Konštantín Palkovič

Pozor na spisovný jazyk

Slovenčina je moderný spisovný jazyk s bohato rozvinutou slovnou zásobou, ktorou sa dá priliehavo komunikovať vo všetkých odboroch. Je jazykom umeleckej a odbornej literatúry, jazykom verejných prejavov, je celonárodným dorozumievacím prostriedkom. Spisovná slovenčina spája všetkých Slovákov. Slovenčina je nárečovo veľmi diferencovaná. Nárečia sa navzájom od seba odlišujú svojím hláskovým zložením, gramatický i slovnou zásobou. Niektoré nárečové prvky, ako nedostatok mäkkosti, poruchy v dlhých a krátkych samohláskach, isté morfologické javy, no najmä lexikálne prvky sa tlačia do spisovných prejavov.
Súčasný pokrok sa odráža aj v jazyku. Jazyk sa vyvíja, obohacuje o nové slová. Vývoj slovenčiny išiel v tesnej blízkosti s najbližším jazykom, s češtinou. Z češtiny sa hodne prekladalo, nedávno sa prekladali vyhlášky, smernice, slovenčina žila s češtinou blízko v tlači, rozhlase, televízii, filme, v každodennom živote. V menšej miere to platí aj v súčasnosti. Vplyv češtiny sa prejavuje nielen pri prekladaní, ale aj vo verejných prejavoch. Niekedy sa slová v češtine a slovenčine odlišujú iba hláskoslovne, inokedy rovnako znejúce slová majú odlišné významy. Z toho vznikajú problémy, ktorá forma je správna.
Aj iné cudzie jazyky vplývajú na spisovnú slovenčinu. Preberajú sa niektoré slová, ktorých výslovnosť sa odlišuje od ich písomnej podoby. Z toho sú problémy s ich výslovnosťou a pravopisom. V spisovných prejavoch je dosť javov, ktoré sú nesprávne, nespisovné.
Pokračujeme v uverejňovaní výberu niektorých chýb tak, že najprv uvádzame abecedne chybné znenie, potom správnu spisovnú podobu a napokon odôvodnenie z hľadiska spisovnej slovenčiny.

