Marián Klenko

Individualizmus a ľudské práva

Ochrana ľudských a občianskych práv patrí v moderných demokraciách medzi základné podmienky existencie a organizovania spoločenského života. Hoci ich plnohodnotná realizácia je predmetom rozsiahlych polemík, relevantné politické elity akceptujú ich všeobecnú platnosť a neodňateľný charakter. V krajinách strednej a východnej Európy je osobitne aktuálna téma sociálnych práv, ktoré bezprostredne súvisia s ekonomickými zdrojmi a politickou vôľou vládnych reprezentácií. Napriek tomu, do centra pozornosti sa nedostávajú sociálne práva, ale obsah všeobecných ľudských práv.
Prehodnocovanie a rozširovanie obsahu ľudských a občianskych práv nespôsobuje európska integrácia, i keď vstup kandidátskych krajín do Európskej únie tento proces nespochybniteľne urýchľuje. Rozširovanie ľudských práv o záujmy homosexuálnych párov či práva na umelé ukončenie tehotenstva podnietili zmeny, ktoré nastali v spoločenskom vedomí podstatne skôr. Súvisia s presunom veľkých skupín obyvateľstva do anonymných sídiel a vedecko-technickým pokrokom, ktorý vedie k oslabovaniu sociálnej kontroly lokálnych spoločenstiev a posilneniu kultúrneho i politického individualizmu.
Ak hovoríme o kultúrnom individualizme, máme na mysli subjektívnu interpretáciu ľudského konania v zložitých etických otázkach. Kultúrny individualizmus spochybňuje výhradné právo autorít hodnotiť a interpretovať problematiku spolužitia homosexuálnych párov, interrupcií, eutanázie či konzumácie ľahkých drog, prípadne ich postoj stavia do rovnocenného postavenia so stanoviskom ktoréhokoľvek jednotlivca. Atmosféru kultúrneho individualizmu umocňuje vedecko-technický rozvoj, ktorý umožňuje ľuďom zasahovať do oblastí, ktoré donedávna ovplyvňoval výhradne osud.
Každá zo spomínaných tém má špecifický obsah, a preto k nim treba pristupovať osobitne. Pokiaľ legalizácia práva na umelé ukončenie tehotenstva súvisí s rozhodnutím konkrétneho páru, respektíve matky, za čo nesú individuálnu zodpovednosť pred Stvoriteľom, inak je to so spoločenskou zodpovednosťou pri legalizácii homosexuálnych partnerstiev. Ak sa z legalizáciou tejto formy spolužitia a jej zrovnoprávnením s manželstvom, ktoré vzniká medzi mužom a ženou odmietajú stotožniť príslušníci určitej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, nemožno ich postoj ohraničiť vlastným svedomím. V danom momente sa jedná o víziu spoločnosti, ktorá sa zakladá na vzájomných väzbách a vzťahoch. Nerešpektovanie tejto spoločenskej vízie medziľudských, rodinných a partnerských vzťahov komplikuje realizáciu práva na vierovyznanie, ktoré je podmienené a zdôvodnené historickými okolnosťami a dejinným vývojom moderných národov.
Podstatou politického individualizmu je mocenská realizácia záujmov jednotlivca. Popri pozitívnych črtách, akými sú rozšírenie volebného práva na celú dospelú populáciu, ochrana súkromného vlastníctva či podnecovanie názorovej plurality, obsahuje i viaceré negatívne dopady v oblasti presadzovania ekonomických záujmov, osobitne však pri relativizácii spoločenských hodnôt a noriem. Vzájomné tolerovanie sa rozdielnych hodnotových skupín smeruje v politickom individualizme k ich izolácii a akékoľvek prejavy identity vylučuje z verejného života. Dominancia politického individualizmu sa prejavuje v nekritickom akceptovaní tém a argumentačného štýlu organizovaných stúpencov neoliberálnej spoločensko-politickej doktríny. Ak tradičné konzervatívne sily odmietajú takzvanú legalizáciu spolužitia homosexuálnych párov či priveľmi liberálne vykonávanie interrupcií, liberálne orientované médiá upozorňujú pred hrozbou zavedenia štátnej ideológie. Verejnosť si pritom neuvedomuje, že k presadzovaniu novej štátnej ideológie dochádza pri uplatňovaní liberálnych prístupov v závažných etických otázkach, ktoré vo viacerých prípadoch menia doterajší - platný stav.
Kultúrny a politický individualizmus sám osebe nepredstavuje hrozbu, ktorá by mohla ohroziť integritu a zvrchovanosť európskych národov. Nebezpečenstvo kultúrneho individualizmu je v tom, že sa stavia do pozície jedinej hodnotovej sústavy, zabezpečujúcej nekonfliktné súžitie rôznorodých skupín. Tým vlastne spochybňuje vlastný odmietavý postoj k autoritám, keďže sa usiluje nahrádzať ich spoločenské funkcie. Naviac, sloboda indivídua je uskutočniteľná len v takom prípade, ak má človek na výber z viacerých hodnotovo – normatívnych sústav. Monopolizácia chápania ľudskej individuality jednou z nich, ako sa o to usilujú stúpenci neoliberalizmu, znemožňuje objektívne poznanie protichodných ideí. Mystifikácia kresťanstva, ktoré zdôrazňovaním slobodného výberu odlíšilo európsky kontinent od ostatného sveta po kultúrnej i hospodárskej stránke, preto nevedie k väčšej slobode, ale znehodnocovaniu a reinterpretácii jej základov.