Július Homola

Slovensko v zápasoch 1980-1982

Tak sa zdá, že na Slovensku dochádza ku duchovnému prelomu. Občania strácajú strach pred terorom vládnucej moci. Nám veriacim dodáva sebavedomie skutočnosť, že Slovensko je od roku 1978 samostatnou cirkevnou provinciou. To znamená, že sme medzinárodne uznávanou, kultúrne vyspelou nezávislou národnou spoločnosťou. V tomto nás upevňuje a povzbudzuje neúnavná optimistická činnosť ”poľského” pápeža, jeho smelé výzvy za slobodu a spravodlivosť na celom svete. Radostným sebavedomím nás napĺňa aj fakt, že náš rodák Dr. Jozef Tomko stal sa kardinálom a jednou z vedúcich osobností vo Vatikáne a v katolíckej cirkvi. Aj silná ozvena udalostí v Poľsku nám dodáva nádej na slobodnejší život. Je to veľký úspech, keď nezávislá odborová organizácia získala si milióny stúpencov v zápase za práva pracujúcich proti všemocnej štátnej komunistickej vláde. Veľmi nám pomáha aj duchovná podpora (aj pašovaná literatúra) od našich rodákov zo zahraničia. Prihovárajú sa nám, informujú a povzbudzujú každý večer vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu. A tiež v iných západoeurópskych rozhlasoch. Prebúdzajú naše svedomie, aj svedomie Európy.
Veľkú záslužnú činnosť vykonáva – popri iných - najmä Dr. Anton Hlinka, saleziánsky kňaz v exile. V rozhlasových vysielaniach, v tlači a tiež na zasadnutiach rôznych zahraničných humanitných organizácií upozorňuje európsku verejnosť o potlačovaní ľudských práv a drastickej diskriminácii veriacich občanov na Slovensku. Tak napr. na kongrese organizácie Cirkev v núdzi (Kirche in Not) v júli 1977 v Taunuse vo svojom prejave podal prehľadnú správu o nešťastnej situácii u nás. Povedal reálnu pravdu. Takže naši socialistickí predstavitelia reagujú zmätene. Pomáhajú si tým, že mu nadávajú do klérofašistov, že vraj zneužíva závery konferencie v Helsinkách a že si vymýšľa. Veď predsa u nás je úplná sloboda a raj na zemi. Teraz aj poľskí biskupi sa zastali slovenských veriacich. Vo svojom pastierskom liste, ktorý sa čítal v kostoloch v Poľsku v apríli 1980, odvolávajú sa na výroky pápeža a vyhlasujú, že berú do ochrany veriacich v susedných krajinách a zodpovednosť za osud kresťanov vo všetkých neslobodných slovanských štátoch. Významným činom pápeža voči Slovákom je oslavný list biskupovi do Nitry na pamiatku 11 storočí od založenia nitrianskeho biskupstva. Bolo to prvé biskupstvo v slovanských krajinách.
Kto sa potom môže diviť, že študenti katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave sa odvážili zorganizovať protestnú hladovku proti zásahom ateistickej diktatúry? Štátna moc tvrdo zasiahla. Asi 15-tich vylúčili zo štúdia. Pápežovo vyhlásenie že sv. Cyril a Metod sú spolupatróni Európy vyznieva ako vysoké ocenenie Slovenského kresťanstva tak v minulosti ako aj v prítomnej dobe. A pevný záväzok do budúcich dní a rokov: (31. dec.1980)
V takomto duchovnom ovzduší silnejúceho volania po slobode a spravodlivosti vznikajú ďalšie tajné náboženské krúžky na rôznych miestach Slovenska. Tvoria ich prevažne mladí ľudia. Organizátormi sú bývalí politickí väzni. Predovšetkým MUDr. Silvester Krčméry, Dr. Vladimír Jukl, dp. Ján Beňo a ich spolupracovníci. Mnohí z nich dozreli v poslednom desaťročí. Členovia krúžkov pri spoločných stretnutiach v modlitbe a diskusiách nachádzajú slobodu a duchovný rast. Pravdaže, funkcionári štátnej ateistickej moci majú o tom informácie, A plní obáv vyzývajú k zostreniu protináboženského boja proti tzv. slovenskému klérofašizmu. Tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár v apríli 1980 na zasadnutí ÚV KSS povedal na adresu tých, ktorí túžili po slobodnejšom vzduchu: ”V plánoch imperialistických síl je politický klerikalizmus dôležitým nástrojom proti jednote nášho ľudu. Hovoria o náboženskej slobode, ale ide im o utvorenie protisocialistickej opozície s kontrarevolučnými zámermi”. Ako primitívny žiačik opakoval vety, ktoré po celé desaťročia do omrzenia recitovali všetci nepriatelia slobody a náboženstva.
