Mikuláš Sedlák

Bez stratégie niet hospodárskeho rozvoja

Za 13 rokov transformácie ekonomiky SR rástol jej HDP v stálych cenách približne o 0,5% ročne, takže tvorba reálneho HDP prekročila jeho úroveň z r. 1990 iba nepatrne, t. j. asi o 0,8%. Bolo to obdobie stagnácie hospodárstva, čiže prešľapovania na jednom mieste, a nie jeho rozvoja. Vtedy predstavoval kumulatívny rast HDP v štátoch EÚ okolo 24% a v USA až 40%.
V porovnaní s počiatkami ekonomickej transformácie, t. j. s rokom 1990, sa dodnes oveľa viac „pootvorili nožnice“ vo výkonnosti ekonomiky SR oproti vyspelým štátom a voči priemeru Európskej únie, takže naše zaostávanie za nimi značne vzrástlo. Podľa prepočtov a čiastočne i odhadov bola reálna hodnota HDP na obyvateľa SR v roku 1990 oproti priemernej hodnote EÚ minimálne 57%.
Po obnove rastu hospodárstva r. 1994 sa podiel tohto ukazovateľa vo vzťahu k priemeru EÚ vyvíjal takto: r. 1995 41%, r. 1997 46%, r. 1998 48% a r. 1999 49%, na čo klesol do r. 2001 na 48%. Podľa Eurostatu dosiahla SR r. 2002 47,8% HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily z priemeru krajín EÚ.
Porovnanie reálneho HDP na obyvateľa SR s niektorými krajinami EÚ za roky 1990 a 2001 ukazuje, že v jeho vývoji nastali v náš neprospech približne takého zmeny: oproti Rakúsku poklesol podiel HDP na obyvateľa z 59% na 44%, voči Španielsku zo 79% na 55% a voči Grécku zo 108% na 71%.
Po vstupe do Únie r. 2004 sa zaradí SR v budúcej zostave 25 členov do tretej, najchudobnejšej skupiny s 50,6% priemerného HDP na hlavu. V jej najbohatších krajinách bude činiť HDP na hlavu 172% priemeru EÚ 25. Oproti SR budú mať tieto 3,4 násobne viac, čiže náš HDP na hlavu bude činiť 29,4% jeho úrovne v najbohatších krajinách.
Pokrok nenastáva u nás ani vo zvyšovaní konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch, na ktorých si podstatná časť slovenských subjektov udržiava svoje postavenie prevažne nižšími cenami, a nie kvalitou výrobkov. Čoraz väčšie zaostávanie SR v konkurencieschopnosti potvrdzujú nasledujúce výsledky z medzinárodného porovnania krajín. V rebríčku mikroekonomickej konkurencieschopnosti sa SR umiestnila r. 2002 na 42. mieste, keď r. 2001 obsadila 40. miesto. Česká republika bola na 34.priečke a Maďarsko na 28. priečke. V rebríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín si SR vlani pohoršila o deväť miest, keď spomedzi 80 sledovaných krajín klesla zo 41. miesta r. 2001 na 49.miesto. Česká republika sa nachádzala na 40. a Maďarsko na 29.mieste. Za zmienku stojí, že v oboch prípadoch globálnej konkurencieschopnosti obsadilo druhé miesto Fínsko.
Nepriaznivý vývoj v hospodárstve SR je vo veľkej miere dôsledkom pretrvávania jeho deformovanej štruktúry, orientovanej na výrobky s nízkou mierou pridanej hodnoty. Jej podiel na vytvorenej produkcii je dlhodobo nižší ako podiel medzispotreby. Podľa publikovaných údajov za rok 2001 bol za celé hospodárstvo podiel pridanej hodnoty okolo 37% a podiel medzispotreby 63%. Oveľa horšie to bolo v priemysle, v ktorom pomer medzi nimi činil približne 25% a 75%.
