Pokiaľ ide o tieto otázky, musia žiť ďalej. Tým viac, že maďarské povedomie na Slovensku rastie.

- Ak narážate na princíp reciprocity, ako vieme, o tom politická reprezentácia Maďarska ani len počuť nechce...
- Pokiaľ ide o matematickú reciprocitu, tak tá sa meria počtom ľudí, a tie počty sú rôzne; ale reciprocita z hľadiska postavenia a práva každého človeka musí byť. Napríklad maďarská menšina má podpredsedu parlamentu, podpredsedu vlády SR, má členov vlády. Ale slovenská menšina v Maďarsku dodnes - hoci to má ústavou garantované - nemá zastúpenie v parlamente. To nemôže byť takto ďalej chápané, že veci, ktoré platia pre zahraničných Maďarov, neplatia, pokiaľ ide o domáce menšiny.