V pochmúrnom duchu tejto kampane sa vyjadril aj Dr. Jaroslav Čelko, vedúci pracovník Ústavu vedeckého ateizmu SAV v Bratislave. V časopise Ateizmus č. 1/ 1981 strana 9 napísal: ”Naši pracujúci už zasadili klerikarizmu v rokoch 1944-1968 tri rozhodujúce údery. Prvý v čase SNP 1944, druhý v rokoch 1948-50 a tretí v rokoch 1968-70.” A výstrahu zdôrazňuje: ”Isté cirkevné kruhy by nemali na tieto skutočnosti zabúdať.” A ďalej cituje z prejavu Vasiľa Biľaka, tajomníka ÚV KSS, ktorý na zasadnutí ÚV KSČ povedal: ”Špekulácie nepriateľa s protisocialistickými postojmi veriacich sú odsúdené na neúspech!
Ing. Bohumír Kvasnička, pracovník ústavu vedeckého ateizmu, otvorene vyjadril ciele a metódy ateistických bojovníkov v časopise Ateizmus č.3/ 1980, strana 188: ”Náboženstvo v socializme sa stáva prežitkom, ktorý treba vylúčiť a prekonať.” (teda násilie stupňovať.)
Aj celková situácia vo svete uberá sa cestou násilia.

Zo zápisníka 29. január 1980
Od nového roku rastie napätie vo svete. Sovietska armáda obsadila Afganistan. V Teheráne ocitli sa v zajatí americkí diplomati. USA začínajú štrngať šabľou. Vyzbrojujú Čínu. Je to príprava na svetový vojnový konflikt?
3. 3. 1980, pondelok
Vatikánsky rozhlas aj Slobodná Európa informovali, že zajtra bude súdny proces s kňazom Formánkom. Jeho celý zločin - slúžil sv. omšu v súkromnom byte. Včera dňa 25. marca na sviatok Zvestovania Pána zavraždili v San Salvadore arcibiskupa v chráme počas sv. omše. Pri pozdvihovaní kalicha s krvou Ježiša Krista. Tento zločin otriasa svedomím celého sveta. Arcibiskup bol známy svojimi dôraznými prejavmi za práva chudobných a utláčaných. Vrahov zrejme najali boháči.
Aj naša ateistická vrchnosť pokračuje vo falošnej hre s Cirkvou a Vatikánom. Násilie, prehmaty, klamanie. Trvá to už celé desaťročia. Predstiera, že si želá vážne rokovať o usporiadaní vzťahov, ale Vatikán je vraj neústupný. Na júlovej púti v Levoči bolo cca 150 000 účastníkov. Prekvapení ateisti stupňujú útoky v tlači proti cirkvi a Vatikánu. U nás v Žiari nad Hronom koncom júna riaditeľ ZDŠ pohrozil učiteľke Lešniakovej, že rozviaže s ňou pracovný pomer, ak bude jej manžel hrať v kostole na organe.(Jej manžel Ján Lešniak, robotník v hlinikárni, občas hrá v kostole, ale aj pri občianskych sobášoch v MsNV. Jeho manželka a deti zásadne nechodia do kostola. Vieme prečo.) Ako predbežný trest učiteľku preložili z mesta do dediny za menší plat. Úradníčka v MsNV Betka Varáliová dostala výpoveď zo zamestnania. Dôvod: chodí do kostola. Miesto nej nastúpila čerstvá maturantka, dcéra funkcionára OV KSS. Od jesene 1980 v Dome smútku nesmie sa používať organ pri (náboženských) cirkevných pohreboch. Jeden funkcionár MsNV posmešne poznamenal: ”Nech veriacim hrajú trúby anjelské.”
Na boj proti náboženstvu a Cirkvi slúžia všetky inštitúcie, tlač, rozhlas, televízia. Rozhorčil nás televízny film Adam Šangala. V novembri sme zaslali ostrý protest na adresu ČSTV do Bratislavy a kópiu ministerstvu školstva i Ministerstvu kultúry. Trojdielny TV film nakrútili pred niekoľkými rokmi a opakovane ho uvádzajú v programe TV. Najmä záverečná časť tretieho diela je surovým a lživým útokom proti kardinálovi Petrovi Pázmaňovi (nar. 1570 - umrel 1637), zakladateľovi mnohých škôl pre mládež na Slovensku, a tiež zakladateľovi Trnavskej univerzity (1635). TV film nakrútili podľa historického románu spisovateľa Jégého (vlastným menom MUDr. Ladislav Nádáši 1866-1940, pôsobil ako lekár na Orave.Román dopísal v roku 1924.) Celý dej si autor vymyslel. Nešlo mu o historickú pravdu, ale o pomstu voči kardinálovi P. Pázmaňovi, pretože on svojim celoživotným úsilím významne prispel k obnove katolicizmu na Slovensku v 17. storočí. Autor v románe vykreslil kardinála ako ľstivého a krutého protireformačného bojovníka, ktorý okrem iných mravných prehmatov dal odsúdiť na smrť hrdinu románu Adama Šangalu. V protestnom liste sme presvedčivo dokázali, že román a jeho filmová podoba sú nehoráznou lžou, ktorá slúži na očierňovanie statočného katolíckeho kňaza a Cirkvi. Vtedy, v 17. storočí zápasili o pravdu a spravodlivosť v krútňavách tridsaťročnej vojny. V tých rokoch, keď sa nepriatelia katolicizmu nehanebne spájali aj s Turkami. Dnes v 20. storočí sa v boji proti kresťanstvu na Slovensku používajú podobné zbrane.