Výrazné zaostávanie ekonomickej výkonnosti SR za vyspelejšími krajinami a osobitne za priemerom EÚ 15 ako aj skutočnosť, že tento rozdiel sa za posledné roky preukázateľne nezmenšuje, posúvajú proces nášho približovania k priemernej úrovni EÚ a zvlášť k úrovni jej najvyspelejších krajín do nedohľadna.
Príčiny neutešenej ekonomickej a sociálnej situácie sú viaceré. Jej korene väzia už v spôsobe realizácie transformácie hospodárstva, ktorá bola chaotická, a v tom, že jeho štrukturálny vývoj sa dial nekoncepčne, bez vopred pripraveného výhľadu. Skupinu politikov zaujímala a zaujíma privatizácia, a nie práve efektívnosť hospodárstva.
Posledné dve vlády nevypracúvali dlhodobú víziu vývoja spoločnosti a ekonomiky a ani hospodársku stratégiu, ktoré by ukázali cestu, ako prekonávať priepasť v našej ekonomickej výkonnosti oproti vyspelému svetu.
Z programu a činnosti terajšej a predošlej vlády jednoznačne vidieť, že problémy ekonomického a sociálneho napredovania SR ju vôbec netrápia. „Hrajú“ sa na svojom koaličnom piesočku, produkujú podľa vzoru dlhočizných televíznych seriálov kauzy a kauzičky, ktorými kŕmia národ, až tieto postupne spľasnú ako mydlové bubliny. Zároveň vedú vytrvalo vnútrokoaličné spory, ktorými zásobujú médiá, pritom nejde pri nich o riešenie životne dôležitých otázok rozvoja ekonomiky a živobytia ľudí, ale o to, ako uchmatnúť pre seba čo najväčší krajec z dosiaľ ešte existujúceho národného majetku a uzurpovať ďalšie kreslá pre naplnenie svojho skupinového a osobného prospechu. Občania majú z toho pravý opak osohu. Sužujú sa a nadávajú, ale karávana ide ďalej, tváriac sa, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku.
O čo ide členom tejto „párty“, je celkom jasné. Ich záujem sa sústreďuje na to, aby čo najdlhšie, podľa možnosti do konca normálneho funkčného obdobia udržali svoje „fleky“. Tomuto cieľu zodpovedá i horizont ich uvažovania, ako to potvrdzuje tiež dokument pripravený ministerstvom financií, v ktorom sa snažia demonštrovať to, v akom stave by chcela koalícia odovzdať ekonomiku po skončení vládnutia. Podmienky na vytváranie dlhodobých rozvojových programov a rýchlejšieho približovania sa k výkonnosti EÚ sú preto odstavené na vedľajšiu koľaj.
V kontexte s týmto ich správaním sa nevdojak natíska spomienka na názor istého japonského autora, ktorý r. 1937 napísal na margo rivality gejší: „Gejše nie sú natoľko vypočítavé ako politici, ktorí zámerne vyvolávajú zmätky, potom sa priživujú na vzniknutej situácii a napchávajú si bruchá. Gejše majú rozhodne viac slušnosti a poctivosti ako politici“.
Letargiu vlády v rozpracúvaní trajektórie žiaduceho vývoja spoločnosti a ekonomiky SR v budúcnosti sa snažia nahradzovať niektoré inštitúcie, resp. organizácie (so štátnou alebo inou finančnou podporou, ale aj bez nej). Tie nemajú legitímnu moc a finančné zdroje, aby sa ich návrhy mohli implementovať. Vláda pod tlakom odbornej verejnosti sa zdanlivo tvári, akoby mala záujem o tento druh informácií, v skutočnosti ich ignoruje, pretože riešenie úloh perspektívy nie je jej zámerom.
Všimnime si napokon niektoré analýzy a názory o možnom alebo žiaducom tempe vývoja ekonomiky SR a o predpokladanej rýchlosti dobiehania nášho reálneho HDP na obyvateľa na úroveň priemeru tohto ukazovateľa v EÚ.