aerolínie, výslovnosť. Slovo aerolínie a pod. majú základ aero-, ktorý je gréckeho pôvodu a vo výslovnosti sa nemení. Slovo vyslovujeme tak, ako ho píšeme, teda aerolínie.
akonáhle – len čo. Namiesto spojky akonáhle používame spojku len čo.
a propos. Dnes sa píše podľa výslovnosti apropo.
bol ste – boli ste. Pri vykaní je sloveso v množnom čísle pripojené prídavné meno alebo zámeno v jednotnom čísle: Boli ste sám.
častokrát – často. V publicistike, ale aj inde sa stretáme s výrazom častokrát. Lepšie je jednoduché často.
dozadu – pred. Namiesto chybného dozadu v podobnom spojení dva roky dozadu používajme správne predložku pred: pred dvoma rokmi.
Habeš – Abesínsko, Etiópia. Habeš je zastaraný názov, dnešný názov je Abesínsko, súčasný štát sa volá Etiópia.
Helsinki, Helsínk. Názov Helsinki sa skloňuje podľa vzoru žena. Ako cudzie slovo sa píše s mäkkým –i a v 2. páde ma tvar Helsínk, nie Helsiniek. Ďalšie pády má k Helsinkám, v Helsinkách, za Helsinkami.
hnilý – zhnitý. V slovenčine sú tvary zhnitý, zamrznutý, podarený, nie hnilý, zmrzlý, zdarilý.
hrajem – hrám. Od slovesa hrať je prítomný čas hrám, hráš, nie hrajem, hraješ, ktorá forma je nárečová.
junta, výslovnosť. Cudzie slovo junta vyslovujeme ako nezdomácnené so spoluhláskou ch, teda chunta.
Jur – skloňovanie. Slovo Jur sa skloňuje ako dub. Hovoríme a píšeme v Jure. Forma v Juri je nárečová. Podobne hovoríme v Zohore, nie v Zohori.
insitný, výslovnosť. Prevzaté slovo insitný sa vyslovuje so spoluhláskou s, teda insitný, nie inzitný.
Karkulka – Čiapočka. České slovo Karkulka prekladáme slovenským Čiapočka, teda Červená Čiapočka.
kdežto – kým, naproti tomu. Za zastaranú spojku kdežto máme výraz kým, avšak, naproti tomu.
kodanský, pravopis. Meno kodanský sa píše s tvrdým n, teda kodanský, nie kodaňský. Koncové mäkké ň sa pred príponou –ský mení na tvrdé n. Podobne v slovách viedenský, plzenský, šampanský, ako aj v domácich slovách typu konský.
koho – čí. Nesprávne sa pýtame: Koho je to dieťa? Správne hovoríme: Čie je to dieťa?
krabica – škatuľa. Zastarané slovo krabica nepoužívajme. Máme slovenské spisovné slovo škatuľa.
laťka – latka. Malá lata sa volá latka, nie laťka. Pred k sa mäkké ť nevyskytuje.
Leonardo da Vinci, skloňovanie. Meno Leonardo da Vinci má šľachtický predikát, ktorý sa pri skloňovaní nemá meniť. Preto je Leonardo da Vinci, Leonardovi da Vinci a pod. Tvar Leonarda da Vinciho je nesprávny.
lízatko – lízanka. Cukríky na paličke sa volajú lízanka. Slovo lízatko je nesprávne.
Ľubľaň – Ľubľana. Slovinské hlavné mesto sa menuje Ľubľana a skloňuje sa podľa vzoru žena. Slovo Ľubľaň je nesprávne.
merítko – meradlo, rozsah. Za nesprávne slovo merítko používajme slovenské pomenovanie meradlo. Nesprávne hovoríme v celosvetovom merítku za správne v celosvetovom rozsahu.
na internát, na internáte – do internátu, v internáte. Správne je: idem do internátu. Bývam v internáte. Predložka na je na tomto mieste nevhodná.
nakoľko – keďže, pretože, lebo. Namiesto príčinnej spojky nakoľko používajme spisovné spojky pretože, keďže, že lebo. Spojka nakoľko je knižná.
na vláde – vo vláde. Vo vláde rokovali, nie na vláde rokovali.
Neslovák s veľkým S. Slová Neslovák, Nepoliak, Nerus a pod. sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.
obiloviny – obilniny. Slovo obilniny zapadá do slovotvornej štruktúry slovenčiny. Slovo obiloviny je mimo tejto štruktúry, preto sa nemá používať.
obranci – obrancovia. Náležitý tvar množného čísla od obranca je obrancovia. Nenáležitá forma je obranci. Podobne je spravodajca – spravodajcovia.
o prázdninách – cez prázdniny. Predložkové spojenie o prázdninách je nesprávne. Hovoríme a píšeme cez prázdniny.
orchester, výslovnosť. Prevzaté slovo orchester vyslovujeme tak, ako ho píšeme. Slovo je gréckeho pôvodu, preto výslovnosť oršester je nesprávna.
pointa, výslovnosť. Slovo pointa sa vyslovuje poenta
poľské nosovky, písanie. V poľštine sa vyskytujú dve nosovky, ę a o, písané ą. Vo vlastných menách zapisujeme ę ako en: Osvienčim, za ą píšeme on: Novy Sonč (Nowy Sącz).
porcovaný – porciovaný. Slovo porcovaný nie je dobre utvorené, nie je od základu porci-. Pravé, od základu porci- je utvorené slovo porciovaný, teda porciované mäso.
Postupim, rod. Názov Postupim je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub. Postupim, v Postupime.
praker – pracháč. Nástroj na vyprašovanie kobercov sa volá pracháč. Výraz praker je nesprávny.
pre - na. Správne sa povie mydlo na pranie, nie mydlo pre pranie. Keď chceme vyjadriť účel po slovesách pohybu, použijeme predložku po: idem po chlieb pre rodinu.
rozumia – rozumejú. Od rozumieť je v 3. osobe množného čísla rozumejú, tvar rozumia je nesprávny.
Sibír, rod. Názov Sibír je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dlaň: šíra Sibír, na Sibíri.
slang, výslovnosť. Prevzaté slovo slang vyslovujeme släng, nie slang.
smaženica – praženica. Náležité je slovo praženica.
stuhlý – stuhnutý. Forma stuhlý je nesprávna, lebo spisovne správna forma je stuhnutý. Podobne správne sú tvary zmrznutý, nie zmrzlý, odkvitnutý, nie odkvitlý a pod.
špáratko – špáradlo. Slovo špáratko je zle utvorené. Správna slovenská forma je špáradlo.
tesnopis – rýchlopis. Namiesto prevzatého tesnopis používajme slovenské slovo rýchlopis.
tým pádom – tým. Zbytočne je pridávať slovo pádom k spojeniu tým pádom. Správne a výstižne je bez slova pádom, teda iba tým.
u – pri. Predložka u sa na označenie blízkosti k predmetu nepoužíva, ale predložka pri: pri stene, pri tabuli. Predložka u je tu nesprávna. V spojení s osobnými menami je predložka u správna: u brata, u priateľa.
varianta – variant. Forma varianta je zlá, lebo toto slovo je mužského rodu, teda variant.
východzí – východiskový. Správne po slovensky je východiskový, nie východzí.
vzhľadom k tomu – vzhľadom na to. Správne po slovensky je vzhľadom na to, nie vzhľadom k tomu.
zadĺženosť – zadlženosť. Slová zadlženosť, zadlžený sú odvodené od slova dlh, píšu a vyslovujú sa s krátkym l. Dlhé ĺ je tu nesprávne.
zdrobnelina – zdrobnenina. Slovo zdrobnelina je nesprávne. V slovenčine sa používa slovo zdrobnenina.
Zohor, skloňovanie. Zohor sa skloňuje ako mužské podstatné mená vzoru dub. Hovoríme a píšeme v Zohore, za Zohorom, nie v Zohori. To je nárečová forma.
že – však. Keď chceme vyslovenie súhlasu, použijeme slovo však, všakže, pravda. Napr. zajtra prídeš, však. Používať slovo že, napr. zajtra prídeš, že je nesprávne.
ženská prípona –ová. Všetky, aj cudzie priezviská majú koncové –ová: Fábryová.
Keď sa budeme starať, aby naše ústne verejné prejavy, príspevky v tlači, texty v odborných prácach, beletrii alebo v prekladoch boli po jazykovej stránke bezchybné, prejavíme svoj kladný vzťah k reprezentatívnej stránke nášho národa, ako je náš spisovný jazyk.
Konštantín Palkovič