Na vyvrátenie lží o kardinálovi citujeme záver románu z filmu. ”Súd odsúdil Adama na smrť odťatím hlavy. Jeho manželka Betka šla so svojimi krásnymi deťmi vo svojom zúfalstve ku kardinálovi a bijúc sa pred ním čelom o zem a objímajúc jeho kolená, prosila ho v nevýslovnej úzkosti svojej duše, aby sa zmiloval nad nimi. Kardinál nebol človek tvrdého srdca, slzil nad ňou, potešoval ju, ale jednako našiel v pohľade na Ukrižovaného (veľký kríž v kancelárii), ako si myslel, mravnú silu vykonať svoju povinnosť a odmietol prosiť za Adama o milosť u cisára, ktorú by bol iste obsiahol... Adama Šangalu sťali na trnavskom námestí 10. marca 1628 za všeobecnej účasti meštiactva. Takto končí román a film. A pokračuje skazonosné dielo nenávistnej lži, sprostého osočovania proti statočnému katolíckemu kardinálovi a Cirkvi v dušiach a postojoch čitateľov románu a divákov TV. Od roku 1924 do roku 1980 vyšlo dvadsať vydaní románu. Bol tiež povinným čítaním pre študentov. A otravoval a otravuje a ohlupuje tisíce našich dôverčivých občanov dosiaľ. Lebo pravda je taká, že celý dej románu si vymyslel autor. Adam Šangala neexistoval. Ani jeho poprava. A teda ani krutý a farizejský čin kardinála. Seriózni slovenskí historici zistili po uverejnení románu, že v archíve mesta Trnavy niet záznam o takej poprave v celom 17. storočí. Podobne tak v archívoch mesta Bratislavy, Žiliny a ďalších slovenských miest.
Skutočná pravda o kardinálovi Petrovi Pázmaňovi je uložená v historických zápisoch. Narodil sa v Sedmohradsku. Ako mladý študent prestúpil z kalvínskej viery na katolícku. Vyštudoval za kňaza. Celý svoj život venoval obnove katolíckej cirkvi v Uhorsku. V roku 1616 stal sa arcibiskupom a v roku 1629 kardinálom. Takže Jégé sa zakopol aj v časovom termíne, keď v románe mu dal kardinálsky klobúk už v roku 1628. P. Pázmaň založil a finančne podporoval viacero škôl: gymnázium v Trnave, seminár na výchovu kňazov, ústav pre študujúcu poddanskú mládež, podobne v Bratislave gymnázium, a ústav pre výchovu dievčat. Založil tiež niekoľko kláštorov. Jeho vrcholným činom bolo založenie ústavu pre výchovu kňazov vo Viedni, tzv. Pázmaneum, ktoré jestvuje doteraz. V priebehu rokov vyštudovalo v ňom mnoho Slovákov, ktorí pochádzali zo skromných sociálnych pomerov. (Aj Dr. Jozef Tiso, prezident prvej Slovenskej republiky). Najvýznamnejším dielom kardinála sa stalo založenie Trnavskej univerzity v roku 1635. Tá urobila veľkú prácu pre rozvoj slovenskej kultúry. Študovali na nej aj prednášali viacerí Slováci. Kardinál činil sa aj literárne. Napísal viac ako 30 literárnych prác. Najmä náboženských. Úspešne bránil v nich pravosť katolíckej viery proti odpadlíkom. A tak je nám jasné, prečo ho Jégé očiernil vo svojom románe. A preto sa tá lož dosiaľ dotieravo podáva. Vtedy ako nástroj boja rozvinutého socializmu proti náboženstvu. A teraz, po prevrate, ako prameň osvieteného liberalizmu v mútnych vodách primitívneho slovenského kapitalizmu.
Je v záujme pravdy a spravodlivosti, aby sa aspoň záverečná časť TV filmu Adam Šangala prepracovala. Asi tak, že Adam Š. na zásah kardinála dostal milosť. Tak by sa vrátila česť pamiatke pre tohto významného náboženského, kulltúrneho a politického dejateľa slovenských a uhorských dejín. O tento rozhodný opravný čin žiadame vedenie STV v Bratislave.