Vízia vývoja SR do r. 2020, ktorú vypracoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) s finančným prispením vlády, ráta vo svojom pravdepodobnom scenári s tým, že náš ročný ekonomický rast bude v tomto období o 1,5% rýchlejší ako európsky, že medziročná dynamika HDP SR v stálych cenách bude sa vyvíjať od 2% do 4,2%, a že v HDP na obyvateľa voči priemeru EÚ dosiahneme r. 2010 55% a r. 2020 62%. Pri takom vývoji znamenalo by to veľmi pomalé, zdĺhavé zmenšovanie súčasného zaostávania našej ekonomickej výkonnosti. V prípade, že by došlo do r. 2020 k mierne vyššiemu reálnemu ekonomickému rastu SR, t. j. v priemere o 3,4% oproti 2% v EÚ, dostali by sme sa na 75% ekonomickej úrovne priemeru krajín EÚ v r. 2034 a priemer terajšej EÚ by sme získali r. 2055.
Vízie SR do r. 2020, prípadne i na dlhšie obdobie sú potrebné, a preto treba v ich vypracúvaní pokračovať, resp. tieto spresňovať. Dlhý časový horizont vízií je spojený s veľkou mierou neistoty, takže budúcnosť môže priniesť rôzne nepredvídané prekvapenia. Vízie sa musia doplniť strednodobou hospodárskou stratégiou. V súčasnosti je pre nás aktuálna hospodárska stratégia do r. 2010.
V tomto ohľade je prínosom štúdia Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie SR do EÚ pre roky 2004-2010, ktorej výsledky sa prezentovali v júli 2003. Podľa optimistického variantu by malo rásť tempo HDP SR v stálych cenách do r. 2010 o 4,7% ročne a podľa pesimistického o 4,1%. Pri splnení optimistického predpokladu vývoja ekonomiky zvýšil by sa HDP na obyvateľa SR v parite kúpnej sily r. 2010 na zhruba 63% priemeru EÚ 15 a v prípade EÚ 25 na 71%. (Autori uvádzajú súčasný podiel HDP SR z EÚ 25 vo výške 60%,kým iné pramene počítajú s podielom 50,6%). V štúdii sa predpovedá, že SR dosiahne 75% hospodárskej úrovne rozšírenej EÚ 25 už r. 2013, čo sa javí trocha prehnané.
Vyššie uvedené údaje o predpokladanom raste slovenskej ekonomiky do r. 2010 zodpovedajú v podstate i mojim predstavám žiaduceho tempa hospodárskeho vývoja SR v tomto období, ktoré boli publikované 12. septembra 2002 v Hospodárskych novinách v rozhovore so mnou pod názvom Takýmto tempom sa ku krajinám OECD nepribližujeme. Podľa toho je nevyhnutný priemerný ročný rast reálneho HDP SR do r. 2010 v minimálnej výške 4%, hoci ani tá nie je ľahko splniteľná. V tomto prípade a za predpokladu 2,5 percentného ročného rastu HDP dnešnej EÚ, ktorý sa môže zdať privysoký, dosiahli by sme r. 2010 okolo 55% úrovne HDP na osobu z priemeru EÚ 15. Pri zvlášť priaznivých podmienkach v spoločnosti i ekonomike, ale i vo svete, možno uvažovať i s 5-percentným rastom nášho ročného reálneho HDP, hoci je málo pravdepodobný. Pri rovnakom raste HDP EÚ 15 ako predtým dosiahli by sme koncom tohto desaťročia okolo 59% budúceho priemeru jej HDP.
Východiskom rozvoja spoločnosti a ekonomiky štátu má byť vízia načrtávajúca základné obrysy zmien vo svete a v našej krajine. Povinnosťou každej vlády je, aby sa ňou pri rozhodovaní riadila. Na víziu musí nadväzovať strednodobá hospodárska stratégia, ktorú vypracuje vláda a potom ju aj realizuje. Slovenská republika potrebuje optimálnu stratégiu, ktorej prioritou do r. 2010 má byť trvalo udržateľný proces dobiehania našej hospodárskej a sociálnej úrovne voči úrovni EÚ.